Prekvapujúco krátka pamäť. Len tri dni predtým v semifinále Nemci bili Francúzov ako žito a po zápase lamentovali podobne ako v nedeľu v noci Francúzi. Futbal pustil do finále slabšie mužstvo, tvrdili nemeckí futbalisti a ich tréner.
Francúzi finále nezvládli. V ofenzíve im chýbala pohotovosť i enegria, ktorú ukázali v nemeckej šestnástke. A aj dávku šťastia si vybrali v predchádzajúcom stretnutí. Proti Portugalsku neurobili už nič naviac.
Ich súper sa na finále výborne pripravil a nezlomil ho ani nečakaný moment, ktorý by zamával s každým – keď sa už v úvode zranil jeden z najlepších hráčov planéty. Portugalčania nemajú ďalšie esá, ktoré by vytiahli z rukáva, ale nechýba im výnimočný tímový duch.
Portugalsko vyhralo na šampionáte v riadnom čase len jediný zápas. Muselo bojovať o holé prežitie v troch predĺženiach a v jednom penaltovom rozstrele. Francúzi im to zrátali. Zo 720 minút, ktoré odohrali v turnaji, viedli len v 73.
Spravodlivosť si možno občas zdriemne, alebo aspoň privrie oči. Vždy však príde čas, keď sa účty vyrovnajú a vo futbalovom účtovníctve všetko na chlp sedí. Má dať a dal.
Na Portugalsko akoby prišiel rad až teraz. K veľkému triumfu mu chýbal krôčik v slávnej Eusébiovej ére alebo neskôr v období takzvanej zlatej Figovej generácie. Aj Francúzi nakoniec uznali, že za to, čo pre svetový futbal Portugalčania urobili, jeden titul nie je až taká prehnaná cena.