Bukurešťský rodák ventiloval svoju frustráciu poukázaním na fakt, že jeho krajania "vlastne ani nehrali proti Holanďanom, ale proti ich kolóniám. Holanďanov mali v tíme len zopár.
Miesto nich hrali hráči, ktorí pochádzajú z Indonézie či Ghany," vravel pohoršene tréner, ktorý v roku 2009 ovládol so Šachtarom Doneck Pohár UEFA.
Podobné slová zazneli aj v srbskom televíznom štúdiu po jednom z ich zápasov, keď sa ozvala jedna z niekdajších legiend a vysvetľovala znevýhodnenie vlastného mužstva: „My sme predsa nekolonizovali!“ Na záver dňa sa musela ospravedlniť.
Iste, Lucescu to povedal neslušne, napriek tomu sme s jeho názorom neskôr konfrontovali aj Vratislava Greška, bývalého slovenského reprezentanta. Dnešnú situáciu v európskom futbale pomenoval pravdivo, no omnoho kulantnejšie.
"Prosím, neberte toto ako rasizmus, ale pozrite sa na dnešné reprezentačné výbery Anglicka, Francúzska, Holandska či Nemecka. To je neuveriteľný mix, naopak, my sme stále sami sebou.
Fyziológia černošských hráčov je úplne iná. V uplynulej sezóne som bol na viacerých stážach, veľa som toho videl. Napokon, nie je žiadne tajomstvo, že fyzicky dospievajú skôr, majú iné rýchlostné svalové vlákna, iní sú zasa technicky vyspelejší.
Môžu si vyberať, vhodne sa to dopĺňa. Migrácia spravila svoje aj vo futbale. Dnes je to úplne iné ako pred dvadsiatimi rokmi," povedal niekdajší obranca Leverkusenu či Interu Miláno pre Športweb.
Foto: Profimedia
Pohľad na súpisky spred dvadsiatich rokov a dnes mu dáva jednoznačne za pravdu. Pochopiteľne, nájdete na nich iné mená, lebo futbalová kariéra dvadsať rokov zväčša netrvá, tie mená však aj znejú inak. Majú iný pôvod. A za sebou rôzne – spravidla silné – príbehy.
Čo majú teda spoločné Nemec Ilkay Gündogan, Francúz Eduardo Camavinga a Španiel Nico Williams? Okrem toho, že sú hviezdami tohtoročných ME, sú tiež synmi migrantov a utečencov. A väčšina z nich vďačí za úspech obrovskej obetavosti svojich rodičov.
Naboso cez Saharu
Aj v dnešnom semifinálovom dueli Španielsko – Francúzsko nájdete viacero hráčov, ktorých pôvod siaha omnoho južnejšie.
Trebárs taký Nico Williams sa síce narodil v slávnej Pamplone, no jeho ghanskí rodičia museli prejsť veľkú saharskú púšť naboso, aby tam našli lepší život. Po útrapách, vrátane zrady zo strany pašerákov, sa dostali do španielskej enklávy Melilla v Maroku a až potom na španielsku pevninu.
Nico má brata Iňakiho, spolu hrajú Bilbao, prvý si vybral španielsku reprezentáciu, druhý národný tím svojich predkov.
Avšak nielen meno Williams znie v španielskom výbere trošku inak. Priezvisko, výzor, ale napokon aj futbalové umenie Lamine Yamala sú pre „La Furiu Roju“ akýmsi bonusom.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Anke Waelischmiller/SVEN SIMON
V sobotu oslávi len 17. narodeniny, no Španielov si už bez neho dnes ťažko dokážeme predstaviť. Rýchlosť a práca s loptou – snedý mladík nepôsobí len ako by bol z inej krajiny, ale priam z iného sveta.
Kým Barcelona bola pre Yamala odjakživa jasná voľba, medzi reprezentáciami si mohol vyberať. Otec chcel, aby hral za jeho rodnú krajinu – Maroko. Hviezdny tínedžer si mohol teoreticky zvoliť aj Rovníkovú Guineu, odkiaľ pochádza jeho matka, ale keď prišlo na rozhodovanie, neváhal.
„Vždy som chcel hrať za Španielsko. Máme jeden z najlepších tímov na svete a som presvedčený, že to ukážeme aj na ME,“ vravel pred štartom šampionátu.
Aj na opačnej semifinálovej strane nájdete viacero utečeneckých príbehov. Napríklad Eduardo Camavinga sa narodil angolsko-konžským rodičom v utečeneckom tábore v Angole po tom, ako sa ukryli pred občianskou vojnou v Kongu.
Až potom sa dostali do Francúzska. Dodnes tvrdí, že zdrojom jeho obrovskej motivácie sú útrapy, ktoré jeho rodina znášala nielen v Afrike, ale aj po tom, čo im zhorel dom vo Francúzsku.
Foto: Profimedia
Podobné príbehy platia pre väčšinu tímov na Euro 2024. Devätnásť z 25 členov francúzskeho národného tímu má aspoň čiastočne africký pôvod, vrátane Kyliana Mbappého, ktorého rodičia pochádzajú z Alžírska a Kamerunu. Iní – trebárs Francúzi Antoine Griezman a Theo Hernandez – sú zasa čiastočne Portugalci a Španieli.
Avšak nielen Španieli a Francúzi, aj anglický tím je akýmsi zrkadlom svojej koloniálnej minulosti. Jude Bellingham, Bukayo Saka a Trent Alexander-Arnold majú tiež čiastočne africký pôvod.
Švajčiarsko zasa nikdy nemalo kolónie, no v krajine žije veľká populácia z Balkánu – Granit Xhaka, Xherdan Shaqiri a Ardon Jashari sú etnickí Albánci. Ich spoluhráči majú predkov v Grécku, Španielsku, Čile, Turecku, Tunisku, Dominikánskej republike a šiestich afrických krajinách: Kamerun, Nigéria, Ghana, Senegal, Južný Sudán a D.R. Kongo.
Vnuk gastarbeitera
Na začiatku šampionátu rozprúdila verejnú diskusiu anketa s 1304 náhodne vybranými účastníkmi odvysielaná v televízii ARD. Približne 21 percent opýtaných uviedlo, že by uprednostnili, keby za Nemecko hralo viac hráčov bielej pleti.
„Všetci sú to Nemci, všetko sú to naši chlapci,“ reagoval ihneď kancelár Olaf Scholz.
Foto: KAYHAN OZER / TURKISH PRESIDENTIAL PRESS SERVICE / AFP / Profimedia
A po očakávanom nemeckom víťazstve 2:0 nad Maďarskom na anketu pomerne hystericky zareagovala aj podpredsedníčka Spolkového snemu Katrin Göringová-Eckardtová. Na svojom twitterovom účte sa zamyslela, aké výkony by predvádzala reprezentácia na majstrovstvách Európy, keby v jej drese nastupovali iba hráči bielej pleti.
Pravda je taká, že nemecký tím je dnes mixom rôznych národností a kultúr. Jamal Musiala, Antonio Rüdiger, Jonathan Tah a Leroy Sané majú africké korene.
Navyše, kapitánom bol Ilkay Gündogan, ktorý má zasa turecký pôvod. V roku 2018 dokonca označil Recepa Tayyipa Erdogana za „svojho prezidenta“, ktorý – mimochodom – nechýbal na viacerých zápasoch v Nemecku.
Portál unric.org uvádza, že Gündoganov príbeh je menej bohatý na udalosti ako u hráčov s africkým pozadím, ale „možno viac typický pre historické vzorce migrácie v Európe“.
Narodil sa v Gelsenkirchene tureckým rodičom po tom, čo sa jeho starý otec presťahoval z Turecka do Nemecka, aby pracoval ako „gastarbeiter“ v tamojšom baníctve.
Jeho predchodcom bol legendárny Mesut Özil, nemecký majster sveta z roku 2014, tiež rodák z Gelsenkirchenu so silnými tureckými koreňmi. Je dôkazom toho, že akceptovanie „cudzincov“ nie je zakaždým hladké. V roku 2018 ukončil reprezentačnú kariéru s týmito slovami.
Foto: MARCUS BRANDT / DPA / dpa Picture-Alliance via AFP / Profimedia
"Rozhodol som sa s ťažkým srdcom a po dlhej úvahe, že už nebudem hrať za Nemecko na medzinárodnej úrovni, pretože cítim rasizmus a neúctu. Keď sa darilo, tak som bol Nemec. Keď sa nedarilo, tak som zrazu imigrant.
Moji kamaráti Lukas Podolski a Miroslav Klose tiež nikdy neboli považovaní za rodákov z Poľska. Prečo som ja teda považovaný za Turka. Je to preto lebo som moslim?" opýtal sa.
Nemcom v tomto prípade prekážal nielen jeho silný vzťah k Erdoganovi, ktorý bol mimochodom jeho svedkom na svadbe v roku 2019, ale aj fakt, že pred reprezentačnými zápasmi nespieval nemeckú hymnu.
V usporiadateľskej krajine žije početná turecká menšina. Tá dáva počas týchto ME o sebe poriadne vedieť. Úrady ju obviňujú z toho, že používajú nacionalistické gestá spájané s tureckou ultranacionalistickou organizáciou Ulku Ocaklari, ktorá je všeobecnejšie známa ako Šiví vlci.
Hnutie bolo založené ako mládežnícke krídlo tureckej krajne pravicovej Strany nacionalistického hnutia (MHP), ktoré je aktuálne v aliancii s Erdoganovou vládnucou stranou Stranou spravodlivosti a rozvoja.
V minulosti bola obvinená z účasti na politicky motivovanom násilí, väčšinou proti ľavicovým skupinám. Nemecké úrady sa domnievajú, že v krajine má približne 12-tisíc členov. Táto skupina už bola zakázaná vo Francúzsku, zatiaľ čo Rakúsko zakázalo len používanie jej pozdravu.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / IMAGO
Nemecko už nie je bezpečné
Tému migrácie otvoril vo veľkom rozhovore nemecký líder Toni Kroos, ktorý po vypadnutí so Španielskom definitívne ukončil kariéru.
„Nemecko už nie je tou krajinou, ako bolo pred desiatimi rokmi. A to kvôli masovej migrácii. Otázka masovej migrácie sa tu stala príliš nekontrolovanou,“ vyhlásil Kroos v podcaste televíznej spoločnosti ZDF.
Práve pred desiatimi rokmi Kroos Nemecko opustil, keď prestúpil z Bayernu Mníchov do Realu Madrid, a do svojej rodnej krajiny sa neplánuje vrátiť ani po skončení kariéry.
„Jasné, problémy sú všade. Ale tu je naozaj veľa ľudí a moc problémov,“ doplnil svoje slová 34-ročný stredopoliar s tým, že migrantov je potrebné rozlišovať.
„Pokiaľ ich nedokážete odlíšiť od tých, ktorí pre nás nie sú dobrí, bude to nakoniec ťažké. Potom bude postoj Nemcov tiež stále rozdelený,“ myslí si Kroos, ktorý sa v júni rozlúčil s Realom Madrid ziskom trofeje v Lige majstrov.
Teraz ikona nemeckého futbalu končí tak klubovú, ako aj reprezentačnú kariéru. S rodinou chce ale zostať v Španielsku, kde žije od roku 2014.
Foto: Twitter
"Keď to teraz porovnám so Španielskom… Mám napríklad sedemročnú dcéru, a až bude staršia, keď bude mať 13, 14 alebo 15 rokov, a niekto sa ma spýtal:
‘Nechal by si dcéru vonku o jedenástej večer v Španielsku alebo vo veľkom nemeckom meste?‘ Potom si myslím, že by som viac inklinoval k Španielsku," vysvetlil Kroos, ktorý má s manželkou Jessicou tri deti.
Zdôraznil však, že myšlienka vítaných migrantov s otvorením náručí bola dobrá. „No nezvládli sme to. Ja tento všeobecne pozitívny prístup podporujem na tisíc percent, pretože je fajn, keď k nám ľudia prichádzajú a sú šťastní. Len sa to celé podcenilo. V priebehu rokov sa kontrola trochu vytratila, pretože ľudia sú zahltení.“
„Keď k vám prúdia veľké masy, je jasné, že určité percento nebude robiť dobrotu. A to je rovnaké aj u Nemcov,“ dodal s tým, že táto problematika potom môže ďalej polarizovať tamojšiu spoločnosť.
„Základná myšlienka je správna. Prisťahujú sa sem ľudia, ktorých v našej krajine potrebujeme. Ale akonáhle kritizujete problémy, vyrukujú s rasizmom. Nemecko ale nie je rasistické,“ dodal na záver Kroos.
A čo Slováci?
Iste, toto s témou príliš neúvisí, no v minulosti „legionárčili“ v slovenskom národnom drese aj Karim Guédé (Togo /Nemecko), David Depetris (Argentína) a Dionatan do Nascimento Teixeira (Brazília), ktorí získali občianstva na základe dlhodobého pobytu na Slovensku.
Na tohtoročných ME mohol štartovať za Slovensko aj Srb Aleksandar Čavrič, lenže tréner Francesco Calzona ho nenominoval. Bývalý hráč Slovana totiž kvôli dlhému cestovaniu z Japonska, kde aktuálne hráva, neprišiel na jarné prípravné zápasy.
Calzona pred ním dvere nezatvára a na jeseň ho pravdepodobne opäť zavolá…
Foto: Jaroslav Novák