Branislav Križan je uznávaným slovenským odborníkom a tiež kuchárom futbalovej reprezentácie na majstrovstvách Európy 2024.
"Futbalový jedálniček je najmä o kuracine, morčacine, cestovinách, ryži a zelenine. Občas si chlapci dajú aj hovädzie, bravčové či teľacie mäso.
Sú tam aj morské ryby či pstruh. Strava musí byť pestrá, ale dá sa povedať, že hoci je nutrične bohatá, je skôr diétna," vraví.
Krupicová kaša na raňajky
Nepracuje sám, má aj pomocníkov. Dá sa povedať, že je akýmsi supervízorom. V kuchyni je od šiestej, s 2–3 hodinovou prestávkou sa z nej dostane niekedy až o pol desiatej večer.
„Ráno robím chlapcom kaše, najmä krupicovú. Tá musí byť každé ráno. Každý si ju dochutí podľa seba. K dispozícii je ešte ďalšia s chia semiačkami, vločkami, medom či strúhaným jablkom.“
Dvanásť rokov bol kapitánom slovenského kuchárskeho národného tímu, s ktorým dosiahol aj na cenné úspechy na olympiáde i majstrovstvách sveta v tejto kategórii.
"Sme polievkový národ. Spravím si najskôr kvalitný vývar, ktorý mi vydrží tak štyri dni a z neho neskôr robím základ ďalších polievok.
Bolo ho asi 120 litrov, asi 40 kilogramov najmä kuracieho mäsa, 40 kíl zeleniny. Varím to v podstate celý deň. Niektoré voláme antibiotiká. Chlapcom to zvyšuje silu aj obranyschopnosť.

V hoteli, kde národný tím v Mainzi býva, si ho chceli nechať.
"Niekedy sa na mňa dívajú cez prsty. Do Düsseldorfu som si so sebou zobral aj ten vývar z Mainzu, pozerali sa na mňa dosť čudne, lebo oni taktiež vedia spraviť polievku.
Po pár hodinách ma už volali maestro. Nevedia spraviť ani zemiakovú kašu či vývar. Bola to voda bez vône a chuti," prekvapuje Križan.
Africké problémy s karfiolom
Bol s tímom už na MS 2010 v Juhoafrickej republike, kam si ho vypýtal tréner národného tímu Vladimír Weiss st. Podmienky sa s predošlými či terajšími ME nedali porovnať.
"Boli veci, ktoré som si bral radšej so sebou, napríklad horčicu. Neskôr nám doviezli napríklad bryndzu. Mal som sporák, na ktorom mi 30-litrový hrniec zovrel za tri hodiny.
Nemal som ani ideálnych pomocníkov. Poprosil som, aby mi jeden z nich oddelil hlúb od karfiolu a rozdelil mi ich na menšie hlavičky. Nevedel to ani po troch týždňoch," vyťahuje vtipnú príhodu Križan.
Zatiaľ nechýbal ani pri jednom zápase a chce si ísť pozrieť aj posledný duel v E-skupine proti Rumunsku. Existujú však potraviny, ktoré hráčom pred súbojom pripraviť nemôže.

„V deň zápasu sa neje paprika, šalátová uhorka ani hruška kvôli nadúvaniu. Navyše, paprika sa tažšie trávi a chlapci musia byť ľahkí.“
Odmena? Syr s hranolkami
Najväčšieho jedáka i občasného „frfloša“ našiel Križan okamžite.
„Denis Vavro je chlapisko, ten toho zje najviac, najmä mäsa. Niektorí majú viac zeleniny, iní veľa ryže alebo mäsa. Nemám asi nikoho, kto by vyslovene hundral na jedlo, ale občas niečo v rámci srandy šplechne Marek Rodák.“
Špeciálnou kategóriou je obranca Herthy Berlín Peter Pekarík.
„Obrovský profesionál. Pred každým zápasom vyžaduje bezlepkové cestoviny a keď je možnosť na sladké, dá si veľmi málo. Spapá skôr rybu ako mäso a s kopou zeleniny. A taktiež veľa chia semiačok či orechov.“

A čo taliansky realizačný tím? Nemá na slovenského šéfkuchára špeciálne požiadavky?
„Na raňajky chceli akýsi piškót, pripomína to slovenský suchár. Naučili sme ich jesť polievky. Naši tréneri si ju dajú na obed aj na večeru. Zaujímavé je, že jedia buď mäso alebo rybu, nikdy nie spoločne. Občas majú výhrady k cestovinám.“
Futbal sa sprofesionalizoval na všetkých úrovniach. Platí to aj o kulinárskych špecialitách. Viacerí hráči majú problémy s laktózovou intoleranciou alebo sa držia bezlepkovej diéty.
„Keby ste videli slovenských futbalistov, sú vysekaní ako sochy. Spravili obrovský pokrok aj pri strave. Dávajú si pozor na to, koľko zjedia a aj čo si z ponuky vyberú.“
Ak majú nejaké želanie, splní ho. Bryndzové halušky či kapustové strapačky hráčom ešte nerobil. Možno ak postúpime po stredajšom súboji s Rumunskom…
„Po zápase vždy všetkým spraví vyprážaný syr s hranolkami aj s výbornou tatarskou omáčkou,“ dopĺňa hovorkyňa tímu Monika Jurigová. „Spravil som jej asi desať litrov. Je to výnimka a odmena, inak sú jedlá skôr bez tuku.“