Sústredí sa najmä na piatok, keď sa Slováci predstavia na turnaji druhýkrát. „Som presvedčený o tom, že získať bod proti Ukrajine bude ťažšie, ako zdolať Belgicko,“ vraví populárny analytik.
Aj vy máte pocit, že nič zlé sa nemôže stať, keď má loptu Stanislav Lobotka?
Váš pocit vyplýva z veľmi jednoduchej veci, Stano je totiž veľmi rezistentný na tlak od súpera. Dokáže sa s tým veľmi dobre vyrovnať.
To je presne tá vec, ktorá výrazne zvyšuje jeho trhovú hodnotu. Nemá problém, keď mu niekto dýcha na chrbát. Dnes je to však základná požiadavka na top hráča.
Mali Slováci niekedy futbalistu, ktorý by v tomto smere takto vynikal?
To, čo ste otázkou naznačili, v zásade platí. Lobotka je dosť špecifický – okrem toho, že má veľmi solídne defenzívne čítanie hry a skvele vykrýva priestor pred obrannou formáciou, dokáže sa aj správne zapojiť do rodiacej sa ofenzívnej sekvencie, vôbec sa nebojí postupovať dopredu.
Dobre si pamätám na jeden okamih, keď sme hrali v Londýne proti domácim Angličanom – Stano sa vôbec nezľakol zaútočiť a dokonca aj skóroval. Má čuch aj na útočné akcie, nemá problém sa zapojiť do predfinálnej činnosti. Aj v tom spočíva jeho hodnota.
Čo teda znamená pre dnešný slovenský tím?
Obrovský balans medzi defenzívou a ofenzívou. A neskutočnú istotu v držaní lopty, keďže pracuje na úrovni minimálnej chybovosti prihrávok.
Uňho nie sú problém číslo ako 96 či niekedy aj 98 percent, čo sú famózne štatistiky vzhľadom na to, že je ochotný priblížiť sa k útočnej zóne, kde je spravidla herný odpor súpera diametrálne odlišný.
Foto: Profimedia
Takýchto hráčov na svete spočítate možno na jednej ruke…
Sú to veľmi cenné a ojedinelé typy. Som presvedčený, že pokiaľ Lobotka zopakuje podobné výkony aj v ďalších stretnutiach a nám by sa podarilo postúpiť do osemfinále, čo je podľa mňa naše očakávané výkonnostné optimum, potom jeho trhová hodnota vyletí ešte viac nahor.
Dá sa jeho prínos porovnať trebárs s Marekom Hamšíkom v najlepších rokoch?
Veľmi nie, Marek hral minimálne o dvadsať až tridsať metrov vyššie, kde bol veľmi efektívny. Obaja majú nadštandardnú priestorovú inteligenciu, Hamšík však bol ofenzívny, kreatívny futbalista, kým Lobotka vychádza zo svojej „šestkovej“ pozície a tú dokonca obohatil o samotnú tvorbu hry, čo je dnes už nevyhnutnosť.
Špílmachri ako De Bruyne zrejme nie sú nadšení, keď vedia, že nastúpia proti hráčovi, ktorý im zaručene otrávi futbalový život…
Podľa mňa bol De Bruyne v pondelok otrávený skôr z vlastného mužstva. (úsmev) Samozrejme, prispeli k tomu aj naši svojou veľmi inteligentnou defenzívnou hrou v prvom polčase, nadšením a entuziazmom v tom druhom. Lobotka bol len jedným z pilierov, ktorý tento tím strhol k heroickému výkonu, vhodné by však bolo spomenúť aj iných.
Koho?
Stanovi skvele sekundoval Duda, presne v pozícii a s podobnými zápasovými vstupmi, aké mal kedysi Hamšík. V obrane to boli zasa tradičné opory Škriniar a Hancko, ktorý hral inak, ako sme zvyknutí.
V priestore, ktorý patrí ľavému obrancovi, sa opäť výrazne zlepšil. Navyše, mal proti sebe veľmi silných – malých, rýchlych a dynamických – súperov, Trossarda s Dokum si však ustrážil. Dávid ukázal svoju ďalšiu futbalovú dimenziu. Zdobí ho neskutočne obrovská komplexnosť.
Čítajte viac Vulgarizmy aj dusno v kabíne. Stoch sa skoro pobil s trénerom. Veľká škola pre Škrtelovho učňa
Kedy hralo Slovensko naposledy takto dobre?
Zdá sa mi, že na európskom šampionáte 2016 pod vedením Jána Kozáka. Proti Rusom v Lille to bol tiež skvelý duel.
Dostal by sa ten proti Belgicku na vaše pomyselné historické stupne víťazov?
Zaujímavá otázka. Podľa mňa to je rovnaká kategória, ako keď sme v kvalifikácii na Euro 2016 pokorili doma Španielov, alebo potom priamo na záverečnom turnaji postúpili ďalej. Čerešničkou na torte hádam zostáva len triumf nad Talianskom 3:2 na MS 2010, ktorý nás dostal do play off.
Takže áno, triumf nad Belgickom by sa dostal na moje stupne víťazov: Je to veľmi cenný a zaväzujúci triumf – ak však vezmeme do úvahy, že to je turnaj a zohľadníme ďalší vývoj v skupine, potom nám vyjde, že sme síce získali tri body, ale bude veľmi náročné ich potvrdiť.
Ukrajina bude hrať možno nie v životnom, ale vo futbalovo existenčnom rozpoložení.
Bude treba v slovenskej kabíne tlmiť eufóriu?
Zdá sa, že emocionalita je nastavená dobre, o ňu strach nemám. Iste, niektoré veci netreba preceňovať, Belgicko bolo len jedným z troch zápasov a jeho význam sa bude hodnotiť v sérii. Musíme ho doplniť minimálne ešte o jednu remízu, tak, aby sme mali garantovaný postup zo skupiny.
Ak by sme chceli tlmiť vášne, povieme, že aj pred tromi rokmi v Petrohrade prvý zápas na Eure Slováci vyhrali a nedopadlo to podľa ich predstáv…
Ale toto je iné, pretože v poslednom čase sme odohrali už niekoľko zápasov, v ktorých sme ukázali futbalovú vyzretosť. Spomeniem trebárs ten domáci s Portugalskom, hoci sme nakoniec prehrali.
Tento mančaft je v procese a čo sa týka výkonnosti, sa zdá, že napreduje, čo je veľmi dôležité. Má dobrý základ, je v ňom dostatok hráčov, ktorí sú nosnými aj na klubovej úrovni. Sám Lobotka by to nezvládol.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ani sám Škriniar by to nedal, ale faktom je, že mu sekundujú aj Hancko s Vavrom, ktorý v Kodani rastie a k dispozícii máme typologicky aj vyváženú a výkonnostne konzistentnú stredovú formáciu.
Keby sa k nej priblížila aj tá útočná – hovorím najmä o pozícii hrotového útočníka – začali by sme byť veľmi zaujímavé mužstvo.
Získať štvrtý bod bude napriek tomu ťažké, však?
Som presvedčený o tom, že získať bod proti Ukrajine bude ťažšie, ako bol triumf nad Belgickom. O to viac, že Rumuni nám Ukrajincov poriadne zmobilizovali, keď zo stola zhodili na zem všetky ich prednosti.
Keď si k tomu pripočítate fakt, kde sa momentálne nachádza ich krajina, máte všetky predpoklady pre silnú vnútornú mobilizáciu mužstva. A pripravme sa, že bude maximalistická, lebo Ukrajincom pôjde naozaj o všetko.
Jedna vec je istá, za žiadnych okolností im nesmieme dovoliť, aby hrali dlho v našej obrannej zóne, na to majú totiž príliš silných hráčov. Musíme zostať proaktívni, tak, ako proti Belgičanom, kde naši neraz napádali aj so šiestimi hráčmi hlboko na ich polovici, čo bolo úžasné.
Naznačili ste aj samotné dianie na Ukrajine. Myslíte si, že vojna má na tím v Nemecku nejaký vplyv?
Jednoznačne. Tým, že sa vytvorili podmienky, aby toto mužstvo mohlo byť na šampionáte a reprezentovať svoju krajinu v neľahkej situácii, vznikol voči vlastnému štátu akýsi dlh, ktorý futbalisti budú chcieť splatiť. Aj preto ten zápas bude nesmierne, nesmierne a ešte raz podčiarkujem nesmierne ťažký.
Po debakli od Rumunska vraj hráči nechali trénera za dverami a v šatni si veci vyrozprávali… Kedy sa pristupuje k takémuto kroku?
A to je presne dôkaz, že tam dochádza k vnútornej katarzii. Treba však povedať, že Ukrajinci hrali proti Rumunom katastrofálne, bolo to promenádne, akoby mali istotu, že vyhrajú. A dopadli s debaklom. Pred Slovákmi však teraz stojí obrovská výzva a nebude im stačiť len štandardne dobrý výkon.
Máme za sebou prvé kolo zápasov. Aký dojem máte z doterajšieho európskeho šampionátu?
V každom stretnutí bolo niečo zaujímavé. Nie je to pretaktizované, skôr naopak a viaceré duely boli aj divácky veľmi atraktívne. Práve sa pozerám na zápas Turecka a Gruzínska a medzi Gruzíncami som objavil hráča číslo šesť (Giorgi Kochorašvili, pozn. red.), neskutočnú akciu spravil. Veľmi sa mi páči.
Na koho sa v ďalšom priebehu najviac tešíte?
Predovšetkým na vyraďovaciu fázu. Mám pocit, že v niektorých zápasoch futbalových veľmocí vidíme prvky turnajového poňatia. Je tam výsledkový pragmatizmus.
Pekne to povedal Harry Kane, že potrebovali vyhrať a je im jedno, o koľko. Som si istý, že v ďalšom priebehu sa Angličania budú už iba zlepšovať. No platí to o všetkých gigantoch.
Koľko stretnutí ste si v doterajšom priebehu nechali ujsť?
Žiadny. Všetky som videl. Som po operácii kolien, musím sedieť doma na zadku a v tejto polohe sa mi regeneruje najlepšie. Pri futbale. Aspoň nie je nuda.