Nebola to jediná československá účasť v závere šampionátu.
Pred štyridsiatimi rokmi viedol v Paríži zápas o zlato Slovák Vojtech Christov (79), najúspešnejší rozhodca v histórii slovenského i československého futbalu.
Na ME 1984 ste najskôr rozhodovali zápas Nemecko – Španielsko. Bol rovnako dramatický ako súboj týchto súperov vo štvrťfinále tohtoročného Eura v Stuttgarte…
V oboch prípadoch vyhralo tesne Španielsko a postúpilo do semifinále. Teraz i vtedy sa rozhodlo v samom závere. V roku 1984 sa hralo iným systémom, tímy sa stretli v dvoch štvorčlenných skupinách.
V poslednom zápase stačila Nemcom aj remíza a postúpili by medzi najlepšie štyri mužstvá. Ale Španiel Maceda strelil v poslednej minúte jediný gól stretnutia a Nemci sa s turnajom lúčili.
Proti Nemcom ste nariadili penaltu, ale Carasco ju spálil. Bolo to náročné stretnutie? Ako reagovali tímy na vaše rozhodnutia?
Bolo to dôležité stretnutie, ale bezproblémové, bez jediného kazu. Aj penalta bola jednoznačná. Fauloval Stielike, nebol to zákerný zákrok, ale v šestnástke, neboli nijaké diskusie.
Reakcie tímov i odbornej verejnosti boli pozitívne. Aj to rozhodlo, že mi vzápätí pridelili finálový súboj Španielsko verzus domáce Francúzsko.
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Ako sa rozhodovalo o nomináciách na zápasy?
Úplne inak ako teraz. Viedol som zápas Real Madrid – Frankfurt v roku 1980 a letel som z Madridu so šéfom komisie rozhodcov UEFA, Rakúšanom Fritzom Seipeltom. V debate mi vravel, že v hlave má asi dvadsať mien rozhodcov, ktorí sa podľa neho hodia na najťažšie zápasy a rešpektujú ich aj hráči, kluby, zväzy, z nich vyberá…
Patril som do tejto skupiny. Dnes sú rozhodcovia sústredení v dejisku turnaja a odtiaľ vyrážajú na zápasy. Tam debatujú, robia rozbory, analyzujú konkrétne situácie. V našej ére sme čakali doma a cestovali na zápas dva dni pred ním. Nominácie na všetky stretnutia v skupinách sme vedeli už mesiac dopredu.
Kedy ste sa dozvedeli, že povediete finále?
Hneď po zápase Nemecko – Španielsko sa objavili hlasy, že by som mal pískať aj finále. Václav Jíra, v tom čase viceprezident UEFA, mi vravel, aby som už ani neletel do Prahy. Boli to však dovtedy len kuloárne reči. Vrátil som sa domov a na druhý deň sa objavila oficiálna správa, že mi zverili finále.
Rozhodcovská komisia UEFA porušila nepísané pravidlo, že rozhodca by nemal viesť dva razy za sebou zápas rovnakému mužstvu, v tomto prípade to bolo Španielsko. Došlo však aj k inej kurióznej situácii.
Akej?
Doma ma už dávnejšie delegovali na zápas Tatran Prešov – Baník Ostrava, v ktorom sa rozhodovalo o dorasteneckom majstrovi ČSSR. Hral sa v sobotu 23. júna, štyri dni pred finále majstrovstiev Európy. Šéf komisie rozhodcov mi navrhol, že moju nomináciu do Prešova zruší, aby som sa mohol koncentrovať na zápas v Paríži. Odmietol som to a odpískal som aj dorastenecký zápas.
Vládla tam výborná atmosféra, ľudia už vedeli, že z Prešova odchádzam na finále ME. Zažil som situáciu, keď diváci fandili nielen hráčom, ale aj rozhodcovi. Na moje životné finále som odchádzal dobre naladený.
Ako ste vnímali finálovú nomináciu?
Pre mňa to bol splnený sen. Rozprávka, ktorá sa odohrávala v realite. Dovtedy a ani potom nerozhodoval finále majstrovstiev Európy či sveta niekto z Československa.
Ešte aj teraz, keď o tom rozprávam, behajú mi po tele zimomriavky. Takto vyzeralo futbalové nebo. Aj asistenti, vtedy sa im vravelo postranní rozhodcovia, boli z Československa – Dušan Krchňák a Josef Pouček.
Čítajte viac Bitka o titul so Španielmi? Bude to trhák, píšu Briti. Ak sa Anglicku podarí to, čo pred 58 rokmi, kritikom definitívne zavrú ústa
Ako ste trávili posledné hodiny pred finále?
Mali sme voľný program. Som dosť emotívny typ a pre mňa boli vždy najzložitejšie chvíle tesne pred zápasom. Poslednú noc pred ním som spával zle. Finále sa hralo v stredu a ráno som bol už o piatej hore.
Obliekol som sa do športového a išiel som si zabehať a zacvičiť do hotelového parku. O desiatej sme sa vybrali na štadión, skontrolovali sme šatne, hraciu plochu. Bola to len formalita.
Vo finále ste vylúčili domáceho obrancu Le Rouxa. Aké boli ohlasy na váš výkon?
Samozrejme, Francúzi neboli nadšení, ale ich hráč mal už žltú kartu a fauloval zozadu Sarabiu, dal som mu druhú žltú, po nej červenú. Jasná situácia. Hráč bez slova opustil so sklonenou hlavou ihrisko.
Ako ovplyvnil tento moment stretnutie?
Bolo to päť minút pred koncom. Francúzi viedli Platiniho gólom a v poslednej minúte ich triumf potvrdil Bellone. Titul získali prvý raz. V lóži sedel francúzsky prezident Francois Mitterand, vypukli veľké oslavy. Môj výkon nik nespochybňoval. Každý zápas som si hodnotil vždy aj sám. Analyzoval som všetky dôležité situácie.
Bolo jedno, či išlo o zápas dorastencov, alebo na veľkom šampionáte. Hrával som futbal a vždy som sa vžíval aj do situácie hráča. Rozhodca by mal mať futbal precítený a prebolený, potom je to jeho výhoda. Prísne autohodnotenia mi pomáhali, mal som svoj osobný VAR.
Ako ste využívali fakt, že ste sám hrávali futbal?
Prejavovalo sa to najmä v lepšom výbere miesta na ihrisku. Mnohí rozhodcovia majú zlé pozičné postavenie. Sú dobre fyzicky pripravení, veľa behajú, ale niektorí sa plantajú hráčom pod nohami. Videl som to aj na tomto Eure, neraz ich trafila lopta.
Kedysi bol rozhodca súčasť hry a v takom prípade sa pokračovalo ďalej. Teraz sa hra preruší a nasleduje rozhodcovská lopta. Rozhodca zmaril akciu. Nie úmyselne, ale nevybral si optimálne pozičné postavenie.
Čítajte viac Yamal žiari, no Španieli majú aj hrdinu v ústraní. Vychovala ho slávna La Masia a Dinamo Záhreb
Pomáhala vám aj nejaká technika?
Nijaká nebola. Mohol som sa spoľahnúť len sám na seba, prípadne na postreh postranných rozhodcov. Neexistovali ani žiadne slúchadlá či vysielačky.
Bola pred 40 rokmi úloha rozhodcu ťažšia ako dnes, keď arbitrom pomáha VAR?
Na to sa nedá jednoznačne odpovedať. V súčasnosti mi chýbajú rozhodcovské osobnosti. V minulosti ich bolo viac. Kedysi sa chyba rozhodcu vnímala ako súčasť hry. Takisto ako chyba útočníka, ktorý prestrelí vo vyloženej šanci bránku, alebo kiks obrancu, brankára i trénera.
Samozrejme, najlepší rozhodcovia museli byť kompetentní, perfektne pripravení – odborne i fyzicky. A chyby nemohli byť tendenčné. Inými slovami, rozhodca musel mať pevnú chrbtovú kosť. Potom sa akceptovala aj jeho chyba.
Na VAR sú stále rôzne názory. Aký je váš?
Patrím k zástancom využívania techniky, rôznych noviniek, všetkého, čo pomáha futbalu. Zvyšujú jeho dôveryhodnosť, objektívnosť, spravodlivosť, to je najpodstatnejšie. Musíme držať krok s dobou. Aj preto, že futbal sa dosť zmenil, je rýchlejší, dynamickejší. Ale sú aj situácie, ktoré ma trochu hnevajú.
Napríklad?
VAR zvádza k alibizmu. Rozhodca stojí päť metrov od situácie a nechá si ním rozhodnutie posvätiť. Kúskuje sa hra, stráca sa jej plynulosť, tempo. Alebo jasné, aj niekoľkometrové ofsajdy. Všetci ich vidia, ale rozhodca nechá dokončiť akciu a až potom rozhodne. Chápem to v momentoch, keď ide o centimetre. Málo sa trestá chytanie rukami či sácanie zozadu.
VAR rieši sporné momenty tesne pred gólom, ale tie často vyplývajú z toho, čo sa odohralo na polovici ihriska. V zápase Portugalsko – Česko rozhodca prehliadol jasný faul na Douděru a Česi z protiútoku v nadstavenom čase inkasovali a prehrali 1:2. Podobných situácií bolo viac.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / imago sportfotodienst
V zápase Španielsko – Nemecko na tohtoročnom Eure vyvolala diskusie Cucurellova ruka v šestnástke, ale rozhodca Taylor penaltu nenariadil. Posudzovanie hry rukou patrí dnes k najkomplikovanejším pravidlám…
Poviem svoj názor: malo by sa pískať iba úmyselné hranie rukou. Ak vám súper zblízka prudko nastrelí do ruky, to nie je priestupok proti pravidlám. Podľa mňa to bol tento prípad. Ruka bola jasná, ale neúmyselná, hráč sa usiloval ju ešte odtiahnuť.
Pozorujem, že obrancovia si ruky takmer skrývajú za telo, alebo ich majú pritisnuté k nemu. Často to vyznieva až komicky. Limituje to výkon hráča, veď taká poloha je pri behu a v pohybe neprirodzená. Ale existujú aj niektoré pravidlá, ktoré sa nedodržiavajú. Som prekvapený, keď počúvam, ako komentátori opakovane hovoria o novinkách a nemajú pravdu.
Na čo konkrétne narážate?
Rozhodcovské skúšky som robil 30. mája 1968, bol som ešte študent. Odvtedy si pamätám, že debatovať s rozhodcom môže len kapitán. A aj to primeraným, slušným spôsobom. UEFA len pripomenula toto pravidlo a vyzvala na jeho dôslednejšie dodržiavanie, čo kvitujem. Menej ako v minulosti vznikali debatné krúžky. Podobných pravidiel je viac, nik ich nezrušil, len sa dôsledne neuplatňujú.
Objavujú sa aj hlasy, že VAR oberá futbal o krásne góly po milimetrových ofsajdoch. Zrušil ich už veľa, vo vašej ére by platili. Nie je vám to ľúto?
Vedenie FIFA a UEFA dlho odmietalo zavádzanie techniky, o dôvodoch som už hovoril. Teraz je niekedy neúprosná a rozhodujú maličké detaily, rušia nádherné akcie a góly. Kreslia sa čiary, ale neviem, či sú absolútne presné, lebo stále platí, že ofsajd sa posudzuje v momente prihrávky a vtedy býva často postavenie hráčov iné.
Niektoré situácie by mali byť ponímané veľkorysejšie. Prax ukazuje možné problémy, musíme skúsenosti zohľadniť a pravidlá doladiť. Dnes počítač vychrlí, kto koľko v zápase prebehol, ako rýchlo, ako dlho mal loptu na nohe, koľkokrát prihral… Dúfam, že nám čoskoro neurčí aj výsledky a zápas sa už ani nemusí hrať.
Čítajte viac Urobil by to Slovák v Taliansku? A čo pán v okuliaroch vedľa Calzonu? Známe mená sa vrátili k slovám o nepriateľoch
Do histórie ste sa zapísali aj na MS 1982 v Španielsku. Viedli ste otvárací zápas a nominovali vás aj na finále. Niečo také sa stalo vôbec prvý raz…
Mal som už solídne meno a absolvoval som výbornú sezónu. V nej som 16. marca 1982, dátum si pamätám, lebo v ten deň som oslavoval 37. narodeniny, viedol štvrťfinále EPM Real Madrid – Inter Miláno. Najmä jeho bezchybné zvládnutie mi veľmi pomohlo.
Otváraciemu zápasu MS sa vždy pripisoval veľký význam…
Bola to česť otvárať šampionát. Už tento súboj nastoľoval aj trend rozhodovania v turnaji. Na barcelonskom Nou Campe sa 13. júna 1982 stretli veľké tímy: Argentína a Belgicko. Pôvodne mal zápas rozhodovať legendárny Károly Palotai, ale dostal som prednosť a maďarský arbiter bol na čiare.
Vo finále sa stretlo Nemecko a Taliansko a v ňom som bol už na čiare. Vtedy sa rozhodcovia nedelili ako teraz na hlavných a asistentov, museli sme byť pripravení na obe úlohy.
Otvárací zápas bol pozoruhodný aj z iného dôvodu. Prvý raz sa na MS predstavil slávny Maradona. Ako si na neho spomínate?
V nominácii sa mohol objaviť už v roku 1978, keď sa MS uskutočnili v Argentíne a domáci získali titul. Ale tréner Menotti v tom čase len 17-ročného Diega nepovolal. O štyri roky neskôr už bol hviezda, ale v tíme boli ďalší fantastickí hráči – Fillol, Passarella, Kempes…
Argentínčania podľahli Belgicku 0:1. Zaujímavosťou je, že aj v mojom poslednom zápase na medzinárodnej scéne som sa stretol v Maradonom. Pred MS 1990 hrala Argentína v Tel Avive a bola to jej generálka na šampionát.
Ako sa zmenil Maradona za osem rokov?
Rozhodoval som mu asi štyri zápasy. V lete 1990 to bol už iný hráč, na vrchole kariéry. Mal osobnú stráž, šiesti bodyguardi ho priviedli až k hracej ploche a keď sa zápas skončil, opäť na neho čakali. Bol nesmierne populárny, nevystupoval tak skromne ako v roku 1982.
Ale voči súperom i voči mne ako rozhodcovi sa správal korektne, nemali sme na ihrisku nijaký problém. Zažil som mnohé futbalové ikony. Viedol som finále PVP Valencia – Arsenal a domácich trénoval slávny Di Stéfano. Alebo na MS 1982 som cestoval v lietadle do Barcelony s Pelém a boli sme ubytovaní v hoteli Princesa Sofia vedľa Nou Campu.
Môže mať rozhodca s hráčmi priateľské vzťahy?
Musia sa najmä vzájomne rešpektovať. Zažil som to viackrát, ale prvý raz v Liverpoole, keď hral s Bayernom Mníchov vo vtedajšom EPM, teraz Lige majstrov. Bol som v šatni domácich, vtedy som musel ešte pred zápasom skontrolovať najmä kopačky a kolíky hráčov.
Tam som videl vyvesené desatoro hráča. Jeden z bodov znel: rozhodca nie je nepriateľ! Toho sa väčšina hráčov aj držala. Kapitáni mi často pomáhali. Vo všeobecnosti zväčša platilo, že čím väčší hráč, tým sa aj férovejšie správal.
