V rozlúčke s národným dresom nastúpil proti Nemecku. Dcéra i syn vyrastali a študovali v tejto krajine a zostali tam žiť.
Rodák zo Zlatých Moraviec vlastní aj nemecký pas a teší sa na európsky šampionát, ktorý sa v nemeckých mestách začne o dva týždne.
Neuvažovali ste, že sa natrvalo usadíte v Nemecku, kde sa vám darilo?
Taká možnosť existovala. Dvakrát mi skrížila plány slovenská reprezentácia, dal som jej prednosť.
Prvýkrát, keď ste sa stali asistentom trénera Jozefa Vengloša?
Bolo to v roku 1993, mal som tridsaťpäť, trápili ma bolesti chrbta, podstúpil som dve operácie. Končil som kariéru v St. Pauli. Podpísal som s klubom zmluvu a mal som v ňom zostať ako tréner. Najskôr mi ponúkli pracovať s mládežou a postupne si zvyšovať kvalifikáciu.
Vtedy sa ozval pán Vengloš, delilo sa Československo, stal sa prvým trénerom novobudovanej slovenskej reprezentácie. Ponúkol mi post svojho asistenta. Taká šanca sa neodmieta. Ale v St. Pauli som za sebou zavrel dvere.
Ale aj druhýkrát ste odchádzali z Nemecka k slovenskej reprezentácii…
Prevzal som ju v roku 2006 ako hlavný tréner. Predtým som si budoval trénerskú kariéru v Nemecku, ako asistent trénera v prvej bundeslige a ako hlavný kouč v druhej – pôsobil som postupne v Siegene, Erfurte, Frankfurte, 1. FC Köln, dovedna vyše šiestich rokov. Keď som skončil druhý raz v reprezentácii, prišli už iné ponuky. Futbalový život ma zavial vždy inde, do Nemecka som sa už nevrátil.
V St. Pauli ste nastúpili v roku 1988. Za dosť dramatických okolností. Ako to vtedy bolo?
Za socializmu nebolo jednoduché odísť do zahraničia, športovec musel spĺňať viaceré podmienky. Prestupy sa nerodili ľahko, neexistovali videá, nemali sme manažérov. Pôsobil som dovtedy prakticky celú kariéru v banskobystrickej Dukle. Pomohol mi turnaj v Singapure, kde som štartoval s olympijským tímom a všimol si ma tam jeden nemecký manažér.
Čítajte viac Keď vám tu dva-tri mesiace mešká plat, je to štandard. Z futbalu už nemám radosť ako kedysi, ale prináša mi ešte benefity
Pozval ma na skúšku do St. Pauli. Háčik spočíval v tom, že som bol v tom čase dôstojník armády s hodnosťou nadporučíka. Napokon som dostal povolenie vycestovať na presne určený čas. Lenže som ho nedodržal.
Prečo?
V Nemecku som sa dozvedel, že mužstvo sa chystá na sústredenie k Severnému moru a klub ma požiadal, aby som ho tiež absolvoval. Tak som si predĺžil pobyt o desať dní. Doma ma vyhlásili za zbeha a keď som sa vrátil, dostal som svoje.
Na tomto skoro prestup stroskotal. Našťastie, všetko sa vysvetlilo a po niekoľkých dňoch sa situácia upokojila. Požiadal som o uvoľnenie z armády a v roku 1988 nastúpil do St. Pauli, kde sa začala moja nemecká púť.
Mali ste už tridsať rokov a nielen váš futbalový život sa úplne zmenil. Prestupovali ste do Nemecka za 170-tisíc mariek a za dva roky stúpla vaša cena na milión…
Škoda, že to prišlo už v takom pokročilom futbalovom veku. Ale niekedy sa stane, že za tri roky človek zažije viac ako za desať bežných sezón. Predtým, ako som prestúpil, som mal na konte len zopár štartov v reprezentácií.
Tréner Vengloš mi dal novú šancu, stal som sa hráčom základnej jedenástky, zahral som si na majstrovstvách 1990. V roku, keď sa konal taliansky šampionát, ma vyhlásili za najlepšieho futbalistu Československa. Nemecko mi dalo veľa. Nielen futbalovo.
Čo najviac?
Naučil som sa perfektne jazyk, ale aj mnohé z profesionalizmu, ktorý ešte u nás nefungoval. Osvojil som si vlastnosti, ktoré sú Nemcom blízke – zodpovednosť, dôslednosť, serióznosť. Zažil som tam nádherné sezóny.
Mám dvojaké občianstvo, okrem slovenského i nemecké. Bol som prvý slovenský tréner, ktorý pôsobil v prvej bundeslige, hoci len ako asistent v Eintrachte Frankfurt i Kolíne.
Čítajte viac Nie sme v škôlke. Slovenskí novinári sú na Calzonu mäkkí, Talian nevysvetlil prípady Maka, Weissa ani Valjenta
Post hlavného trénera som si vyskúšal v druhej bundeslige. Do St. Pauli ma aj teraz často pozývajú pri rôznych príležitostiach. Mám radosť, že po 14 rokoch mužstvo postúpilo do najvyššej súťaže. Určite sa tam vyberiem opäť na nejaké stretnutia.
Predchádzajúce ME sa konali v 11 krajinách. V Nemecku sa uskutočnia zápasy finálového turnaja majstrovstiev Európy už tretí raz v histórii. Sú Nemci futbalový národ?
To platí, ale povedal by som, že nielen futbalový, ale aj športový. Futbal je najpopulárnejší, ale Nemci majú skvelé zázemie aj v iných športoch, vynikajú aj v iných kolektívnych hrách. O ligové súťaže je ohromný záujem, štadióny a haly sú plné. Nemci dokážu všetko zužitkovať aj marketingovo, sú schopní vypredať na veľkom štadióne aj šachový zápas…
V roku 2006 sa tu konali druhý raz v histórii aj majstrovstvá sveta…
Zažil som ho, bol to pekný turnaj po všetkých stránkach. Nemci určite zvládnu šampionát aj teraz. Organizačne stopercentne. Sú tým známi. Precízni, presní, spoľahliví.
Nemecký futbal poznáte veľmi dobre. Ale v práve končiacej sezóne aj vás prekvapil Leverkusen. Suverénne získal titul a utvoril aj výnimočný rekord – neprehral v 51 stretnutiach za sebou…
To bolo pre mňa niečo neuveriteľné. O to viac, že súťaž je veľmi vyrovnaná, prvý môže pokojne podľahnúť mužstvu z konca tabuľky. Keby niečo podobné dokázal Bayern Mníchov, ktorý má aj najsilnejšie finančné zázemie, ešte by som to vedel ako-tak pochopiť, ale v prípade Leverkusenu som si niečo také nevedel predtým ani predstaviť.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Škoda, že nakoniec neozdobil fantastickú sezónu a nevybojoval triumf v Európskej lige, prial som mu to, ale vo finále podľahol Atalante Bergamo.
Aká je sila národného tímu organizátorskej krajiny? Potvrdia Nemci, že sú turnajový tím a využijú aj domáce prostredie?
Neviem, či ešte platí, že sú turnajové mužstvo. V minulosti to tak bolo. Ale na posledných šampionátoch sa im príliš nedarilo. Od zisku titulu majstrov sveta v Brazílii v roku 2014 to išlo s nimi dolu vodou. Na dvoch predchádzajúcich MS nepostúpili ani zo skupiny, na ME 2020 vypadli v osemfinále.
V čom sú podľa vás príčiny tohto poklesu?
Nemecká reprezentácia prešla turbulenciami. Trochu stratila zo svojej dynamiky. Nemci boli dobrí najmä preto, lebo bývali fyzicky výborne pripravení, ale to sú už v podstate všetky mužstvá, dôležitejšia je herná kvalita. Tú v posledných rokoch nemali.
Riešia rôzne problémy, chýbajú im také výrazné osobnosti ako v minulosti. Majú veľa dobrých hráčov, ale málo vynikajúcich. Nie je to mužstvo spred desiatich rokov.
Máte pocit, že nemusia postúpiť ani zo skupiny, ako sa im to stalo naposledy v Katare 2022?
To si nemyslím. V tomto roku vyhrali oba prípravné zápasy, ale predtým podľahli Rakúsku i Turecku, dostali dosť gólov, kritika sa sypala na ich defenzívnu hru. Oslabil sa silný duch reprezentácie, to cítia aj fanúšikovia.
Pozerajú sa na najbližší mesiac trochu s obavami, aby náhodou nezažili doma nejakú hanbu, ale na druhej strane vládnu aj veľké očakávania a túžba po návrate do európskej špičky.
Čítajte viac Deň, keď zomrel futbal. 39 mŕtvych pred 39 rokmi. Obete ležali na štadióne, kluby museli hrať
V skupine sa stretnú so Škótskom, s Maďarskom a so Švajčiarskom, nemajú ľahkých súperov, ale predpokladám, že to zvládnu a postúpia do osemfinále. Potom už bude dôležité, na koho narazia vo vyraďovacej časti turnaja.
Slovenskí reprezentanti odohrajú dva zápasy v skupine vo Frankfurte, kde ste aj vy pôsobili. Aké prostredie ich čaká?
Vo Frankfurte a okolí je silné futbalové zázemie. Je to futbalové mesto s tradičným bundesligovým klubom, ktorému sa momentálne darí. V práve skončenom ročníku skončilo šieste. Naši si zahrajú na krásnom štadióne, keď som tam pôsobil, práve ho dokončovali, postavili ho pred MS 2006.
Domáci klub má početné jadro verných fanúšikov, nechcem povedať, že problémových, ale niekedy dajú o sebe vedieť aj negatívne. Tím momentálne trénuje Dino Toppmöller, poznám ho veľmi dobre, keď som pracoval v klube, patril k mojim zverencom.
Slováci nastúpia vo Frankfurte v prvom zápase s Belgickom. Chystám sa na tento zápas a teším sa, že sa stretnem s viacerými známymi.
Belgičanov vo všeobecne pokladajú za favoritov skupiny. Súhlasíte?
Papierovo určite, sú najvyššie vo svetovom rankingu z mužstiev v našej E-skupine. Ale je to súper, s ktorým sa dá hrať. Ešte si určite mnohí pamätajú, že na posledných majstrovstvách sveta pred dvoma rokmi v Katare mali problémy, riešili rozkol v tíme, boli tam tragickí. Nepostúpili zo skupiny. Dúfam, že aj my ich potrápime.
Okrem Belgičanov čaká Slovákov Ukrajina a Rumunsko. Aké im dávate šance?
Na šampionáte nie sú ľahkí súperi. Naša skupina je celkom vyrovnaná, v turnaji sú určite aj ťažšie, ale aj prijateľnejšie skupiny. Napríklad Ukrajina sa dostala na ME na poslednú chvíľu cez play off, ale podľa mňa bude ešte silnejšia ako Rumunsko. To postúpilo na šampionát suverénne, v kvalifikácii ani raz neprehralo.
Čítajte viac Zmena po finále so Sovietmi. Pán Dortmund chce rozlúčku ako zo sna
Ani jedno stretnutie nebude jednoduché, ale napriek tomu máme solídne šance proti všetkým súperom. Zahral som si na svetovom šampionáte v roku 1990 v Taliansku a viem, že je to veľmi špecifické podujatie, na ktorom sa musíme vždy sústrediť na najbližší zápas. Budem našim držať palce, aby odohrali dobrý turnaj.
Koľko zápasov uvidíte priamo v hľadisku?
Na budúci mesiac strávim v Nemecku dlhší čas, rád by som si pozrel viaceré zápasy. O turnaj je veľký záujem, tak uvidím, aké budú ešte možnosti získať vstupenky. Chcem to spojiť aj s návštevou detí, dcéra žije vo Frankfurte a syn v Hamburgu, kde budú mať svoje sídlo Česi.
Máte na Eure svojich favoritov?
Očakávam, že sa presadia tradične silné mužstvá. Budem rád, keď sa čo najďalej dostanú Nemci. Môžu sa zrodiť aj prekvapenia, ale v semifinále budú už podľa mňa tradičné futbalové bašty. Najsilnejšie bude Francúzsko a Anglicko. Ale do širšieho okruhu favoritov treba rátať aj so Španielmi a s Portugalčanmi.
