Finále majstrovstiev Európy 2012 sa chýlilo ku koncu. Španieli viedli nad Talianmi krátko pred naplnením riadneho hracieho času 4:0. A legenda najlepšieho futbalového tímu tej éry prosila portugalského arbitra o rešpekt i milosť pre súpera.
„Pamätám si to. Nechcel, aby sa hralo ani len o sekundu dlhšie. O všetkom bolo rozhodnuté. Iker to nerobil kvôli oslavám. Vážil si každého súpera a nechcel, aby Taliani museli ten zápas hrať dlhšie, ako je nutné,“ povedal Jordi Alba, jeden z pamätníkov najmenej vyrovnaného finále histórie európskych šampionátov.
Nedostatok paliva
Dnes večer sa obaja súperi stretnú v semifinále Eura 2020. Vo Wembley sa bude hrať s jasným podtónom talianskej odplaty za kyjevskú hanbu spred deviatich rokov…
„Kvôli tomu zápasu som nemohol spávať. Pýtal som sa, čo viac sme mohli spraviť. Prišiel som k záveru, že sme nemali sme v nádrži dostatok paliva a stáli proti najsilnejšej španielskej generácii histórie. Ten zápas sme zrejme nemohli vyhrať,“ zamyslel sa Giorgio Chiellini.
Olympijský štadión v Kyjeve hostil už mnohé hviezdy. Lenže vo finále ME 2012 behala jedna legenda vedľa druhej. Casillas, Sergio Ramos, Xabi Alonso, Xavi, Andrés Iniesta. Proti menám ako Gianluigi Buffon, Giorgio Chiellini, Leonardo Bonucci či Andrea Pirlo.
Dnes večer by sa do mýtického španielsko-talianskeho menoslovu chceli pridať ďalší. Menej známi i ostrieľaní či dvaja naturalizovaní – Španiel Aymeric Laporte a Talian Jorginho.
Oportunista a špekulant
Pred šampionátom rezonovali vo Francúzsku najmä dve témy. Dokážu zverenci Didiera Deschampsa po svetovom titule získať aj európsky? Po švajčiarskej penaltovej facke je otázka číslo jeden zodpovedaná.
Tá druhá bola omnoho chúlostivejšia. Dvadsaťšesťročný Laporte dostal krátko pred štartom ME 2020 španielske občianstvo. Rodák z akvitánskeho mestečka Agen dovtedy reprezentoval rodnú krajinu len v mládežníckych kategóriách.
Pozvánku do áčka nikdy nedostal. A keďže osem rokov pôsobil na Pyrenejskom polostrove a má starých rodičov z baskického Bilbaa, bolo rozhodnuté.
Narýchlo spískaná zmena občianstva i národného tímu však naďalej vzbudzuje vášne. V Španielsku i vo Francúzsku. Bývalý reprezentant Les Blues Jérome Rothen ho nazval oportunistom. Emmanuel Petit zašiel ešte ďalej.
„Naozaj si vybral krajinu, ktorú chcel? Alebo len tú, ktorá zostala? Najskôr vravel o láske k Francúzsku a teraz je hrdý Španiel. Je to špekulácia,“ hneval sa Petit.
Ani v červenom drese to nemá ľahké. Fanúšikovia i médiá sú na nováčika veľmi prísne. „Cítite sa dostatočne ako Španiel? Ste pripravený hájiť naše farby?“ opýtal sa stopéra Manchestru City jeden zo španielskych novinárov.
Foto: SITA/AP, Dmitri Lovetsky
„Ťažká otázka!“ reagoval Laporte a sľúbil úprimnosť. „Chcem hrať na najvyšších fórach a vyhrať so Španielskom, čo sa dá. Vo francúzskom mužstve som bol roky. Mrzí ma, že to takto dopadlo. Taký je život. Nemusíte však pochybovať o tom, že spravím všetko pre triumf Španielska.“
Dal košom Brazílii
Prvé dni v novom drese boli tvrdé aj pre Jorginha. Azda najmenej viditeľná hviezda talianskeho mužstva musela presvedčiť, že v jej srdci už nie je ani štipka futbalovej lásky k rodnej Brazílii.
Od pätnástich hrával v Taliansku a keď sa z akadémie Verony dostal až do povedomia popredných klubov, urobil na tamojší ľud obrovský dojem.
„Mám v srdci brazílsku krv, ale moje srdce je talianske. Rád by som to ukázal aj na ihrisku,“ povedal v roku 2014.
O dva roky si odkrútil premiéru v prípravnom zápase práve proti Španielsku, na Euro 2016 sa však nedostal. A brazílske médiá tlačili na trénera národného tímu Titeho, aby Jorginha povolal na kvalifikačné duely.
Foto: SITA/AP, Andreas Gebert
„Nikdy sa svojho veľkého sna nevzdám. Urobím maximum, aby som si obliekol taliansky dres a dosiahol v ňom úspech,“ uťal Jorginho posledné brazílske nádeje v roku 2017.
Teraz je spoločne s Laportom na prahu ďalšieho veľkého finále. To prvé zvládol lepšie Talian, ktorý sa s Chelsea stal po triumfe nad Manchestrom City víťazom Ligy majstrov.