„Nie je to samozrejmosť. Spomínam si na kvalifikačný duel proti Chorvátsku alebo na Eure proti Španielom. Stáli sme odovzdane vzadu a čakali, čo súper vymyslí. Teraz sme boli schopní diktovať hru my,“ vraví slovenský obranca Dávid Hancko (26).
Devätnásteho mája ste odohrali posledný ligový duel, následne ste sa hlásili na kempe futbalovej reprezentácie v Šamoríne a zajtra vás čaká prípravný duel proti San Marínu (18.00 vo Wiener Neustadte, pozn.), po ktorom sa uzavrie nominácia na Euro. Stihli ste vypnúť?
V poslednej dobe je toho dosť, ale zrejme niečo robím dobre. Po kempe v Šamoríne som mal voľno asi 3–4 dni. Syn Adamko mal druhé narodeniny.
Boli sme v Prahe, tak sme trošku oslavovali. Chcel som byť s rodinou čo najviac. Dobil som si baterky. Ťažko sa mi odchádzalo na kemp pred Eurom do Rakúska. Dlho sa neuvidíme, ale teším sa na majstrovstvá Európy.
Boli ste v Prahe počas osláv hokejového titulu majstrov sveta?
Áno, nedeľa bola divoká a v pondelok bolo tiež rušno. Boli sme u svokra a chytilo to aj mňa. Fandil som Čechom a myslím, že ak tam nemáme náš tím, tak mnohí Slováci im držia palce. Navyše, deň predtým oslavovala Sparta titul.
Dvojročné dieťa vie unaviť. Aj jedného z najžiadanejších obrancov sveta?
Veru áno. (smiech) Prídem domov a úplne zabudnem na futbal. Často chodíme spolu von a už aj teraz si rád kope s loptou. Potom mi deň rýchlo ubehne, neriešim iné veci, ktoré ma možno trápia. Na druhej strane nemám problém so zaspávaním, lebo Adamko je veľmi živý.
Syn reprezentačného spoluhráča Lukáša Haraslína chodí vraj stále s loptou…
Aj Adamko ju vezme pod pazuchu a povie: Tato, gól! Baví ho to, neustále si kopeme. Teší to jeho aj mňa.
Holandská televízia ESPN o vás natočila dokument. Prekvapilo vás to?
Skôr by som to označil za profesionálnejší medailónik. Upieklo sa to rýchlo, ale mal som s tým starosti – možno aj 2,5 hodiny rozhovoru so mnou i manželkou a krátke natáčanie v parku kvôli ilustračnýnm záberom.
Čítajte viac Odkryl temné tajomstvo. Exreprezentant Ján Ďurica prezradil, že rozmýšľal o samovražde
Preberal som to aj s produkciou alebo Feyenoordom, či to nebude príliš skoro. Nakoniec sme si to pozreli aj s Kristýnkou a povedali si, že to bude pekný odkaz aj pre Adamka.
Manželka (Kristýna Plíšková, bývala česká tenistka, pozn.) sa nakoniec zriekla profesionálnej kariéry vo váš prospech. Bolo to náročné rozhodnutie?
Nesmierne si vážim, že obetovala kariéru kvôli mne a Adamkovi. Najskôr premýšľala nad návratom, brala to ako výzvu.
Teraz sa stará o Adamka celý deň a musela by trénovať denne možno hodinku, dve a dúfať, že to na turnajoch pôjde. Takto to nechcela. Ak by bol v hre návrat na kurty, chcela by sa doňho položiť naplno ako profíčka. Momentálne to nejde. Obdivujem to, robí mi skvelé zázemie.
Niekdajší kapitán Sparty Ladislav Krejčí či športový riaditeľ Tomáš Rosický sa o vás v spomínanom dokumente vyjadrovali pozitívne. Potešilo to?
Sparta je pre mňa srdcovka. Neuveriteľne mi pomohla. Tie tri roky boli pre mňa kľúčové. Po nich som dostal ponuku z Feyenoordu a cítil som, že je správny čas posunúť sa ďalej. Rosický mi veľmi pomohol. Videl vo mne futbalovosť a veril mi.
Postavil sa za vás, keď vás tréner Václav Jílek nechcel v kádri…
To sa nevidí často, že športový riaditeľ nedrží s trénerom. V úvodzovkách sa dá povedať, že šiel proti nemu, ale férovým spôsobom.
Ako?
Nabádal ma, aby som trénera konfrontoval a povedal mu, čo sa mi nepáči. Rosický ma naučil neuveriteľné veci a videl vo mne tie, ktoré som spoznal neskôr.
Napríklad?
Líderstvo. Bol som hráč, ktorý skôr pokorne prijímal rozhodnutia trénera, sklopil hlavu a drel. Na sústredeniach sme po tréningoch sedeli spoločne na tráve a Rosický mi hovoril svoje skúsenosti. Ako mladík sa stal lídrom a kapitánom Dortmundu. Keď vo vás verí takýto človek, nabije vás to sebavedomím. Dodnes si to vážim.
Čítajte viac Škriniar Paríž neoľutoval. V klube nepočul, že má dni zrátané. Zranenie? Prvé informácie ma vyplašili
Dobrého chlapca pretváral na sebavedomého lídra. Možno aj on takým bol, ale okolnosti v Borussii ho prinútili rýchlejšie dospieť.
Ja som nikdy nebol líder. Skôr poslušný a zodpovedný Dávid, ktorý hrával vždy so staršími a nevytŕčal z radu. Teraz som v kabíne hlasnejší. Poviem trénerovi alebo spoluhráčom veci priamo, čo by v minulosti neprichádzalo do úvahy.
Bol to jeden z dôvodov, prečo Feyenoord rokoval o vašom príchode niekoľko týždňov?
Zvyknem hovoriť, že ak chcete vidieť moju kariéru, pozrite si fotky, keď som do Sparty prichádzal a keď som po troch rokoch odišiel.
Čo na nich vidieť?
Prišiel som ako mladý chlapec a odchádzal som ako chlap a vlastne už aj hrdý otec. Skrátka dospelý muž, ktorý sa šance nebojí a chytá sa jej.
V Rotterdame ste sa chytili veľmi rýchlo. Pomohla vám skúsenosť zo Sparty?
Jednoznačne. Cítil som sa dominantne, mal som formu aj zdravie. Bez výkonnosti nemáte sebevedomie a naopak. Prvých päť zápasov som išiel do toho s tým, že aj keď mi lopta odskočí, nebudem panikáriť, ale ďalej jazdiť po zadku a bojovať.
Vyšlo to. Urobil som aj prestup do Fiorentiny a potom do Rotterdamu. Oba vypálili inak, ale aj z toho sa človek môže poučiť a pozbierať.
Čítajte viac Calzona kritizuje Maka: Ak by som bral ohľad na cestovanie, hrali by iba chalani z Bratislavy. Hovoril o Valjentovi i Čavričovi
Uponáhľali ste prestup zo Žiliny do Fiorentiny?
Nebudem klamať, nebol som na to pripravený. Do Feyenoordu som nešiel s tým, že uvidíme, ako to bude. Hovoril som si: Vo Feyenoorde musíš uspieť, lebo lídra z teba nikto neurobí, musíš to spraviť sám.
Fiorentina bola veľký skok. Nechcem, aby to vyznelo, že som tam šiel kvôli peniazom, ale ak vám dajú 30-násobne vyšší plat a ste druhý v poradí na ľavého obrancu a tretia voľba medzi stopérmi, ťažko sa to odmieta.
Bola to lekcia?
Projekt bol skvelý. Mladí hráči, výborný tréner. Kryl som chrbát talianskemu reprezentantovi, mali sme tam bulharskú jednotku na stopérovi. Stačilo málo, možno drobné zranenie, aj to futbal prináša.
Nebol som takým hráčom, akým som teraz. Nemal som futbalové ani mentálne kvality. Zažil som pocit, kedy som z 38 zápasov sedel 35-krát na lavičke a už ho zažiť nechcem. Bola to pre mňa obrovská motivácia na Letnej.
Vaša kariéra vyzerá skvele, ale nebola ľahká. Súhlasíte?
Z rodnej dediny som šiel do Prievidze, potom do Žiliny, následne Fiorentina, Sparta a Feyenoord. Boli tam prekážky, ktoré nás pribrzdili.
Prešiel som si aj pádmi a zraneniami, ale vždy som rodičom a pani učiteľkám hovoril, že budem futbalista. Keď som si zlomil obe nohy, veľa som si poplakal. Bál som sa, ale neskôr si uvedomíte, že sa ľuďom dejú aj podstatne horšie veci ako zlomené kostičky v priehlavkoch.
Čítajte viac Keď vám tu dva-tri mesiace mešká plat, je to štandard. Z futbalu už nemám radosť ako kedysi, ale prináša mi ešte benefity
Vaša trhová hodnota je 35 miliónov eur. Ako to vnímate?
Sledujem to, lebo ma označujú stránky na sociálnych sieťach. Povedal by som, že je to prepálené. Vypovedá to o mojej futbalovej kvalite, ale toto číslo za mňa nebude hrať.
Beriem to ako zodpovednosť a motiváciu. Mám radosť z progresu. Vidím, kde sú Stano Lobotka či Milan Škriniar. Darilo sa nám aj v kvalifikácii a uvidíme, ako sa to skončí.
Hovorí sa o tom, že po ME prestúpite do Liverpoolu či Paríža. Riešite to?
Teraz idú majstrovstvá Európy, takže to nateraz ešte môžem odložiť. Je však pravda, že aj tieto kluby sú v hre. Som v kontakte aj s agentom a cítim, že sa to pomaly stupňuje. Je začiatok júna, ešte je dostatok času.
Treba si však uvedomiť, že pokiaľ nepríde oficiálna ponuka, je zbytočné sa tým zaoberať. Ďalšia vec – kluby majú širší zoznam hráčov. A platí aj to, že ak by to nevyšlo, som v Rotterdame spokojný a nikam sa nehrniem.
Pri Fiorentine ste načrtli, že by to bola škoda nevyskúšať. Zohráva rolu aj ľudská zvedavosť?
U mňa určite. Chcem vedieť, či by som výkony z Feyenoordu vedel ešte vylepšiť v Ligue 1 či Premier League. Mám na to? Hľadám odpoveď a dávam si pred seba výzvy. Najskôr však Euro. Máme tú skvelý tím a dobrú partiu. Verím, že uspejeme.
Boli ste azda najlepším slovenským hráčom v kvalifikácii. V čom tkvel individuálny i tímový úspech?
Štart nebol dobrý. Spomeniem si na niektoré fázy zápasov a napadne mi, že sa futbal v Európe vyrovnáva a kvalifikácia je náročnejšia ako kedysi.
Čítajte viac Z vojenského zbeha bola hviezda. Cena Slováka stúpla na milión
Ako slovenský tím zmenil príchod trénera Francesca Calzonu?
Začali sme pod ním slabšími výsledkami v Lige národov a vlastne aj bezgólovou remízou v kvalifikácii doma proti Luxembursku. Cítil som však, že kouč a jeho tím odviedli skvelú prácu a vnímali futbal iným štýlom.
Prišiel dôraz na detaily. Zlepšili sme bránenie, aktívne napádame, vytvárame si šance. Spomínam si na domáci duel proti Chorvátsku alebo na Eure proti Španielom. Stáli sme odovzdane vzadu a čakali, čo súper vymyslí.
Ktorý duel najviac potvrdzuje tento progres?
Doma proti Islandu. Cítil som napätie pred stretnutím, lebo chcete potvrdiť postup pred vypredaným domácim publikom. Začali sme však zle a inkasovali.
Zostali sme pokojní, verní systému a nakoniec sme to fantasticky otočili. Tréner Calzona to nemá ľahké. Prídeme z rôznych klubov, každý je naučený na čosi iné, ale on to musí dať dokopy. Funguje to, výrazne sme sa zlepšili.
Čo by vás na ME potešilo?
Naša skupina skresľuje. Pri pohľade na ňu si fanúšikovia povedia, že skončíme v pohode druhí za Belgičanmi. V rebríčku FIFA sú na tom horšie len tri krajiny a Ukrajina a Rumunsko k nim nepatria.
Na cieľoch sa však nič nemení. Ideme s tým, že chceme postúpiť. Čaká nás dlhá príprava, ale byť s chlapcami je radosť. Sme ako rodina. Máme dobrú generáciu aj formu. Môžeme prekvapiť. Rád by som dosiahol úspech aj s národným tímom.
Dôležité však bude ukázať od novembrového vyvrcholenia kvalifikácie ďalší progres, nie?
To je základná úloha. Nie sme na vrchole a ani blízko neho. Máme veľa priestoru na zlepšenie. Kvalifikácia vyzerá výborne, ale boli momenty, kedy sme tŕpli.
Nič vám neodpustí, lebo zápasy idú rýchlo po sebe. Ešte nekompromisnejšie to bude na Eure. Nemôžeme tam prísť s uspokojením, musíme byť hladní po úspechu aj zlepšení.
