Tí mali ako organizátor istý postup a sú tretím ročníkom, ktorému sa to v ére samostatnosti podarilo (naposledy v roku 2017). Prvým bol výber Dušana Radolského (74) v roku 2000.
V tom čase si malé Euro na Slovensku – hralo sa na bratislavských Pasienkoch, Tehelnom poli a tiež v Trnave a Trenčíne – zahralo iba osem tímov a dostať sa naň bolo extrémne náročné.
„Možno mi to niekto bude vytýkať, ale bola to naozaj ťažká cesta. V kvalifikačnej skupine sme za sebou nechali Portugalcov aj Rumunov, s obomi sme získali štyri body zo šiestich. A aj tak sme hrali ešte baráž o postup proti Rusom,“ spomína.
V roku 2000 vyvrcholil prvý veľký úspech slovenskej 21-ky. Kedy sa však začal písať tento výnimočný príbeh?
Dva roky predtým. Jožko Barmoš šiel k seniorskej reprezentácii k Jožkovi Jankechovi a uvoľnilo sa miesto trénera. Kývol som a začali sme budovať nové mužstvo.
Aké na vás spravilo dojem?
Začali sme prípravnými zápasmi, budovali sme moderný systém hry, ktorý už v tom čase mal moderné prvky, ktoré dnes vidíme vo futbale bežne a mali sme solídne výsledky. Potom prišiel nekompromisný kvalifikačný kľúč.
V skupine ste mali Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko a Azerbajdžan. A hoci ste ju vyhrali, ešte ste museli absolvovať baráž s Rusmi.
Možno mi to niekto bude vytýkať, ale naozaj to bola ťažká skupina. Nechali sme za sebou Portugalcov aj Rumunov, s obomi sme získali štyri body zo šiestich. A aj tak sme hrali ešte baráž o postup proti Rusom.
Nebáli ste sa, že sa v Moskve nebude pre veľa snehu hrať?
Klamal by som, keby som povedal, že nie. Na trávniku bolo dobrých 10 centimetrov snehu. Vravel som si, že sa zrejme nebude hrať. Klobúk dole pred organizátormi, ako rýchlo sneh odhrnuli. Prekvapilo ma to. Ale hráči boli koncentrovaní. Vyhrali sme 1:0 a čakala nás domáca odveta.
Rusi sa pred ňou vyhovárali na sneh, ale doma ste ich prevalcovali herne aj výsledkovo a postúpili po výhre 3:1. Spomeniete si na to?
Áno, lebo to bol azda najlepší výkon pod mojim vedením. Nechýbalo nič. V nehostinnom počasí v novembri 1999 prišli na štadión ŠKP Devín diváci. Dali sme krásne góly, vypracovali si ďalšie šance a zaslúžene sme postúpili. Túžba zahrať si na ME totálne vygradovala, Rusi nemali šancu.
Nebolo však isté, že sa bude hrať na Slovensku. Pomohlo tímu, že nastúpilo pred domácimi tribúnami?
Na Slovenský futbalový zväz sa občas hundre, ale po našom postupe spravil veľké množstvo práce, aby sem šampionát dotiahol. Išlo o veľký úspech na diplomatickom poli a hráčom i realizačnému tímu vlial do žíl extra sily. Vycítili, že máme silnú generáciu.
Tá si vybojovala úspechy na ihrisku, ale SFZ sa mu snažil pomôcť vytvorenými podmienkami. Napríklad: išli sme na zahraničné sústredenie na Cyprus namiesto A-tímu a odohrali sme tri prípravne zápasy so seniorskými reprezentáciami Moldavska, Lotyšska a Gruzínska. Poviete si, že čo sú to za súperi, ale pre chlapcov to bola veľká škola.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Vy ste ju absolvovali s novým účesom. Ako sa zrodila stávka s kabínou, ktorú ste prehrali?
Pred barážou s Ruskom som povedal, že ak sa dostaneme na ME, nechám sa ostrihať dohola. A po zápase už bolo nachystané šampanské, strojček aj nožnice. Kapitán Juraj Czinege pripravil aj stoličku, nebolo cesty späť.
Manželka sa nehnevala?
V kariére som dosiahol krásne úspechy, ale ona je moje najväčšie šťastie. Mala pre mňa pochopenie. Bola to motivácia pre kabínu. Občas sa také veci robia.
A dcérky vás spoznali bez dlhých vlasov?
Trochu mi ich bolo ľúto, ale prehral som stávku, nemal som na výber. Po postupe zo skupiny na ME sa chlapci nafarbili na modro, ale to by mi už doma asi neprešlo. (smiech)
Museli ste k mladíkom pristupovať jemnejšie ako ku seniorom?
Nie, nerobil som to. Disciplína musí byť. Boli momenty, keď sa zvyšoval hlas, ale nebudem zachádzať do detailov. Viete, aj vy pozývate návštevu do obývačky, ale kľúčové témy sa často rozoberajú v spálni a tam hostia nemajú čo robiť.
Sú veci, ktoré v šatni zostávajú. Určite to nebolo problémové mužstvo. Bolo výnimočné futbalovo aj ľudsky. To však neznamená, že sme sa iba tľapkali po ramene. Tak by sme sa ďaleko nedostali.
V skupine ste mali Turkov, Talianov a Angličanov. Celkom sila, nie?
Keď hrá ME 8 tímov, tak si nenavyberáte. Dostať sa v tom čase na šampionát bolo neuveriteľne náročné. Mali sme tri ciele. Vyhrať kvalifikačnú skupinu, postúpiť z baráže na turnaj a dostať sa do bojov o medaily, čím by sme si zaistili postup na olympiádu do Sydney. Všetky sme naplnili.
Proti Turecku skórovali krajní obrancovia – Vratislav Greško a nebohý Marián Čišovský – a zaistili výhru 2:1. Dnes je to bežný jav, ale v tom čase skôr rarita…
Trochu odbočím, ale po ME sme spoločne s Lacom Borbélym a Stanom Grigom a tiež za podpory trénerskej rady SFZ vytvorili analýzu turnaja. Nielen našej hry, ale aj súperov, dokonca sme hodnotili hráčov aj individuálne, vrátane viacerých slovenských. Je to akási učebná pomôcka.
A už vtedy sme ukazovali na aplikovanie rýchleho prepínania z defenzívy do ofenzívy a naopak, napádanie súpera, využívanie krajných obrancov aj smerom dopredu a podobne.
Hrali sme na tú dobu veľmi moderný futbal, mali sme vynikajúcu partiu i individuality a dosiahli úspech. Hoci Turci po hodine hry vyrovnali, Čišo strhol výhru na našu stranu. Škoda ho, bol to dobrý chlapec.
Čítajte viac Keď spúšťal generačnú výmenu, kritizovali ho ako Calzonu. Hrnčár? Pre jedného hráča sa systém meniť nebude
Vraj ste strhli aj fanúšikov, je to pravda?
Nepoznám tie čísla presne, ale myslím, že proti Turecku bolo na tribúnach 6500 divákov a proti Talianom už 12-tisíc. Podporovala nás aj tlač, písali o nás veľmi prajne, asi sme si to zaslúžili.
Videli remízu 1:1 i vylúčenie Andreu Pirla. Aký to bol zápas?
Rýchlo sme prehrávali, nezachytili sme úvod, ale oklepali sme sa. Zrejme sa chlapci dostali Pirlovi pod kožu a nakoniec sme získali cenný bod. Po remíze 1:1 bolo jasné, že nádej na Sydney žije. Dali sme do nej všetko.
Anglicko s Frankom Lampardom či Jamiem Carragherom ste zdolali 2:0. Čo ste prežívali po zápase?
Toto víťazstvo si cením možno najviac zo všetkých. Predsa, okolnosti zohrali svoje. Hrali sme doma, mohli sme skupinu aj vyhrať, čo sa nakoniec nepodarilo, alebo ísť do boja o bronz.
Hrali sme proti jednému z top favoritov a kolíske futbalu. Slovensko však v ten deň bolo futbalovejším tímom ako Anglicko. To sa už možno nikdy nestane.
Na triumf v skupine vám chýbalo dať o gól navyše. Mrzelo to?
Niekedy sa hovorí, že jedno oko plače a druhé sa smeje. Občas, keď v spomienkach zablúdim k ME 2000, špekulujem nad tým, čo sme mohli spraviť lepšie. Možno šupnúť Angličanom ešte jeden alebo zdolať Talianov. Na druhej strane to bol historický úspech a pre mňa cenná lekcia.
V akom ohľade?
Nedokázal som mužstvo udržať emočne hladné, ak ma chápete…
Že sa po postupe uspokojilo a preto v súboji o bronz prehralo so Španielskom 0:1 a skončilo štvrté?
Áno, trochu ma to mrzí. Dnes by som to spravil inak, ale vtedy som eufóriu nedokázal zastaviť. Nič hráčom nevyčítam, len si to rád pripomínam a analyzujem. Mohli sme mať doma medailu, to by bolo ešte krajšie. Stačilo, keby Radolský bol možno trochu tvrdší a uvedomil si, že sa hrá až do konca.
Čítajte viac Gerson bol najväčšia postavička. Robil veci, aké som u profesionála nevidel. Koniec v Slovane? Trénerovi Weissovi i vedeniu sa môžem pozrieť do očí, ale…
Nechali ste za sebou v kvalifikácii Portugalcov, Rumunov, Rusov a na šampionáte ste zdolali Angličanov a neprehrali s Talianmi. Vyzerá to skvele, ale kedy vám bolo najťažšie?
Keď nám Maďari dali facku v kvalifikácii. Doma sme vyhrali 4:1, ale tam sme prehrali 0:3. Mali sme to dobre rozohraté, očakávali sa tri body, navyše susedské derby, ale pohoreli sme.
Postavilo nás to s mojimi kolegami do pozoru. Spätne si hovorím, že nič lepšie sa nám ani nemohlo stať. Dodnes ma to trápi, lebo to bol zlý výkon a výsledok ešte horší.
A nebolo vám ešte ťažšie, keď na OH 2000 v Sydney musel podľa kapitána Czinegeho odcestovať B-tím?
Veru bolo. Dokonca som dostával aj rady z okolia, aby som abdikoval na protest proti rozhodnutiu neuvoľniť štyroch hráčov. Ak sa nemýlim, boli to Meszároš, Sedlák, Babnič a Németh.
Čo sa stalo?
V čase Hier nebol oficiálny asociačný termín. Kluby hráčov nemuseli uvoľniť. Navyše, hrala seniorská reprezentácia pod vedením Jozefa Adamca a tiež 21-ka už pod vedením Stana Grigu. Ja som ako tréner olympijského výberu bojoval o čo najsilnejší tím.
Premýšľali ste o spomínanej abdikácii?
Ani omylom, nechcel som tých 16 hráčov z pôvodného kádra nechať v štichu tesne pred Sydney.
Čítajte viac Na mladých Slovákov čaká na úvod krst ohňom. Skvelí Španieli
Nakoniec ste neuspeli. Bol to tvrdý boj trojice trénerov o najlepších slovenských mladíkov?
Každý chcel mať čo najsilnejšie mužstvo. Je to pochopiteľné a nikomu nič nezazlievam. Sedeli sme s Adamcom, Grigom a vtedajším vedením SFZ na čele s prezidentom Františkom Laurincom a hľadali riešenie.
O to viac viem napríklad oceniť, že terajší reprezentačný tréner Francesco Calzona uvoľnil koučovi U21 Jaroslavovi Kentošovi Tomáša Suslova, Tomáša Riga, Lea Sauera a Adama Oberta.
Nemusel, lebo aj on potrebuje omladzovať káder, ale urobil to. Ja som sa takejto ústretovosti nedočkal a bolo mi to ľúto. Beztak však olympiáda bola zážitkom.
Bude aj teraz reprezentačná 21-ka veľkým zdrojom pre revitalizáciu starnúceho A-tímu?
Som o tom presvedčený. Máme tam Javorčeka, ktorý okúsil Bundesligu. Suslov pravidelne hrá v Serii A. Leo Sauer dáva góly v Holandsku. Hollý, Nebyla či Rigo sú ťahúňmi svojich tímov v českej lige. Všetci chlapci hrajú minimálne slovenskú ligu.
Tréner Kentoš vynechal Kóšu, ktorý prestúpil do Španielska. To len svedčí o tom, aký široký káder máme. Čaká ich vrchol a potom aj postupný prechod do seniorskej reprezentácie.
Myslím si, že Calzona nezasahoval Kentošovi do nominácie až na pár výnimiek ako Suslov, Sauer či Obert, ale po ME očakávam hneď niekoľkých z terajšej dvadsaťjednotky v seniorskom A-tíme. Veď aj Calzona povedal, že musíme omladiť tím. Kým iným, ak nie hráčmi z tohto výberu?
Čítajte viac V Trenčíne sa vzoprel trénerovi, v Bratislave zažil šikanu. Buldog z Ostravy si plní sen
V roku 2017 sa to hovorilo o Stanislavovi Lobotkovi či Lukášovi Haraslínovi a oni svoj potenciál naplnili. Udeje sa to isté?
Verím, že áno. Ako som ja chválil kompetentných za úspešný boj o organizáciu ME 2000, tak musíme dať kredit aj terajšiemu vedeniu.
Ešte keď som na SFZ pôsobil, už vtedy mal za cieľ zorganizovať na Slovensku malé EURO. Klobúk dole, 16 tímov v 8 mestách bude výzva. Teším sa na turnaj a aj na to, ako chlapci obstoja proti najväčším európskym talentom.
Nestratia sa?
Určite nie. Musia uveriť, že je to turnaj, na ktorom sa môže stať hocičo. Majú kvalitu, nesmú sa toho zľaknúť a snáď im budú pomocníkmi aj diváci. To je kombinácia úspechu.
Máte pre nich nejakú radu?
Hovorí sa, aby si to chlapci užili. Musí to však byť v pozitívnom zmysle slova. Čakajú ich majstrovstvá Európy, pre mnohých doterajší vrchol kariéry. Musia ukázať, že týmto sa nič v ich futbalových životoch nekončí, ale práve sa začína.
Bude to sledovať celá Európa, vrátane popredných klubov. Môžu sa pozrieť na príbehy úspešných spred ôsmich rokov ako Lobotka či Haraslín.
Želám im, aby mali úspešný vstup do turnaja, strhli divákov i verejnosť na svoju stranu a najmä – aby ukázali kvalitu. V príprave dokázali zdolať Španielov, ale to je už minulosť.
