A potom do lepších klubov. Po kariére sa usadil vo futbalovej brandži, je futbalovým agentom, ktorý pozná zákulisie prestupov. Z tohto pohľadu budú nadchádzajúce dva týždne, kedy Slovensko bude hostiť majstrovstvá Európy do 21 rokov, futbalovým festivalom.
Kam sa dá toto podujatia zaradiť z pohľadu futbalových prestupov? Je pre skautov a agentov zaujímavejšie ako trebárs seniorský šampionát?
Čo sa týka futbalového trhu, určite áno. Aj v porovnaní s mužským Eurom, keďže na nich hrajú – samozrejme – už overení hráči, ktorých ceny sú úplne niekde inde. Naopak, medzi mládežníkmi vždy vyskočia nové mená, talenty, nepoznaní hráči.
Je to zároveň zaujímavejšie podujatie ako šampionát pre hráčov do 19 rokov, lebo predsa len, toto sú už profesionálni futbalisti, ktorí sú naň pripravení. Už to nie je lotéria.
Je to tiež obrovská šanca pre menšie futbalové krajiny ako Slovensko. Naši hráči sa môžu ukázať, lebo vieme, aká je naša domáca liga.
Chodí sem pramálo skautov, pre tých, ktorí pracujú pre kluby z top 5 líg, sme nezaujímavé prostredie. Ale teraz tu budú a našich chalanov uvidia. Z tohto pohľadu sú to veľmi atraktívne ME.
Foto: TASR, Jakub Kotain
Hovoríme o stovkách zástupcov rôznych klubov z celej Európy?
Čo ja viem, chystá sa sem každý. Minimálne všetky organizácie, kde ako tak funguje nejaký skauting. Prídu sem aspoň na dva-tri zápasy, niektorí na päť, či šesť.
Sto je malé číslo, bude ich omnoho viac, len si vezmite, že stovka ich sem príde len z najlepších súťaží, no dôjdu aj Rakúšania, Česi, Maďari, Balkánci, či Severania. Otázka je, kto bude nakupovať.
Niekde som čítal vyjadrenie jedného z funkcionárov, že na skautovanie je už v tomto prípade neskoro, to totiž u týchto hráčov už dávno prebehlo. Jednotlivé futbalové značky si skôr prídu potvrdiť, resp. vyvrátiť, kvalitu jednotlivých futbalistov na medzinárodnej scéne.
Nebude to tak, že na tomto Eure sa všetci rozpredajú, to určite nie. Hráči sú sledovaní dlhodobo a jeden vydarený, či pokazený zápas na tom nič nezmení.
Čiže skauti sem prídu s precízne pripraveným plánom, či zoznamom hráčov a nenechávajú tomu voľnú ruku…
Francúzi, Nemci, Portugalčania tu budú mať top zostavy… Budúce hviezdy. Uvediem príklad – ak sa v zostave Talianska nájde hráč, ktorý pôsobí v druhej lige a na zozname posíl ho má prvoligový klub, príde sa sem pozrieť, overiť si nejaké veci a o dva týždne ho možno kúpi Bologna za 15 – 20 miliónov eur.
Čítajte viac Od facky v Budapešti, cez zasneženú Moskvu až do Sydney. Slovákom pomohlo tajomstvo, ktoré sa zo spálne nedostalo do obývačky
Na druhej strane, v Arsenale mám známeho skauta, potvrdil mi, že aj on bude na Slovensku a keď sem už raz príde, pozrie si aj zápasy našich.
Tento turnaj bude zaujímavý sám sebou, prvýkrát na ňom bude štartovať šestnásť mužstiev, jednotlivé štadióny sú pomerne blízko, čiže odpadajú aj logistické problémy. Skauti budú mať svoje zoznamy, ale na ostatných zápasoch oči zatvárať nebudú. Čo ak im do nich niekto padne?
Zástupcovia Toulouse vraj sledovali Mária Sauera viac ako rok prostredníctvom dát. Na štadióne v Žiline boli len párkrát. Čísla už definitívne valcujú vizuál a bezprostredný kontakt?
Čísla vám dávajú nejaký náhľad. Mužstvá si tvoria rôzne filtre s požiadavkami a tie ich často ani nepustia do vizuálneho kontaktu.
Nech je hráč – trebárs zo Žiliny – akokoľvek dobrý, no ak nebude spĺňať požadované dátové parametre, ťažko sa naňho dôjdu pozrieť.
Posunulo sa to, takto dnes funguje futbalový svet, Mário im vyšiel na základe čísel ako vhodný adept, potom nie je dôvod, aby sa naňho chodili pozerať viac ako dvakrát.
Slavia Praha nedávno zverejnila na sociálnych sieťach video z priebehu rokovaní o prestupe hráča. K prejavenému záujmu jej stačila analýza z dvoch zápasov v najvyššej švédskej súťaži. Zdalo sa, že sa veľmi ponáhľa…
Videl som to. Dnes, keď objavíte zaujímavý talent, netreba čakať, lebo na ďalšom zápase už môže byť ďalších šesť klubov a potom sa o prestupe jedná omnoho ťažšie. Potom sú to naozajstné preteky, kto zaplatí viac.
Ale až čas ukáže, či Slavia spravila dobre, lebo niekto nie je neomylný. Stačí, že akokoľvek šikovný hráč príde do klubu, kde mu nesadne preferovaný štýl, prostredie, tréner alebo niečo mimofutbalové.
Rozhoduje ľudský faktor, môžete mať aj milión dát a štatistík, záruku, že to vyjde, vám nedá nikto.
Nie je nákup hráča pod dvadsať rokov stále akýmsi rizikom? Veď nejeden talent po čase „zakapal“…
Sklamaní bude veľa, veď hráči, ktorí sa na Slovensku predstavia, majú odohraných možno 50 zápasov v rôznych ligách.
Pred pár dňami, keď som čítal správy, som sa zasmial na tom, ako kritizovali Lamineho Yamala, že vo finále Ligy národov nepotiahol Španielov. Ale veď to je sedemnásťročný chlapec, nemôže ťahať reprezentáciu v každom zápase.
Aj on je nejakým spôsobom „rizikový“?
Samozrejme. Keď si spomeniem, kde som hral, keď som mal sedemnásť – asi niekde na škole. A on musí ťahať Barcelonu a národný tím. Bude mať aj zlé zápasy, potrebuje čas, bude sa zlepšovať. Nemôže dať v každom stretnutí tri góly.
Potenciálny záujemca by musel položiť na stôl stovky miliónov eur…
Má najvyššiu hodnotu zo všetkých. Odhadom 450 miliónov eur, je nemysliteľné, aby ho niekto kúpil a zrejme ani on nechce z Barcelony odísť. Sú to však len čísla, zábavka pre ľudí a novinárov.
Páčilo sa mi, ako po finále Cristiano Ronaldo povedal, že ak by mohol, z Yamala by ten obrovský tlak najradšej sňal.
Vezmite si, že v jeho veku Cristiano ešte len čakal na prvú pozvánku do reprezentácie, no Lamine v nej už odohral viac ako dvadsať duelov. Žiaľ, keď ste raz hviezda, okolie na vás bude tlačiť.
Sauer podpísal kontrakt s Toulouse ešte pred začiatkom turnaja, aby na ME „cestoval s čistou hlavou“. Rozumiete takémuto rozhodnutiu?
Určite. Pre hráča to je najlepšie, to isté spravil aj Dominik Javorček. Obaja už majú o svojej budúcnosti jasno. A kupujúci sa tiež tešia, nemusia sa už stresovať, že im hráča niekto vyfúkne.
Čítajte viac Jubilant Borbély: Otcovi som povedal, že do montérok sa už neprezlečiem, lebo práve som sa stal milionárom
Ale nemohlo sa stať, že jeho cena by vyskočila dvojnásobne a Žilina by poriadne zarobila?
Nečakajme, že na základe jedného zápasu na Eure sa stane niečo podobné. Kluby majú futbalistov napozeraných, navyše, naša liga má svoje parametre a hodnotu, odtiaľto ťažko predáte hráča za podobné peniaze, ako kedysi.
Náš ligový status poklesol, hráči sa ťažko predávajú do najlepších súťaží za milióny eur. Opakujem to už niekoľkýkrát, pre naše mužstvá by mali byť zaujímavé percentá z ďalšieho predaja.
Ktorý zo slovenských futbalistov je podľa vás najčastejším menom na skautskom zozname?
Nino Marcelli, je to ročník 2005, môže nastúpiť aj v ďalšej „dvadsaťjednotkárskej“ kvalifikácii. Veľmi zaujímavý artikel. Hral za Slovan v Lige majstrov, predtým v Konferenčnej lige, zaujímalo sa oňho AC Miláno.
Určite je na viacerých zoznamoch. Ostro sledovaný by mal byť aj Leo Sauer, ktorý podával veľmi stabilné výkony v holandskej lige. V tomto prípade si však myslím, že Feyenoord Rotterdam si ho bude držať natesno.
Je tento šampionát zaujímavým revírom aj pre slovenské kluby? Alebo je to už pre ne príliš vysoká hra?
U nás sa za prestupy – s výnimkou Slovana – obrazne neplatí. Kluby nemajú peniaze na to, aby transferovali hráčov za viac ako dvadsať, či tridsaťtisícové sumy. Ťažko si potom predstaviť, že niektorý z nich kúpi hráča priamo na Eure do 21 rokov. To je skôr nemysliteľné.
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Dnes môžeme sledovať, ako majú európske kluby zanalyzovaných hráčov na desiatkach strán. Pokročili v tomto podľa vás aj slovenské celky?
Viem, že skauting v pár kluboch funguje, no spočítali by ste ich na prstoch jednej ruky. Inde to je v štýle, kto koho pozná, kto kde koho videl, kto komu čo poradil. Všetko závisí od financií, lebo skautov i dátové systémy musíte zaplatiť.
Pozrite sa do Česka, ako funguje prestupový kolotoč, top kluby nakupujú od menších, tie zasa platia za futbalistov v druhej či tretej lige. U nás toto vôbec nefunguje, jedine Slovan míňa nejaké peniaze.
Slovan vydal pred pár dňami vyhlásenie, že na tohtoročných ME do 21 rokov sa chystá skautovať… Neznie to trošku amatérsky? Avizovať to, čo by mala byť „psia povinnosť“ v klube tohto rangu?
Asi tak. Kto ide skautovať na Euro, prichádza neskoro, lebo tu sú už karty rozdané. Slovan má svoju politiku, svoje skautské oddelenie, ale do toho sa ja nejdem miešať.
Ako si vy spomínate na šampionát do 21 rokov na prelome tisícročia? To ešte futbal nebol taký „biznis festival“…
Ale fenomén to bol vždy, hoci o niečo prirodzenejší ako dnes. Boli v ňom už peniaze, ale ani zďaleka také veľké, ako dnes. Neexistovali sociálne siete, všetko fungovalo na báze akejsi vášne, pocitov a emócií.
V tomto duchu sa nieslo aj spomínané Euro, pobláznili sme celé Slovensko. Bez reklám, bez youtuberov, bez influencerov. Bolo to o niečom inom.
Spomínate si na staré Pasienky? Veď tie nemali žiadnu strechu, žiadny luxus, ale v dobe ničoho sme zblbli tisícky ľudí. Myslím si, že to bol štart lepších futbalových časov na Slovensku.
Váš prestup z Prievidze do Jablonca sa upiekol po šampionáte?
Áno, až po ňom. Na Slovensku sa reorganizovala súťaž, s Prievidzou sme vypadli do druhej ligy a ja som sa dostal na ME na poslednú chvíľu.
Odohral som dva zápasy, v skupine proti Anglicku (2:0) a o bronz so Španielmi (0:1). Všimol si ma tam tréner Jaroslav Hřebík, ktorý práve prichádzal do Jablonca. Česko bolo už v tom čase úplne niekde inde ako naša liga.
Viete, koľko za vás poslal Jablonec do Prievidze?
Fú… Možno milión a pol slovenských korún? Neviem presne. Bol som však šťastný, v Jablonci mi povedali, že ak budem hrať dobre a makať, pôjdem do Sparty, lebo napojenie medzi týmito klubmi bolo vždy blízke. Motivovalo ma to. Po dvoch rokoch som bol už na Letnej.
Vtedajší Dušan Radolský tento týždeň pre Pravdu priznal, že po postupe zo skupiny mal byť ráznejší a nedopustiť takúto eufóriu… S odstupom času to aj vy takto vidíte?
Čo ja viem, skôr nie. Myslím si, že sme si to všetci náramne užili a spomienky nám zostanú až do konca života. Záleží dnes niekomu na tom, či sme boli tretí alebo štvrtí?
Radšej budem spomínať na to, koho sme vyradili. Napokon, aj so Španielmi sme prehrali len 0:1 – a to tam boli hráči ako Xavi, či Puyol. Škoda, že sa nehralo semifinále, ale nie je čo ľutovať.
Čítajte viac Pred rokmi žiaril v LM, v petržalskom byte pritom pestoval priesady pre rodičov z východu. Čobej o Weissovi: Krásna povaha, ale jedno si zapamätajte
Futbal je o radosti a tej sme mali do sýtosti. Trápil ma skôr olympijský turnaj v Sydney, kde sa prejavilo také to naše slovenské, že keď je úspech, tak si ho pokazme. Nedali nám pár hráčov, ale oukej, je to už história.
Pred 25 rokmi Slovensko hostilo šampionát na štadiónoch, ktoré pripomínali skôr rozvaliny. Dnes sú to pekné, moderné arény. Pohli sme sa však aj futbalovo?
Reprezentácia spravila obrovský pokrok. Generácia hráčov Hamšík, Škrtel, Kucka, Ďurica, hrala v top ligách, potom prišli Hancko, Lobotka, Škriniar, robia nám skvelé meno. Kdekoľvek na svete prídete, všetci poznajú len našich športovcov, nie politikov.
A štadióny? Obrovský pokrok, som za ne rád. Už aj ľudia zvonka uvidia, že tu nehráme na lúkach, ale máme pekné a útulné arény. Budú sa im páčiť.
Akou futbalovou reklamou budú pre Slovensko najbližšie dva týždne? Dá sa z nich toho nejako vyťažiť?
Prídu sem fanúšikovia, skauti, riaditelia klubov, hromada ľudí z futbalového prostredia. Ak budú mať pozitívny pocit, vrátia sa sem. Chce to len pohostinnosť a pohodu a ja som vnútorne presvedčený, že to tu dostanú.
A ako z toho vyťažiť? To nech riešia odborníci na marketing, ja sa budem sústrediť na futbal. (úsmev) Teším sa.