Odchádzal zo šatne na štadióne v Gelsenkirchene medzi poslednými, dve hodiny po zápase s Anglickom, v ktorom slovenský tím prehral 1:2.
Aké pocity u vás prevládajú po rozlúčke so šampionátom?
Nielen ja, všetci sme smutní. Budeme smútiť ešte zopár dní. Ale musíme dať hlavy hore. V septembri nás čaká ďalší zraz. Verím, že sa po tejto skúsenosti vrátime silnejší.
Budeme hrať kvalifikáciu na majstrovstvá sveta, chceme na ne postúpiť a tam potvrdiť, že treba s nami rátať. Ukázali sme na turnaji všetkým, že vieme hrať aj s najsilnejšími súpermi. Aj proti Anglicku sme podali výborný výkon.
Čo rozhodlo?
V druhom polčase nás Angličania svojou kvalitou trochu zatlačili, viac sme bránili. To je normálne. Ale veľa šancí si nevypracovali. Veľké nebezpečenstvo nám z ich akcií nehrozilo. Aj my sme mohli zvýšiť na 2:0.
Na radosť nám chýbalo možno tridsať sekúnd. Škoda, že to nevyšlo. Futbal nám ukázal teraz horšiu tvár. Som však optimista. Ak budeme takto pokračovať, budeme na futbalovú mapu patriť ešte dlho.
Verili ste, že tím môže vyradiť jedného z favoritov?
Vedeli sme, že ich môžeme potrápiť a aj vyradiť našou tímovosťou. To sa aj potvrdilo. Boli sme k tomu blízko.
Jazdili sme na ihrisku ako jeden muž. Cítili sme podporu slovenských divákov. V hľadisku bolo možno 50-tisíc Angličanov a 5-tisíc našich fanúšikov a bolo ich počuť. Za to im ďakujeme.

Angličania zachránili zápas z poslednej akcie. Ako ste videli Bellinghamov gól?
Bola to situácia, ktorá nám pristrihla krídla. Chýbala nám minúta šťastia. Súper hádzal dlhý aut do šestnástky. Bellingham skóroval nožničkami, lepšie sa to ani nedalo. V takýchto zlomových momentoch sa ukazuje veľkosť hráča.
Čo považujete na tomto turnaji za najdôležitejšie?
Podali sme výkony, na ktorých môžeme stavať. Progres je vidieť a budeme na ňom ďalej pracovať. Chceli sme sa zapísať do histórie slovenského futbalu, to nevyšlo, ale aj v budúcnosti sa tímovosťou môžeme dostať ďaleko.
Verím tomuto mužstvo. Utvorili sme výbornú partiu, veľa sme spolu zažili, aj zábavy. Nás by ponorková choroba nikdy nedostala.

Tri góly strelil Ivan Schranz, čo je zápis do histórie…
Už na začiatku turnaja som hovoril, že Ivan je veľmi nevyspytateľný a ak sa dostane do šance, vie dať gól. Gratulujem mu, veľmi nám pomohol.
Ale nielen on. Celé mužstvo hralo veľmi dobre. Už všetci futbaloví experti vedia, kde je Slovensko, kto je Schranz, Lobotka, Hancko a mnohí ďalší. Verím, že futbal na Slovensku bude napredovať.