Odvtedy uplynulo štrnásť rokov a nebyť dvoch futbalových mohykánov, mohli by sme tvrdiť, že v reprezentácii nezostal kameň na kameni.
„Na šampionát v Nemecku sa veľmi teším, sú to tie najkrajšie futbalové momenty a budem tento turnaj prežívať rovnako intenzívne ako tie tri predošlé.“ vraví skúsený obranca z Herthy Berlín.
Po čom túži 37-ročný futbalista, keď sa mu skončí sezóna? Nenosí v hlave dovolenku?
V mojom prípade určite nie. Počas sedemnástich rokov, ktoré nosím národný dres, som mal po každej sezóne reprezentačné povinnosti. Či to už boli prípravné, kvalifikačné zápasy alebo aj samotné šampionáty. Zakaždým som sa na zrazy veľmi tešil. Ani tento rok nie je výnimkou.
Čiže lepší náhradný program ako európsky šampionát neexistuje?
Naopak, o takomto náhradnom programe sníva každý futbalista. Pre takéto momenty predsa hráme futbal. Začiatok ME sa už pomaličky blíži, myšlienky naň sú preto samozrejme čoraz intenzívnejšie.
Na takomto fóre si meriate sily s tými najlepšími. A keď mám pri tom na hrudi slovenský znak a vidím slovenských fanúšikov na tribúne, sú to pre mňa veľmi emocionálne a nezabudnuteľné zážitky.
Tentoraz to bude zrejme iné, ako keď ste premiérovo štartovali na záverečnom turnaji v Juhoafrickej republike, však?
Šampionáty – ME alebo MS – radím v mojej kariére medzi najkrajšie momenty, aké som mohol vo futbale zažiť. Nikdy sa ich nenabažím a preto aj tento beriem a prežívam rovnako, ako keby bol môj prvý.
Ak by ste si mali spomenúť na najsilnejší moment, ktorý sa vám spája so slovenským dresom, čo by to presne bolo?
Reprezentácia je pre mňa absolútnou srdcovkou, zápasy za Slovensko sú popri klubových úspechoch tým najkrajším, čo som mohol dosiahnuť.
Keď stojím na trávniku a počujem hrať našu hymnu, stále cítim zimomriavky. Aj preto sú všetky moje doterajšie zápasy v slovenskom drese pre mňa navždy nezabudnuteľné.
A najsilnejší moment? Všetky zvládnuté kvalifikácie a následná účasť na štyroch záverečných šampionátoch.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Vypichnete jeden konkrétny turnaj?
Každý je svojim spôsobom jedinečný a zároveň niečím výnimočný. Tak to bolo aj pri našej účasti na MS 2010, ME 2016, ME 2020. Spomienky sa mi vryli hlboko pod kožu.
Účasť v Južnej Afrike bola prvým veľkým turnajom a odohrali sme tam aj jeden z najpamätnejších zápasov. V poslednom dueli skupinovej fázy sme zdolali favorizovaných Talianov, úradujúcich majstrov sveta z roku 2006 a postúpili do osemfinále.
Pri našej prvej účasti na ME vo Francúzsku sa mi zasa vždy oživia spomienky na rozhodujúci posledný zápas v skupine proti silnému Anglicku. Na štadióne v St. Étienne vytvorili fanúšikovia nezabudnuteľnú atmosféru. A keď som počul na tribúnach spievať tisícky Slovákov našu hymnu a obľúbeného Macejka, bola to fantázia.
Posledný šampionát v roku 2020, ktorý hostili viaceré krajiny po celej Európe, sa nám nepodarilo zopakovať predošlé úspechy. Tentoraz sme nepostúpili do osemfinále záverečného turnaja, ale mužstvo opäť načerpalo neoceniteľné skúsenosti.
Ktorý tím tento rok považujete za najsilnejší?
Favoritov bude určite niekoľko. Za mňa sú to domáce Nemecko, Francúzsko, Anglicko a Portugalsko.
Cítili ste uplynulé mesiace, že čoskoro sa začne veľké futbalové šialenstvo?
Nemecko je futbalová krajina a tento šport je pre fanúšikov neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Bundesliga sa radí medzi najsledovanejšie ligy na svete a futbalové štadióny sú tu víkend čo víkend vypredané.
Záujem fanúšikov o blížiace sa majstrovstvá Európy je enormný, čo potvrdzuje aj niekoľkonásobne vyšší dopyt po vstupenkách oproti tomu, aká je kapacita štadiónov v jednotlivých dejiskách. Táto krajina v roku 2006 hostila MS a práve na toto veľké a úspešné podujatie chcú Nemci nadviazať aj teraz.
Domáci sú známi svojou precíznosťou, preto sa očakáva, že šampionát zvládnu po všetkých stránkach na výbornú. Pre fanúšikov sa pripravujú mnohé fanzóny a do programu viacerých festivalov je integrovaná rôznorodá umelecká a kultúrna scéna.
Dva dni pred úvodným zápasom sa v Mníchove uskutoční najväčší fanúšikovský festival v rámci tohto šampionátu. Sprevádzať ho budú známi hudobní interpreti, napr. Ed Sheeran, Nelly Furtado, Mark Forster a Dylan a to za prítomnosti 90-tisícového publika.
Futbaloví fanúšikovia, ktorí sa rozhodnú vycestovať do Nemecka, sa určite majú na čo tešiť.
Čítajte viac Keď vám tu dva-tri mesiace mešká plat, je to štandard. Z futbalu už nemám radosť ako kedysi, ale prináša mi ešte benefity
V Berlíne, za ktorý dlhodobo hrávate, to asi nebude iné…
Očakáva sa, že počas turnaja ho navštívi 2,5 milióna futbalových nadšencov a mesto im chce ukázať svoju kultúrnu rozmanitosť. Bude tu najväčšia fanúšikovská fanzóna, jej súčasťou má byť 24-tisíc metrov štvorcových umelého trávnika, ktorý má pripomínať futbalové ihrisko.
Položený bude priamo pred Brandenburskou bránou, symbolom Berlína. Počas trvania šampionátu sa premení na gigantickú futbalovú bránku, najväčšiu na svete. Bude súčasťou letných večerov pri verejnom sledovaní všetkých zápasov ME. Nebude chýbať ani kultúrny program so stovkami rôznych podujatí. Je sa na čo tešiť.
Keď sme sa o vás rozprávali s vašimi bývalými spoluhráčmi – či už so Stanislavom Šestákom alebo Jánom Ďuricom – obaja vraveli, že ste absolútny profík bez nerestí. Predsa len, priznáte nejakú?
Keď sa mi v šestnástich rokoch naskytla šanca zaradiť sa do profesionálneho kádra A-mužstva, robil som všetko preto, aby som ju nezahodil.
Bolo však potrebné sa veľa učiť. Lekcie som v začiatkoch dostával predovšetkým od trénerov a mojich starších a skúsenejších spoluhráčov. Pri prvom zahraničnom prestupe (2009) do nemeckej Bundesligy som sa naučil ešte väčšej disciplíne a profesionalite.
Je veľmi dôležite nezostať stáť na jednom mieste. So stagnáciou totiž prichádza úpadok. Aj preto si stále a počas celej kariéry dávam určité ciele, ktoré chcem dosiahnuť. Tie ma motivujú na sebe tvrdo pracovať, za žiadnych okolností nepoľaviť a nevzdať to.
Vybudoval som si tak vlastné základné piliere. Životosprávu, disciplínu, pracovitosť a nezlomnú vôľu. Snažím sa nepodceniť žiadny detail, pretože futbal je práve o nich. Preto chcem, aby neresti nemali v mojej kariére žiadne miesto.
Stalo sa vám niekedy, trebárs po nevydarenej akcii, že ste si povedali, „Peter, tak toto si odflákol…“?
Z ihriska chcem schádzať s dobým pocitom. Či už po tréningu alebo po zápase. Mám ho vtedy, keď viem, že som tam odviedol svoje maximum. Samozrejme, nie každý tréning alebo zápas vyjde optimálne, každý z nás predsa robí chyby.
Nie sme stroje a je to úplne normálne. Prehratý alebo nevydarený zápas či zranenie nepovažujem za tragédiu. Pre mňa sú to vo futbale tie najlepšie lekcie. V takýchto chvíľach si uvedomíte, či sa chcete učiť a napredovať, a predovšetkým, či sa necháte v takýchto momentoch zlomiť.
Alebo naopak, že vás takéto momenty nakopnú a na ceste za vaším cieľom vás nezlomí nikto a nič.
Najdôležitejšia je viera v samého seba. Keď sa rozhodnete v živote niečo dosiahnuť a urobíte pre to maximum, potom tú pomyslenú cieľovú pásku na konci cesty vždy pretnete.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Sebastian Räppold/Matthias Koch
Viacerí vaši – teraz už bývalí – spoluhráči z reprezentácie dnes radšej hrajú golf, prípadne futbal komentujú spoza mikrofónu. Čo vás neustále ženie denne na ihrisko?
Veľká radosť a chuť z futbalu, ktorú zakaždým cítim, keď vybehnem na ihrisko. A tiež to, že po fyzickej stránke nepociťujem zatiaľ žiadne limity. Tieto dva faktory ma stále ženú vpred.
Dáte po európskom šampionáte reprezentácii zbohom?
Pokiaľ ma naša reprezentácia bude potrebovať, urobím všetko preto, aby som Slovensku pomohol. Cítim zodpovednosť, veď si len vezmite, aké silné je moje priateľstvo so slovenskými fanúšikmi, keď ich futbalovo sprevádzam toľké roky…
Niektorí chodili na zápasy s rodičmi ešte ako malé deti a teraz – po sedemnástich rokoch – sú stále členmi reprezentačného fanklubu. Veľa z nich poznám po tvári, keď ich vidím povzbudzovať.
Ste pripravený na to, že raz sa niečo skončí a niečo nové sa začne?
Otázka, čomu sa budem venovať v ďalšej budúcnosti – po ukončení aktívnej hráčskej kariéry – už zodpovedaná je. V Nemecku som strávil podstatnú časť profesionálnej kariéry, presne pätnásť sezón, čo nie je málo.
Navyše, Hertha moje dlhoročné služby ocenila ponukou, aby som v klube zostal aj po konci kariéry. Celý môj život som zasvätil futbalu, keď príde ten správny moment, potom by som sa rád venoval ako tréner mladým hráčom v akadémii Herthy.
Skúsenosti, ktoré som nadobudol, by som rád odovzdal mladšej generácii a pomohol jej k napredovaniu. Môj futbalový život dodnes sprevádzalo mnoho trénerov, od každého z nich som sa snažil čo najviac naučiť. Ich metódy si už roky značím do notesu a keď príde ten správny čas, budem z nich čerpať.
Čítajte viac Nie sme v škôlke. Slovenskí novinári sú na Calzonu mäkkí, Talian nevysvetlil prípady Maka, Weissa ani Valjenta
A keď ten čas príde, otvoríte si konečne aj čipsy?
(smiech) Nad tým som veru ešte nepremýšľal. V každom prípade by som si však rád nastavenú životosprávu udržal aj potom. Už teraz ma náš kondičný tréner v Herthe podpichuje, že v budúcnosti zabehneme spolu aj Berlínsky maratón. Ak ide o výzvy, tak o tie nemám najmenšiu starosť.
Futbalista, ktorý bol počas celej kariéry na seba mimoriadne prísny, môže byť len veľmi prísny tréner. Alebo?
Takto by som to nedefinoval. Každý z nás je iný a má svoj osobitý charakter. Najdôležitejšie je byť sám sebou, pretože keď chcete svoj charakter meniť alebo kopírovať niekoho druhého, už to nie ste vy. Nebude to fungovať.
Platí, že aj keď som bol počas aktívnej kariéry na seba veľmi prísny a tvrdý, mám svoje určité povahové črty. Ak ste rozvážnejší typ, neznamená to hneď, že na trénerskej ceste sa musíte zmeniť na búrliváka. Každý jeden tréner vedie mužstvo svojím spôsobom a charakteristickými črtami, ktoré sú mu najbližšie.
Neviem, či by som bol aj na iných taký prísny ako na seba, rád by som bol však dôsledný so zmyslom pre tímovú prácu, mal jasnú víziu, ktorú by som komunikoval s mužstvom.
Chcem sa venovať taktike ako aj kvalitnej fyzickej pripravenosti, vytvárať pevné ľudské väzby v tíme a poskytovať hráčom podporu. Jednoducho ich viesť tak, aby na ihrisku uplatnili celý svoj potenciál a talent.
Kto bol počas kariéry váš trénerský vzor?
Viedli ma mnohí tréneri. Či už to bolo na klubovej alebo reprezentačnej úrovni. A každý z nich ma formoval ako futbalistu, ale tiež aj ako človeka. Preto by bolo z mojej strany veľmi nekorektné, keby som povedal len jedno alebo dve mená.
Ďakujem každému, kto bol súčasťou môjho futbalového napredovania na začiatku, ale aj počas profesionálnej kariéry. Všetci vo mne videli potenciál, ktorý rozvíjali a ja im za to ďakujem.
Zopár exžilinčanov, ku ktorým sa čoskoro pridá aj Marek Mintál, si robí radosť v Divine v najnižšej oblastnej súťaži. Čo myslíte, nahovorili by vás raz na niečo také?
Ľudia, ktorí sa o dedinský futbal starajú a zaujímajú, majú môj obrovský rešpekt. Viem, že to robia z nezištnej lásky k futbalu a žiadny profit z toho neočakávajú. A bez takýchto ľudí by dedinský futbal prakticky neexistoval.
Sám som viaceré takéto súťaže ako fanúšik navštívil a viem, že podobné zápasy majú svoj náboj a lokálnu atmosféru. Ktovie, možno niekedy v budúcnosti si takýto zápas vyskúšam aj ja.
Čítajte viac Keď v Slovane neboli peniaze, tréner nás poslal kradnúť paštéty. Vojin Prole spomína, ako v hneve zavesil spoluhráča na vešiak
Čo vás – pozitívneho človeka – dokáže vo futbale vytočiť?
Prekážku alebo nezdar neberiem ako problém, ale vidím v nich skrytú príležitosť a novú výzvu. Áno, počas zápalu boja, kde ste plní adrenalínu, nastanú situácie, ktoré nie sú v pláne, samozrejme stane sa aj to, že som frustrovaný alebo nahnevaný.
A to z toho dôvodu, že vždy chcem pre moje mužstvo to najlepšie. Dôležité je však mať aj takúto chvíľkovú frustráciu pod kontrolou, rýchlo prepnúť do pôvodného režimu a opäť sa stopercentne koncentrovať na svoj výkon a zápas.
Stodvadsaťpäť reprezentačných zárezov pre začiatkom Eura… Povedali by ste to pred dvadsiatimi rokmi?
Už ako malý chlapec som zápasy našej reprezentácie sledoval v televízii s otvorenými ústami a zatajeným dychom. A vždy bolo mojím snom si tento dres na seba obliecť.
Keď som si v roku 2006 – v zápase so Spojenými Arabskými Emirátmi – odkrútil môj reprezentačný debut, cítil som sa ako v siedmom nebi. Moje pocity sa však ani po toľkých rokoch nemenia. Stále cítim tú istú hrdosť, vďačnosť a radosť.
Ak by ste mohli napísať slovenský scenár k majstrovstvám Európy, čo by v ňom všetko bolo?
Bolo by to len o nás. O Slovensku. Spolu s našimi fanúšikmi sme počas úspešnej kvalifikácie vytvorili silný tím. A za tento tím sa budeme spoločne biť aj v Nemecku. V priaznivých aj nepriaznivých chvíľach držať pohromade.
Dať ľuďom na Slovensku ten správny impulz, že my budeme bojovať za nich a oni za nás. A spoločnými silami sa pokúsiť zvládnuť všetky prekážky, ktoré na nás čakajú.
Ste jedným z dvoch Slovákov, ktorý si môže pripísať štvrtý štart na veľkom turnaji. Ak by ste mali poďakovať jednej osobe za to, čo ste v kariére dosiahli, kto by to bol?
Manželke Lujze. Veľmi si vážim jej osobnosť a jej prirodzené vlastnosti. Jej spoľahlivosť, starostlivosť, inteligenciu, úprimnosť.
Jej veľkú cieľavedomosť. Má úspešne rozbehnutú právnickú kariéru, počas ktorej vyštudovala vysoké školy v zahraničí aj na Slovensku. Za sebou kariérne úspechy v profesionálnom tanci. Aj vďaka jej zanietenosti sa dlhé roky držím na futbalovom vrchole.
Dbá o moju zdravú životosprávu a regeneráciu po každodennej záťaži. Zaujíma sa o to, študuje , konzultuje s našimi kamarátmi lekármi. Jej starostlivosť, postrehy a novinky výrazne vplývajú na moju fyzickú pripravenosť. A potom je to naša domáca harmónia, z ktorej čerpám veľkú energiu a zároveň aj dokonalý pokoj.
Veľká vďaka však patrí aj mojím rodičom. Bol to otec, ktorý ma priviedol k futbalu a učil ma moje prvé futbalové kroky. Na ihrisku sme trávili spolu každý deň. Je to môj vzor pracovitosti. Vždy dbal o to, aby som sa počas kariéry s ničím neuspokojil a stále na sebe tvrdo pracoval.
Mamine vďačím za jej veľkú starostlivosť, lásku a obetavosť. A obom za to, kým som. Vždy si od nich môžem brať príklad v hodnotách, ktorými sú rodina, poctivosť, rešpekt, úcta a slušnosť k druhým.