Až prišiel záblesk geniality Juda Bellinghama. Mladíka z kráľovského Realu, ktorý len deň predtým oslávil 21. narodeniny.
Konečne ukázal, prečo je hodný bezmála dvesto miliónov eur. Rozprávkovo spasil Anglicko.
Zatiaľ to určite nebol šampionát hráčov z krajiny, ktorá kedysi učila Európu hrať futbal. Na x-krát preceňovaných Angličanov sa často pozerá cez prizmu ich domácej súťaže.
Ale Premier League nabitá hviezdami z celého sveta, s úžasnými tímami s úctyhodnou tradíciou a skvelými fanúšikmi nie je anglická reprezentácia.
Angličania majú určite lepších hráčov ako Slováci. A drahších. Ale nemajú lepší tím. Aspoň v nedeľu večer to platilo.
Veľký favorit pôsobil bezradne, nemal poriadnu šancu. Vytrápil sa do posledných sekúnd a aj po tom, keď súperovi zasadil k.o. ešte sa strachoval o tesný náskok, bránil ho zubami-nechtami.

Koniec-koncov neudialo sa nič svetoborné. Také situácie sa vo futbale stávajú. Prináša aj väčšie drámy a sklamania.
Ak bolo niečo mimoriadne, na čo nie sme zvyknutí, tak to bol prístup slovenských futbalistov. Len dvaja-traja patria do lepšej európskej spoločnosti, v ktorej je aj väčšina Angličanov z aktuálneho kádra. Ale tím zaujal odvahou, sebavedomím, obetavosťou.
Nie je to najkrajšie prirovnanie, tobôž nie v športe. Ale Angličania ušli hrobárovi z lopaty a odvrátili zahanbujúce vypadnutie, akým by zlyhanie so Slovenskom pre nich bolo.

Slováci ich ani na siedmy pokus nezdolali. Toto už nie je všetko s kostolným poriadkom. Štvrtý raz im podľahli 1:2. A vždy viedli…
Najbližšie mali k triumfu v Gelsenkirchene. Večná škoda. Keď ich nezdolali teraz… Je vo hviezdach, ako dlho budú na podobnú šancu teraz čakať.