Yamalov kamarát a čoskoro možno aj klubový spoluhráč Nico Williams strelil gól a bol vyhlásený za najlepšieho hráča finále. Dva dni pred záverečným duelom na Eure oslávil 22. narodeniny.
"Do konca života na tento deň nezabudnem. O tomto sníva každý futbalista. Je to nádhera, z víťazstva mám nesmiernu radosť. Je to skvelé pre našich rodičov aj fanúšikov.
Proti Anglicku to bola drina, museli sme do toho dať všetko. A podarilo sa. Sme majstri Európy," vraví jeden z objavov šampionátu v Nemecku.
Keď prešli cez púšť, zatkli ich
Jeho hodnota je podľa portálu Transfermarkt 60 miliónov eur. Vážny záujem o služby krídelníka Atletica Bilbao má Barcelona.
Na Nou Camp by mohol nadviazať na skvelú spoluprácu s Yamalom. Či sa tak stane bude zrejmé už o pár dní. Do boja o talentovaného útočníka sa zapája aj Liverpool či Arsenal.
Ofenzívny klenot má našliapnuté na výnimočnú kariéru, čím by rád splatil dlh rodine, ktorá ho podporovala aj v extrémne náročných chvíľach. „Moji rodičia si toho veľa vytrpeli, než sa dostali do Španielska…,“ spomína dojatý Williams.
Narodil sa v Pamplone ghanským rodičom. Tí v roku 1990 putovali cez saharskú púšť bosí, aby sa dostali do Melilly, španielskej enklávy na pobreží Maroka. V polovici cesty, ktorá pôvodne smerovala do Anglicka, uviazli kvôli gangu.
Ten ich pripravil o všetky úspory. Otcovi Felixovi potom horúce piesky saharskej púšte, ktoré dosahujú teplotu okolo 50 stupňov Celzia, ťažko popálili nohy.
Po prekročení hraníc boli zatknutí ako nelegálni migranti a takmer ich poslali späť do Ghany. Zachránil ich právnik z katolíckej organizácie Caritas.
„Jediné, čo môžete skúsiť je povedať im, že ste prišli z krajiny, kde je vojna,“ radil im právnik.
Tak aj urobili. Zničili svoje osobné doklady a úradom tvrdili, že utiekli z Libérie a žiadajú o azyl. Ten im napokon udelili a rodina sa usadila v Bilbau.
Otec pracoval na štadióne Chelsea
Nico sa narodil už v Pamplone v roku 2002 a väčšinu detstva prežil bez otca, ktorý si odišiel hľadať prácu do Londýna. Odtiaľ posielal rodine peniaze a sám žil len z mála, čo mu ostalo. Pred tým pracoval ako robotník, upratovač či pastier.
Keďže bol dlho preč, do role otca sa tak vžil o osem rokov starší brat Iňaki, ktorý malého Nica vychovával. Silné puto medzi nimi pretrváva dodnes. Obaja sú hráčmi Bilbaa.
„Je pre mňa všetkým. Pomohol mne aj rodičom, aby sme sa mohli najesť, aby som mohol ísť do školy, aby som si mal čo obliecť. Radí mi, vlastne to robil vždy, ale vychádzame spolu veľmi dobre. Je to môj brat, ale chová sa tiež trochu ako otec,“ vraví Nico o svojom bratovi.
Čítajte viac Hej, Jude, ďalší interný vtip? Bellingham po finále zúril, jeho prešľap riešia aj Angličania, Slováci si ho doberajú
Ten mu raz povedal, čo robí ich otec v Anglicku.
„Pracoval v nákupnom centre neďaleko Chelsea, kde upratoval stoly a nejaký čas robil aj strážnika ako ochranka. Občas si privyrobil aj na Stamford Bridge, kde trhal lístky na vstupe do štadióna,“ spomína Iňaki.
Nico si nemohol priať lepší vzor ako je jeho brat. Pomohol mu preniesť sa cez rasizmus, ktorému v Španielsku čelil.
„Ľudí je potrebné naučiť a vzdelávať viac o africkej kultúre. Práve nevedomosť je často kameňom úrazu. Verím, že mentalita ľudí sa postupne mení a blíži sa k väčšej tolerancii,“ mieni Nico.
