Prišiel zápas číslo desať a všetko je inak, ako narysovali bookmakeri. Slovenská skupina je hore nohami.
Nebolo veľa tých, ktorí čakali, že Rumuni si hladko poradia s Ukrajinou. A skoro nik, kto by veril, že Slováci prvý raz vo svojej vyše tridsaťročnej histórii zdolajú Belgičanov.
Medzi súpermi je 45 futbalových poschodí. Belgicko si lebedí na treťom fleku svetového poradia a Slovensko živorí na 48. mieste.
Jasné, boli fázy, keď rozdiel v rebríčku bol vidieť aj na trávniku, ale Slováci tromfli belgické hviezdy z veľkoklubov v kompaktnosti, súdržnosti, obetavosti, zomknutosti.
Belgický ťažkotonážnik Lukaku sa prebíjal slovenskou obranou, ale v šanciach pôsobil aj trochu neohrabane.

Strelil nakoniec dva góly, ale prvý neregulárny z ofsajdu a druhý mu zobrali, lebo si predtým jeho spoluhráč pomohol rukou.
Zlatý VAR! Keby ho nebolo, tieto detaily si oko rozhodcu nevšimne a Calzonov tím by zostal s prázdnymi rukami. Apropo! Po súboji talianskych koučov už aj Tedesco vie, aké je to prehrať s Belgičanmi.
Tí našli premožiteľa po osemnástich mesiacoch a pätnástich zápasoch. Aj preto, že Slováci mali more šťastia a Červeným diablom chýbali rožky.
Aj tak to bol krásny futbalový večer vo Frankfurtskej aréne. Všetko klaplo. Výsledok, atmosféra a s prižmúrením oka aj výkon.

My sme tu doma, skandovalo vyše desaťtisíc slovenských divákov. Svoje mužstvo držalo aj v slabších chvíľkach nad vodou.
Futbalisti im dávkujú radosť opatrne a zbytočne ich nerozmaznávajú. Svet si ich všimol po dlhšom čase. V roku 2010 na MS zdolali obhajcov titulu Talianov a poslali ich domov z turnaja.
Pondelkový výsledok z Frankfurtu je podobného rangu. Ale zatiaľ o ničom nerozhodol. Jeho význam možno čoskoro doceníme. A fanúšik bude dúfať, že na podobný sympatický úlet nebude čakať zasa večnosť.