„Viete, často som počúval, že západniari sú takí a onakí, že sú uzavretí a ťažko s nimi nadviažete kontakt. Nemôžem to však potvrdiť, bolo mi tam veľmi dobre,“ spomína niekdajší československý reprezentant, účastník svetového šampionátu 1990 v Taliansku.
Pohybujete sa ešte vo futbalovom kolotoči?
Aktuálne nie. Som bez futbalu. Keby však prišla vyzývavá trénerská ponuka, ktorá bude mať hlavu i pätu, nepohrdnem ňou. Prvá, či druhá liga sú vždy výzva.
Dôležité je, aby v klube chcel každý – od hráčov až po samotné vedenie. Iba vtedy to má význam. Teraz sa mi nič také nečrtá, mám však iné aktivity, ktoré ma živia.
Ale na Euro si čas určite nájdete…
Isteže, s futbalom som vyrástol, celý život som sa mu venoval. Prirástol ku mne a bez neho to nejde. Sem-tam vybehnem do terénu a pozriem si dobrý zápas, sledujem ho aj v televízii.
Dokonca aj moja manželka je už „zdeformovaná“, neraz si pýta prepnúť program na futbal. Predpokladám, že dva zápasy za deň počas európskeho šampionátu nebude doma žiadny problém. (smiech)
Čítajte viac Na začiatku boli len hlad, bieda a posmešky, dnes je nebotyčnou ikonou. Pán rekordov prichádza už na svoje šieste Euro
Tak to ste šťastný muž…
Asi tak, dobrý futbal vonia aj mojej polovičke, počas Eura ma určite nebude žiadať, aby som jej pustil seriál.
Zaspomínate si pritom aj na svoj veľký šampionát – MS 1990 v Taliansku?
To je vec, na ktorú sa nedá zabudnúť, bolo to úžasné. Viete, na jednej strane to je už minulosť, ale mám tri vnúčatká, dvaja chlapci hrajú futbal a dedo im môže porozprávať nejaký príbeh.
Predovšetkým ten starší – útočník – už mnohým veciam chápe. Ukazoval som mu aj fotografie, kadečo pospomínal. Iste, preňho je dnes celý svet Kylian Mbappé, no ja mu vravím: pozri, boli a sú tu aj iní hráči. (úsmev)
Skuhravý by mohol byť pre malého útočníka pekný príbeh…
Veru. Tomáš bol svojho času fantastický. Gólostroj.
Celkovo ste boli veľmi silný tím…
A tiež veľmi súdržný. Priali sme si navzájom, nezabudnuteľná partia. To, že sme skončili piati, je krásny úspech, rád by som sa dožil, že ho ešte niekedy slovenský tím prekoná, no bude to neskutočne náročné.
Foto: ČTK / Peiger Marián
Boli sme vo štvrťfinále, s Nemcami prehrali nešťastne 0:1, ale to je futbal. Dáte-nedáte-dostanete, žiadne keby tam neexistuje, hrá sa len na výsledky.
Cítili ste po zápase krivdu?
Patrí k futbalu, všakže? Darmo, nepomôžete si, sú to sekundy a človek sa nejak musí rozhodnúť. Každý sa na to pozerá po svojom. Áno, hnevali sme sa, cítili sme sa poškodení, ale pozrite, dnes je k dispozícii VAR a neraz môžeme hovoriť, že futbalovej spravodlivosti bolo ublížené.
Vravelo sa, že z Prahy je do reprezentácie bližšie, ale v spomínanom výbere bolo až deväť Slovákov…
Bolo to Československo, oveľa väčší výber, dobrí hráči boli vo viacerých ligových mužstvách. A že tam bolo toľko Slovákov? Asi sme niečo vedeli, kvalita tam musela byť.
Prečo sa potom slovenský futbal – na rozdiel od českého – dlhé roky nedokázal presadiť?
Ťažká otázka. Krajina sa rozdelila, slovenská liga postupne strácala glanc i kvalitu. Zlomilo sa to a futbal upadol. Je to však pochopiteľné, v československej lige sa týždeň čo týždeň hrali ťažké zápasy, to sa však potom skončilo.
Náš futbal na rozdelenie doplatil, hoci sú aj menšie krajiny ako Slovensko a vyrovnali sa s tým. Majú dlhodobo silné reprezentácie.
Nemrzelo vás, že v slovenskom drese ste dostali len jednu príležitosť? Boli ste predsa v ideálnom futbalovom veku…
Veľmi, koho by aj nie? Reprezentácia je vrchol všetkého snaženia. Najvyšší futbalový level, na ktorý môžete siahnuť. Sám neviem, prečo to takto bolo, možno to ovplyvnil aj fakt, že som ako hráč Dunajskej Stredy neprestúpil do Sparty alebo do Slavie, kde ma chceli. Je to však minulosť, nevŕtal by som sa už v tom.
Dnes odchádzajú do zahraničia slovenskí futbalisti často v tínedžerskom veku. Vám sa opona otvorila, až keď ste mali 26…
Za socializmu sa futbalisti vždy triedili na starých a mladých, mne to však nikdy nedávalo logiku, lebo podľa mňa je hráč len dobrý alebo zlý.
Veľmi sa mi páčilo, keď sa nám otvorili nové možnosti, iste, bolo to niečo iné, v podvedomí sme možno mali aj nejaké obavy, no vždy sme si mohli povedať, že keď budeme chcieť, vrátime sa domov.
Keď prišla ponuka z Belgicka, nezaváhali ste?
Z mojej strany to bolo jasné, chcel som skúsiť niečo nové, mal som za sebou účasť na MS, aj československú ligu som už hral pomerne dlho. Bol som zvedavý, ako to tam bude fungovať, či sa dokážem presadiť. Jednoducho na nový svet.
Foto: Archív P.F.
Bol iný ako vo vtedajšom Československu?
Určite, Belgicko bola a je veľmi pekná krajina. Vyspelá. Začínal som v Beerschote v Antverpách, po polroku prestúpil do Genku. Je to iná kultúra, spomínam si na šok, ktorý som zažil po príchode.
V meste nasnežilo päť centimetrov, vošiel som do kabíny, pozerám a všetci sú oblečení. My nemôžeme ísť von hrať, nasnežilo predsa, započul som. Domáci ihneď mysleli na členky, na vlastné zdravie a šli radšej do posilňovne.
U nás by ich hneď hnali na ihrisko. (smiech) Pekné obdobie, dostal som služobný byt, lepšie auto, zarábal som viac ako v Dunajskej Strede, hoci s dneškom to je neporovnateľné. Jednoducho som zažil niečo iné po futbalovej, ale aj nefutbalovej stránke.
Rozumeli ste im?
Jazykovo to bolo horšie, našťastie futbalový žargón nie je náročné pochopiť. Viete, často som počúval, že západniari sú takí a onakí, že sú uzavretí a ťažko s nimi nadviažete kontakt, no nemôžem to potvrdiť.
Našli sme si tam aj rodinných priateľov, dodnes tam máme jeden živý kontakt. Keď som prišiel do Genku, mali sme malého synčeka a susedia nám ho neraz postrážili. Veľmi milí ľudia.
Nedávno sme boli s manželkou v Belgicku, zaspomínali sme si, pozreli miesta, kde sme žili. Dom, štadión, ktorý sa medzitým zmenil.
Čítajte viac Je výborné začať s Belgickom, pokiaľ neprehráme. Keď uspejeme, na Calzonovu nomináciu sa zabudne
Bol to v 90. rokoch dramatický rozdiel aj na ihrisku?
Nepovedal by som, že dramatický. Ale veci fungovali modernejšie, rýchlejšie, u nás v Československu sa vždy naháňala kondička, trénovalo trojfázovo a ráno o siedmej preskakovala v telocvični koza nalačno. Zvláštne veci. (smiech)
Belgičania oveľa viac pracovali s loptou. Navyše, kluby fungovali profesionálnejšie, nikdy sa mi nestalo, že by mi meškala, nebodaj neprišla výplata.
Prečo ste nezostali dlhšie?
Čo vám poviem, bol som tam dva a pol roka, keď som dostal ponuku, aby som sa vrátil do Dunajskej Stredy. Ťahalo ma to vtedy domov. Dnes by som inak rozmýšľal. Žiaľ, už sa to nedá vrátiť.
Ľutujete niečo?
Nič, len by som sa nevrátil a legionárčil, pokiaľ by sa dalo.
Nebyť Patrika Hrošovského, dodnes ste hráčom, ktorý toho v Belgicku odohral najviac…
Ale nie, to mi hovoríte vážne? Tak to ste ma poriadne zaskočili.
Napadlo by vám vtedy, že Belgickom bude raz jedno z top mužstiev Európy?
Asi nie. No už v tom čase som tam mal maďarského spoluhráča, ktorý končil s futbalom a zostal trénovať, aj on mi potvrdil, že s mládežou sa tam už vtedy inak robilo ako u nás.
Zárodky dnešného úspechu môžeme pokojne datovať do 90. rokov. Futbal neoklamete, výsledky sa vždy dostavia až po určitom čase. Áno, je to už dlhý čas, čo som odtiaľ preč, no Belgičania sa odvtedy len zdokonaľujú.
Foto: Archív P.F.
Tri dni predtým, ako ste prestúpili do Genku, sa narodil slávny Kevin De Bruyne… (28.6.1991)
Ďalšia vec, ktorú som nevedel. (úsmev) Famózny futbalista, jeden z najlepších na svete.
Povedzte, ako hrať proti mužstvu, ktoré má vo svojom strede takéto hviezdy?
V prvom rade zodpovedne. A predovšetkým dobre brániť. My sme boli zvyknutí hrať tak – a niektorí možno povedia, že som zbytočne kritický – že nesmiete dostať gól. Aby sa neprehralo. V dnešnej dobe sa to nenosí, ľudia sa nechcú pozerať na defenzívne mužstvá.
Ale dá sa vôbec ubrániť hráč, ktorý má fyzické parametre ako Romelu Lukaku?
Je to ťažké, treba pritom veľa rozmýšľať. Predskočiť ho, keď sa dá, eliminovať. Hrubá sila nie je všetko, vždy sa s tým dá niečo urobiť.
Slovensko pod Francescom Calzonom – s výnimkou Portugalska – ešte nenarazilo na súpera podobného rangu…
Ale keď sa nám proti Belgicku podarí uhrať prijateľný výsledok, bude to obrovská vzpruha. S každým sa dá zabojovať, aj proti De Bruynovi. Príkladov z minulosti je niekoľko. V hlave si to treba uložiť. Navyše, aj v našom tíme je pár hviezd svetového rangu.
Nedostane prípadná prehra Slovákov pod tlak?
Akože potom budeme musieť zdolať Rumunov a Ukrajincov? No pravda je taká, že musíme jedine zomrieť. Samozrejme, tlak je vo futbale prirodzený. Pozrime sa na Čechov, ako vyhrali hokejový šampionát. Kabína spolu držala, to je základ v každom kolektívnom športe. Potom je naozaj všetko možné.
Pozdáva sa vám nominácia, ktorú Calzona vybral?
Tréner je na to, aby si zostavil tím. Prekáža mi, keď sa bývalí hráči vyjadrujú a kritizujú, lebo je to Calzona, kto napokon ponesie zodpovednosť.
Dajme mu čas, kritizujme – ak bude čo – až po majstrovstvách Európy. U nás si to neraz pletú aj hráči, miesto toho, aby si to vykomunikovali s trénerom, rozprávajú kade-tade.
Čítajte viac ME očami Fantóma: Posledné Euro bol cirkus, bláznovstvo. Slováci sa pobijú o druhé miesto
Na čo si Slovensko môže v Nemecku trúfať?
Ťažká otázka. Všetko sú to silné reprezentácie. Ak sa podarí postúpiť zo skupiny, bude to veľký úspech.
Váš favorit na celkové víťazstvo?
Nemci sú doma, na turnajoch bývajú silní. Dokážu sa skonsolidovať. Nebezpeční však budú aj Francúzi.