Slováci v akcii
Bol hlboko ľudský a inšpiratívny. Na trávnikoch sa stal symbolom odhodlania, pevnosti a tímového ducha. Keď mu však život postavil do cesty najťažšieho súpera – amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) – ukázal, že jeho bojovnosť presahuje zelené ihrisko.
Žiaľ, o ľuďoch sa dozvedáme najviac, keď ich pozorujeme v nešťastí.
Nikdy arogantný
Narodil sa v Humennom, malom meste na východnom Slovensku, kde futbal onoho času nebol len hrou, ale aj spôsobom života. Už ako chlapec vynikal v mládežníckych tímoch Chemlonu, všímali si ho pre jeho fyzickú silu, disciplínu aj prirodzený talent.
„Už v juniorských výberoch dokazoval, že má niečo navyše. Nebolo to len o technike, ale o tom, že každý súboj bral vážne,“ spomínal v rozhovore pre denník Šport jeho bývalý mládežnícky tréner Ján Gajdoščík.
Pochopiteľne, že horný Zemplín futbalovo rýchlo prerástol. Bolo sa treba pobrať ďalej. Najlepšie do Interu Bratislava, kde sa formovala majstrovská partia. „Na Pasienkoch to bola pre mňa veľká škola života. Naučil som sa, čo znamená hrať pod tlakom,“ vyznal sa raz Čišovský.
Čítajte viac Keby som bol šéfom SFZ, Calzonovi poviem, že tento chlapec bude hrať a keď nie, môže sa ako tréner zbaliť, odísť a viac sa nevracať
Jeho kariéra naberala na obrátkach, po krátkom pôsobení v MŠK Žilina sa dostal do Artmedie Petržalka. Práve tu zažil jeden z najväčších úspechov kariéry – účasť v Lige majstrov v sezóne 2005/2006.
Artmedia senzačne zdolala Celtic Glasgow či Porto, a Čišovský, ako pevný pilier obrany, bol pri tom.
„Bol ten, kto dával tímu istotu. Keď bolo treba, zakričal, usmernil, ale nikdy nebol arogantný,“ spomína jeho bývalý spoluhráč Ján Ďurica.
Messi a červená
Naozajstnou legendou sa však stal až v Česku. Vo Viktorii Plzeň, v klube, ktorý mu poskytol domov. Etabloval sa tam ako jeden z najlepších stopérov ligy. Jeho pevná defenzíva, schopnosť čítať hru i vodcovské kvality boli kľúčom k zlatej ére Viktorie.
„Čišo bol skala. Keď stál v šestnástke, útočníci vedeli, že to budú mať ťažké,“ vravel bývalý kapitán Plzne Pavel Horváth.
Foto: Handrejch Jan / Právo / Profimedia
Už také ťažké to nemal Lionel Messi. Bolo to v roku 2013, keď Viktoria v Lige majstrov hostila Barcelonu. Čišovský legendárneho Argentínčana fauloval vo vlastnom pokutovom území, bola z toho červená karta, penalta, Messiho hetrik a napokon aj prehra 0:4.
„V Sieni slávy Barcelony je kniha, kde je napísané: po faule Mariána Čišovského strelil Messi svoj dvojstý gól za Barcelonu v súťažnom zápase," smial sa spätne sympaťák, ktorý mal vždy zmysel pre humor, hoci v kabíne patril skôr k tichším povahám.
Čišovský sa podieľal na troch majstrovských tituloch (2011, 2013, 2015), bol neodmysliteľnou súčasťou tímu, ktorý sa presadil aj v európskych súťažiach, vrátane postupu do osemfinále Európskej ligy.
„V Plzni som našiel druhý domov. Fanúšikovia, spoluhráči, atmosféra – to bolo niečo, čo ma hnalo vpred,“ tešil sa.
Zastavil sa čas
Obdivovali ho nielen pre jeho výkony, ale aj pre „človečinu“, ktorá z neho vanula. Bol skromný, pracovitý, rešpektovaný i rešpektujúci. A hoci jeho prínos bol nespochybniteľný, nikdy netúžil po statuse hviezdy.
Foto: ČTK / Kubáni Samuel
„Bol to prototyp tímového hráča. Nikdy sa nesnažil byť v centre pozornosti, no keď bolo treba, vždy zabral,“ spomínal tréner Pavel Hapal.
České médiá píšu, že po zápasoch vždy ďakoval fanúšikom a často sa venoval mladším spoluhráčom. Radil im. Podporoval ich.
Najviac však miloval čas so svojou rodinou. Rybárčenie či sledovanie filmov. „Keď sme mali voľno, Marián často vravel, že ide k vode. Vraj ho to upokojovalo. Na druhý deň však bol na tréningu prvý,“ pripomenul v rozhovore pre iDNES.cz Marek Bakoš, jeho krajan, blízky priateľ a spoluhráč.
V roku 2014, keď bol na vrchole kariéry, začal pociťovať nezvyčajné zdravotné problémy – slabosť v rukách, problémy s koordináciou.
Spočiatku ich pripisoval únave či drobným zraneniam, no vyšetrenia odhalili krutú pravdu: amyotrofická laterálna skleróza (ALS) – nevyliečiteľné ochorenie, ktoré postupne ničí motorické neuróny, vedie k ochrnutiu svalov a nakoniec k úplnej imobilite.
Pre vrcholového športovca, ktorého život bol postavený na fyzickej sile, to bola zdrvujúca rana. „Keď nám to Marián povedal, nikto z nás tomu nechcel veriť. Bolo to, ako keby sa zastavil čas,“ spomínal Pavel Horváth pre CNN Prima News.
Čišo, bojuj!
Žiaľ, bola to krutá pravda. Chlapec z Humenného, ktorý kedysi zastavoval Messiho a Ibrahimoviča, musel čeliť súperovi, proti ktorému neexistovala obrana.
ALS je choroba, ktorá postihuje ročne približne dvoch ľudí zo 100-tisíc. Jej príčiny dosiaľ nie sú úplne objasnené. V Čišovského prípade sa špekulovalo, či mohla byť spojená s náročnou fyzickou záťažou počas kariéry, no žiadne priame dôkazy neexistujú.
„ALS je zákerná choroba. Nepoznáme príčinu, pravdou však je, že u športovcov sa vyskytuje častejšie, ako by sme čakali,“ potvrdil pre Mladú frontu Dnes neurológ MUDr. Jan Bednařík.
Čišovský spočiatku nestrácal nádej. Veril, že medzitým sa nájde liek. Fatálnu diagnózu sa snažil nepripúšťať si. Nehovoril o tom, často ho bolo vídať na plzeňskej tribúne, chodil do posilňovne. Akoby sa nič nedialo.
Čítajte viac Keď dal gól, Taliani vyťahovali telefóny a zisťovali, kto to je. Kmotríkovci dali zaňho stovku, dnes môžu mať aj 50-tisíckrát viac
Lenže po pár mesiacoch sám cítil, že s jeho telom sa niečo deje, 80-kilová činka, na ktorú si pravidelne trúfal, mu bola priťažká. Už to bolo „len“ 75.
Celá futbalová komunita stála pri ňom. V roku 2015, pred zápasom českej a slovenskej reprezentácie v Žiline, oba tímy spoločne držali transparent s nápisom: „Čišo, bojuj, myslíme na teba, ty to zvládneš.“ Bol to obrovský prejav solidarity. „Chlapci, budem vás sledovať,“ odpovedal im Čišovský.
Viktoria mu venovala majstrovský titul v sezóne 2014/2015. „Čiša, tento je pre teba," znelo z Plzne.
Fanúšikovia jeho priezvisko pravidelne skandovali na zápasoch a keď v európskom pohári hostili Spartak Moskva, venovali mu „standing ovation“. „Marián bol pre nich viac než len hráč. Bol to ich hrdina,“ napísal iDnes.cz.
Pre spomínaný server poskytol v roku 2015 rozhovor: „Sám o seba sa už nepostarám. To, že s vami sedím a usmievam sa, ma stojí veľa síl,“ povedal. O rok neskôr, počas adventu, sme ho sms-kou kontaktovali aj my. Odpoveď prišla rýchlo, pekne sa poďakoval, ale na interview sa necítil.
Čítajte viac Jubilant Borbély: Otcovi som povedal, že do montérok sa už neprezlečiem, lebo práve som sa stal milionárom
Chcel žiť naplno
Jeho vzťah k futbalu zostal hlboký. Aj po diagnostikovaní ALS sledoval zápasy Plzne a zaujímal sa o dianie v klube. Bol to jeho život. „A začal tiež sledovať americký futbal. Neustále sa vzdeláva. Žije naplno,“ vravel Bakoš v roku 2016.
V posledných rokoch sa však Čišovský na verejnosti už neobjavoval, naposledy napísal emotívny list parťákom zo slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotky, keď si pripomínali účasť na olympiáde v Sydney.
"Aj keď mi svaly už veľmi neslúžia, hlava funguje a ja môžem spomínať na spoločné roky,“ stálo v ňom.
Solidarita s ním sa prejavila vo viacerých kampaniach na podporu boja proti ALS. Iniciatíva „Spoločne proti bezmocnosti“ podporovaná futbalovými a hokejovými osobnosťami zbierala prostriedky na výskum ALS a pomoc postihnutým.
Zaujímavosťou je, že Čišovský sám prispieval na charitu ešte predtým, ako sa dozvedel o krutej diagnóze. Často posielal peniaze na detské domovy.
Čítajte viac Rozkaz znel jasne: Toho malého Slováka treba zničiť!
Podporovali ho mnohé osobnosti slovenského, ale aj svetového športu. Jeho najbližší priatelia založili „Spolek 28“ (číslo 28 nosil na drese od pôsobenia v rumunskom Temešvári) a rozbehli charitatívnu akciu „Kopeme pre Čiša“; cieľom bolo získať financie dražením kopačiek.
Okrem kopačiek slovenských a českých futbalistov sa do akcie zapojili aj známe mená ako Paul Pogba, Gianluigi Buffon, Gonzalo Higuaín, Lorenzo Insigne, Nigel de Jong, Luiz Adriano či Kevin-Prince Boateng.
Svoj dres daroval Peter Sagan, rakety do dražby poskytli Dominika Cibulková, Dominik Hrbatý či Petra Kvitová.
Rodina nadovšetko
Za jeho nezlomnosťou stála rodina – manželka Martina a ich tri deti: Tina, Maroš a Martin. Posledné roky však boli pre nich mimoriadne náročné. ALS dosiahla štádium, keď už nemohol hýbať telom a komunikoval iba pohybom očí.
„Som hlava rodiny, máme tri deti, okolo ktorých je kopec starostí, no musíme fungovať. Zamestnávajú ma, ale ja to neberiem tak, že je to ťažké. Akurát časovo oveľa náročnejšie ako predtým,“ vravela Martina.
Foto: SITA, Tomáš Benedikovič
Na otázku, čo ju drží nad vodou, odpovedala: „Viera, že sa raz všetko na dobré obráti a Maroš sa uzdraví. Nikdy som tomu neprestala veriť!“
Žiaľ, bol to nerovný boj. Marián Čišovský zomrel 28. júna 2020. Doma. Obklopený rodinou. Symbolicky, keďže „dvadsaťosmičku“ nosil aj na drese. V Plzni si ju už nikto nikdy neoblečie.
V ére, keď dáta a štatistiky začínali pohlcovať dušu futbalu, jeho príbeh stelesnil to, čo sme si často zabudli vážiť: hodnotu času, súdržnosť s blízkymi, zdvihnutú hlavu v bolestných momentoch i schopnosť podať ruku a usmiať sa.
Jednoducho nám ukázal, čo znamená byť človekom. Preto pamätajte, že hoci vás život zrazí na kolená, aj tak môžete zostať hrdinom.
Čítajte viac Jeden žije z ruky do úst, druhý dobre zarobil a v dedine si otvoril divadlo. Aj toto sú osudy hrdinov, ktorí v lete 2000 pobláznili národ
