Finále európskeho šampionátu. Už samo o sebe je veľkolepou záležitosťou, ktorú sleduje celý svet. Keď sa doň prebojuje aj usporiadateľská krajina, dostáva ešte výraznejší cveng.
V dejinách záverečných turnajov futbalových majstrovstiev Európy prišlo k takejto situácii dosiaľ štyrikrát (zo štrnástich prípadov). Piaty nastane v nedeľu.
Francúzsko sa stane prvou krajinou, ktorá si na domácom turnaji zahrá vo finále dva razy.
Foto: SITA/AP
Platini pod dohľadom Christova
Prvú možnosť vybojovať titul kontinentálneho šampióna dostalo pred 32 rokmi. Turnajom prešlo mimoriadne suverénne. Základnú skupinu vyhralo v konkurencii Dánska (1:0), Belgicka (5:0) a bývalej Juhoslávie (3:2) bez straty bodu.
Náznak zaváhania prišiel len v semifinále. No Francúzi napokon odolali aj Portugalčanom (3:2 pp), keď ich minútu pred koncom predĺženia vyslobodil jednoznačný líder a kapitán – Michel Platini.
Legendárny útočník zohral kľúčovú úlohu na ceste za titulom. Na turnaji zaznamenal deväť zo štrnástich gólov svojho tímu a stal sa najlepším strelcom v dejinách záverečných turnajov. Dorovnal ho až Cristiano Ronaldo.
Platini sa presadil v každom z piatich zápasov (blysol sa dvomi hetrikmi), vrátane finálového. V ňom čelili Francúzi, ktorí uspeli v roku 1998 aj na domácich majstrovstvách sveta, Španielom. V parížskom Parku princov ich pred 47-tisíc divákmi zdolali 2:0 a slávili svoj premiérový titul európskeho šampióna. Z pozície hlavného rozhodcu im ho odpískal Slovák Vojtech Christov.
Mimochodom, po Francúzoch sa z titulu pred domácim publikom už netešil nik. Prelomiť prekliatie usporiadateľských krajín mohli včera opäť muži spod Eiffelovky.
Portugalsko v gréckej tragédii
Blízko k domácemu úspechu bol aj druhý včerajší finalista. Portugalsko, v ktorého drese absolvoval svoj premiérový veľký turnaj aj Ronaldo, sa však stalo pred dvanástimi rokmi obeťou gréckeho zázraku.
Do lisabonského finále vstupovalo v pozícii jednoznačného favorita. Lenže rovnakú úlohu mali vo štvrťfinále Francúzi a v semifinále aj Česi. Gréci vo vyraďovacej fáze všetkým súperom udelili lekciu z efektivity a totálnej obrany – zakaždým im na víťazstvo stačil jediný gól.
„Dali sme nášmu ľudu hrdosť, s ktorou bude môcť žiť po celý zvyšok existencie,“ hovoril po zápase grécky kapitán Theodoros Zagorakis. „Sme svedkami obrovského prekvapenia. Je dobré, že sa v športe dejú,“ pridal sa tréner Otto Rehhagel.
Zatiaľ čo Gréci ospevovali svojich hrdinov, svetové médiá písali nielen o najväčšej senzácii v histórii záverečných turnajov majstrovstiev Európy, ale aj o najslabšom a najnudnejšom šampiónovi či gréckej futbalovej tragédii.
Prirovnali k nej herný štýl, ktorý predvádzali zverenci nemeckého stratéga.
| Domáci vo finále ME | |||
|---|---|---|---|
| 1964 | Španielsko | Španielsko – Sovietsky zväz | 2:1 |
| 1968 | Taliansko | Taliansko – Juhoslávia | 1:1 pp (2:0) |
| 1984 | Francúzsko | Francúzsko – Španielsko | 2:0 |
| 2004 | Portugalsko | Portugalsko – Grécko | 0:1 |