Talian napádal svojich kritikov, hoci drvivá väčšina z nich ho za vystúpenie na šampionáte pochválila. Hovoril o desiatke ľudí, ktorí vraj súčasnému národnému mužstvu vôbec neprajú.
"Pán Ladislav Borbély je považovaný za futbalového experta a tvári sa, že je riaditeľ nad všetkými. Podľa mňa však málo rozumie futbalu. Na jeho tvári a gestikulácii je vidno, že ide o agresívny typ človeka.
On dokonca pochyboval o tom, či mám trénerskú licenciu. Ešte pred tromi dňami nás kritizoval, poznám všetky jeho vyjadrenia, odkedy som sem pred 22 mesiacmi prišiel," vravel Calzona.
Včera poobede sme teda Borbélyho oslovili, aby na tieto invektívy mohol zareagovať.
"Obávam sa, že to bolo trošičku nastrojené, lebo keď povie, že mám v sedemdesiatke ambíciu pracovať na futbalovom zväze, tak to je neuveriteľné.
Pred pätnástimi rokmi som odmietol funkciu športového riaditeľa, povedal som vtedy, že nie som stavaný na denno-denné dochádzanie do práce," odštartoval Borbély obsiahly rozhovor.
Prekvapili vás tieto útočné slová?
Predpokladám, že ich potrebovalo predovšetkým jeho zranené ego, ktoré ho na osem minút úplne unieslo. Na určitú chvíľu sa z neho stal klinický psychológ, ktorý diagnostikoval a zadefinoval osobnosť, ambície a motiváciu. A ako najvyšší inkvizítor slovenského futbalu dokonca určil jeho nepriateľov. Môžem mu k tomu len zagratulovať.
Napriek tomu sa za všetky moje expertné hodnotenia a kritické pripomienky môžem nekompromisne postaviť a pánovi Calzonovi doporučujem, aby si ich ešte raz prečítal. Samozrejme, s lepším porozumením, lebo sú možno priaznivejšie, ako si myslí.
Čítajte viac Calzona sa včera na dlhých osem minút zabudol v ofsajdePovedať o Vittekovi či Muchovi, že neprajú slovenskej reprezentácii, je podľa vás čo?
To je ako keď hráč vidí veľký priestor pred súperovou bránkou, vbehne doňho s vidinou herného zisku, ale zrušia ho pre ofsajdové postavenie. Toto spravil Francesco Calzona na tlačovej konferencii – sám vbehol do postavenia mimo hry a zdá sa, že sa mu to aj odpískalo.
Boli ste k nemu – ako on tvrdí – niekedy osobný?
V živote som sa s ním nestretol, ani nerozprával. Videl som ho z diaľky jediný raz, na tlačovke po zápase s Islandom. V poznámkach smerom k nemu som bol vždy absolútne nasmerovaný na futbal, všetky kritické pripomienky vyplývali z toho, čo som videl na ihrisku, nemám iný zámer.
Zdá sa mi, že raz som reagoval na jeho nereprezentačnú reakciu, keď nechal malé dieťa ukázať prostredník ako odkaz všetkým svojim nepriateľom. Tuším som vtedy povedal, že to je typická reakcia kalabrijského predavača kávy. Bolo to totiž z jeho strany veľmi lacné a nehodné kouča slovenskej reprezentácie.
Na začiatku ste boli k jeho angažovaniu pomerne kritický, však?
Iste, nepáčil sa mi spôsob ani výberový proces, ktorý ho nasmeroval do tejto pozície. V rámci Európy to bol unikát. Lebo my sme si na pozíciu hlavného trénera vybrali človeka, ktorý s tým nemal žiadne skúsenosti, ale najmä sme dopredu vedeli, že bude dobrý.
Považoval som to za neúctu aj voči slovenským trénerom, hoci som nikdy netvrdil, že kouč národného mužstva musí byť Slovák. Prepáčte, ale musel som vyjadriť nespokojnosť.
Navyše, my tréneri sme sa mali k jeho angažovaniu vyjadriť, no nebolo k čomu, veď pokým sem neprišiel, z pozície hlavného kouča neviedol jediný zápas. Dovtedy bol asistent a to je úplne niečo iné. Považoval som to za riziko.
Čítajte viac Zabudli sme už vari na Azerbajdžan? Nie som zaťažený médiami, nepoznám ho, ale ku Calzonovi mám rešpektNapriek tomu môžeme potvrdiť, že v posledných rozhovoroch pre Športweb ste ho niekoľkokrát pochválili…
A za posledné zápasy na šampionáte dokonca chválil permanentne, lebo herný štýl – hoci nebol celozápasový – sa mi veľmi páčil. Bol to pekný, pozerateľný a moderný futbal, čo je jednoznačne Calzonova zásluha. Podľa jeho logiky aj tieto moje vyjadrenia by mali byť zlé, nie? Mimochodom, prvýkrát som ho chválil pomerne dávno.
Kedy?
Hrali sme doma druhý kvalifikačný duel proti Bosne a Hercegovine, kde sme v prvom polčase ponúkli kontúry budúceho herného softvéru. Tuším to bol šiesty Calzonov zápas na slovenskej lavičke, no povedzte mi, čo sme mali dovtedy chváliť?
Napokon, kritické slová si navodil aj sám, keď po domácej bezgólovej remíze proti Luxembursku povedal, že nebyť jeho účasti, prehráme 0:4. Zdalo sa mi to solídne pritiahnuté za vlasy a tak som aj kriticky reagoval. Žiaľ, nebolo nás veľa.
Nie sú tieto útoky aj akousi psychologickou hrou, aby v budúcnosti zabránil kritike na svoju osobu?
Za mňa môžem povedať, že kedykoľvek ma nejaké médium požiada o analýzu zápasu, budem vždy používať svoju optiku. Nezávisle od toho, či sa to, čo rozprávam, bude pánovi Calzonovi alebo niekomu inému zo zväzu páčiť.
Ja som nezávislý, od nikoho nič nečakám, dokonca ani nechcem a ani som nikdy nechcel pracovať na zväze, ako sa to tu podsúva.
Ak by ste sa s Calzonom niekedy stretli, podáte si ruky?
Nemám s tým problém, vôbec sa naňho nehnevám. Dokonca chápem aj to, že vzhľadom na skúsenosti, ktoré má s pozíciou hlavného trénera, nezvládol kritiku. Ani to, čo je konštruktívne kritické.
Všetko berie osobne a ja mu s tým neviem pomôcť. Opakujem, toto mužstvo som pochválil pre viaceré médiá, ale nikdy by som nepovedal, že sme hrali fenomenálne.
Ako sme teda hrali?
Použiť v tomto prípade slovo fenomenálne je nedostatok v ovládaní základnej terminologickej sémantiky. Slovo fenomenálny znamená niečo priam geniálne a takto sme predsa naozaj nehrali. Bolo to výborné, mali sme dobré momenty, ale nie celozápasovo.
To je Calzonova úloha do budúcnosti, aby to nebol len polčas, ale trebárs aj sedemdesiat minút. Prípadne aby rozšíril taktický repertoár, aby sme po zmene výsledku vedeli súpera zatlačiť alebo zabrániť mu skórovať.
Práve toto som mu vyčítal po zápase s Ukrajinou, že po vyrovnávajúcom góle nevstúpil do stretnutia so zmenou herného štýlu. Tak, aby sme ubránili výsledok. Vidíte v tom niečo osobné? Ak už o tomto nemôžeme rozprávať, tak potom sa len usmievajme a tlieskajme. No ja v takom prípade viac nemôžem chodiť na futbal.
Skúsme zabudnúť na jeho tlačovú konferenciu… Čo priniesol Francesco Calzona slovenskému futbalu?
Bola to hrboľatá cesta, ale do herného koktejlu pridával stále viac prvkov a nakoniec dokázal našu hru sproaktívniť. Dal jej solídny vizuálny nádych a základnú jedenástku zložil tak, že sa môže merať s lepšími európskymi mužstvami. Toto tu dovtedy nebolo.
V Nemecku sme mali vynikajúce polčasy, toto podčiarkujem dvakrát. Toto mužstvo mi však potvrdilo, že postup na ME nie je úspechom, ale vzhľadom na jeho kvalitu očakávaným výsledkom. Kritériom faktického nárastu výkonnosti bol pre mňa postup do play off. Toto sa udialo. Je na čom stavať.
No chvíľu trvalo, kým sa táto koncepcia ujala…
Veď to. Prvých šesť-sedem zápasov, ktoré Calzona odkoučoval, bolo nepozerateľných. Dokonca aj v rámci postupu do Nemecka to bolo všelijaké. Dôležité bolo, že sme sa naučili vyhrávať aj také zápasy, v ktorých sme neboli lepší. Niekto by tomu povedal, že sme mali šťastie.
Konkrétne na Islande sme mali po polčase prehrávať 0:3 a uspeli sme po góle, keď sa od Suslova odrazila lopta ani nevie ako. V Luxembursku detto – 65 minút nás drvili, nebyť Dúbravku, ktovie, ako sa to skončí. A teraz si to spočítajme, ako by v takomto prípade vyzerala finálna tabuľka?
No nebola to situácia, aby sme mohli povedať, že toto mužstvo je už pripravené súperiť s tými najsilnejšími. Pravda je taká, že vtedy ešte nebolo. Za to ma dnes Calzona vyhodnocuje s negatívnymi emóciami, no v tomto budem ako Stanko Lobotka.
Co to znamená?
Totálne rezistentný voči nátlaku. On sa tým dostal do kategórie jedného z najlepších hráčov na ME a ja budem aj naďalej ponúkať vlastnú optiku. Samozrejme, to len v prípade, že riaditelia televízií a mediálnych domov nebudú rešpektovať požiadavku Francesca Calzonu.
Je podľa vás viac stratég, motivátor alebo psychológ?
Na tlačovke sa pokúšal o diagnostikujúceho psychológa, neviem však, ako pracuje v kabíne. Ale na základe dobrých momentov v predvedenej hre sa domnievam, že dokáže implantovať do mužstva prvky, kde sa profiluje jeho trénerský rukopis.
Na Ladislava Borbélyho netradičná požiadavka, ale skúste zhodnotiť ME zo slovenského pohľadu jednou vetou…
(Odmlčí sa, pozn. red.)
Počujeme sa?
Áno, počujeme. Aj Borbély sa niekedy musí zamyslieť. (smiech) Povedal by som to takto: páčilo sa mi, že sme dokázali – aj keď nie celozápasovo – ponúknuť autentickú futbalovú tvár, ktorá sa formovala posledných 22 mesiacov.
Čítajte viac Calzona postavil Slovensko na nohy. Oponentom svojej práce ale ruku nepodalNedávno ste nám povedali, že zápas proti Taliansku 2010 zostáva čerešničkou na torte. Triumf s Anglickom by ho prekonal?
Ťažko povedať. S týmto Anglickom hádam ani nie. Minimálne výkonnostne. Personálne určite, lebo 1,79 miliardy libier, to hádam ani nemôže byť lepšie napráskané mužstvo. Tento tím však nemá dodnes zvládnuté viaceré systémové veci a ťažil len z toho, že my sme mali nedostatočne nacvičené defenzívne štandardky.
Bol to ten povestný jeden z desiatich duelov, kedy sme mohli Albion zdolať?
Absolútne. Obrovská škoda, že Dávid Strelec nedal gól, bol by vskutku historický a definitívne by zaklincoval anglickú rakvu.
Čo mohlo tých 90 sekúnd znamenať pre budúcnosť slovenského futbalu, ak by Angličania neskórovali?
Že sme v danom okamihu preskočili svoj tieň. A čo by to znamenalo? Neviem, naše slovenské prostredie by sa s tým vyrovnalo buď v prospech futbalu alebo v prospech niečoho iného.
Na ME zlyhali Maďari, Ukrajinci, Poliaci, Česi… Preberáme spolu s Rakúšanmi akúsi pozíciu stredoeurópskeho lídra?
Poviem úprimne, že okrem našich som fandil Čechom, Maďarom, Rakúšanom aj Švajčiarom. Ak by sa všetky tieto mužstvá prebojovali do play off, vytvorili by sme veľmi silné stredoeurópske zoskupenie, ktoré by ovplyvňovalo aj kvalitu jednotlivých národných líg. Škoda, že to Česi a Maďari pobabrali.
No nebolo to tak dávno, keď sme v zápasoch Ligy národov proti Čechom nevedeli, kam skôr skočiť…
Momentálne máme herne lepšie nastavené mužstvo, hoci perspektíva českých hráčov je vzhľadom na ich vek mimoriadne zaujímavá.
Čítajte viac Jednotky, ale aj trojky. Ktorí Slováci na Eure zažiarili a ktorí sklamali? Toto je ich vysvedčenieChrabré srdce, tímovosť, veľká bojovnosť, súdržnosť – aj takto charakterizovali slovenský tím zahraničné médiá… Kedy naposledy hrala naša reprezentácia takto atraktívne?
Veľkú rolu tu zohral aj tímový duch. Chalani vytvorili psychologicky veľmi kohéznu skupinu, ktorá sa vzájomne podporuje a je to úprimné.
Prenáša sa to aj na ihrisko, lebo vidím absolútnu ochotu pomôcť jeden druhému. Napríklad pravý blok Pekarík – Kucka – Schranz je nádherne spolupracujúca trojka, že je radosť s tým pracovať. Tento blok sa podieľal na našich všetkých štyroch góloch.
Je to kumšt alebo šťastie dať dohromady takúto šatňu?
To by malo byť cieľom. Keď sa kabína dá dokopy, potom sa ľahšie implantujú rôzne herné ciele a aj výkon ide rapídne hore.
Mužstvo vždy potrebuje lídra? Koho dnes podľa vás nasleduje súčasná kabína?
Je zrejmé, že z brankárskej pozície vyžaruje určitý pozitívny tlak presadiť sa. Herná istota je postavená východiskovo na Škriniarovi, viem, že mal prsty v niektorých góloch, no napriek tomu tvrdím, že je to náš herný líder.
Stano Lobotka je zasa veľmi dôležitý pri prepínacích fázach, z obrany do útoku a z útoku do obrany. Skvelý dirigent, nazývam ho „Mr. Resistent“, lebo dokáže odolať tlaku, nestratí pritom loptu ani kvalitu.
Myslíte si, že niektorý z hráčov sa teraz predá do lepšieho klubu?
Dúbravka potvrdil, že má na Premier League, možno nie na špičkové mužstvo, ale na stred tabuľky určite. Iste, Peter Pekarík, ktorý bol pre mňa top výkonnostným prekvapením, sa už asi nepredá. Úžasné, ako hral s hendikepom, že prakticky celú sezónu nenastupoval.
Škriniar asi bude musieť riešiť svoju pozíciu, je to však jeho privátna vec, pre mňa je to nosný hráč defenzívy. Vavro ho v niektorých fázach prekonal, musí však zlepšiť hĺbkovú prihrávku, trošku sa bojí a necháva to na Škriniarovi.
Hancko ukázal svoje prednosti, má síce malé rezervy v bránení krídelníka pri boxe, no je to náš absolútny artikel pre moderný futbal. O Lobotkovi poviem len, že na ňom stojí celé naše mužstvo. Veľmi sa mi páčil tvrdý jazdec, fighter, ranger Kucka, je veľmi cenný.
Dudu som považoval za nástupcu Hamšíka a ukázal, že má na to, aby ho prijateľným spôsobom zastúpil. Haraslín so Schranzom sú skvelí, odjazdili to tam, škoda, že prvý z nich nedal gól, ľahšie by sa teraz predával. Schranz je nenápadný, ale vždy tam, kde ho mužstvo potrebuje, zašprintuje vám aj v 90. minúte.
Pre trénera optimálny hráč na spoluprácu. Mohol by ísť zo Slavie ďalej, ale kluby sa pozerajú na dátum narodenia a tiež na to, za koľko by ho raz mohli predať.
A čo pozícia útočníka?
Pokiaľ Strelec zopakuje výkony ako proti Angličanom, potom sa on našiel a aj my jeho. Ukázal výbornú hru hrotového útočníka, chýbal už len ten gól. Slovan na ňom môže raz dobre zarobiť, je to mladý chalan, má futbalové veci, no tie majú hodnotu, len pokiaľ sú v kontexte vysokého pracovného režimu. A tu má Dávid ešte rezervy.
Už na jeseň v rýchlom slede odštartuje Liga národov a Slováci narazia na podstatne slabších súperov ako v Nemecku. Proti mužstvám, kde sa očakáva víťazstvo, sa nám v poslednom čase až tak nedarilo…
Ľahké to nebude, výkony z Nemecka bude treba potvrdiť. No pokiaľ sa nám podarí predĺžiť čas efektívnej hry zo 40 minút povedzme na 70, tak to bude ďalší veľký výkonnostný skok. Je tu aj príležitosť na personálne oživenie mužstva.