V čom vás ovplyvnil trénerský kolega Weiss?
Keď som bol hlavný tréner áčka v Slovane, Vlado sa vrátil do Artmedie, bol už úspešný a renomovaný tréner. Boli sme súperi, ale pri našej prvej trénerskej konfrontácii bol korektný, vedel pochváliť prácu kolegu. Na Slovensku a vo futbale to vtedy bežné nebolo. Dva razy sme hrali proti sebe, dvakrát som prehral 1:2. Vlado ocenil moju víziu, spôsob hry i to, že dávame šancu mladým hráčom. Cením si, že rešpektuje a uznáva aj iných. Pre mňa to je veľmi dôležité. Vážim si dôveru, ktorú mi neskôr dával.
Ako sa začala vaša spolupráca?
Vlado dostal ponuku na jar 2008 viesť reprezentáciu a zhodli sme sa na spoločnom projekte národného tímu a výberu do 21 rokov, ktorý som viedol. Úzko sme spolupracovali, analyzoval som všetky zápasy prvého mužstva, bol som aj na MS 2010 v Afrike. Potom som sa stal jeho asistentom v Slovane, v zime 2012 sme odišli do Kajratu Almaty a pokračovali sme v gruzínskej reprezentácii.
Nejdete si občas na nervy?
Samozrejme, to sa stáva v každom dlhoročnom vzťahu. Ale už viem, čo na neho platí a on zasa vie, čo platí na mňa. Presne cítime, kedy sa potrebujeme spolu rozprávať a kedy už nie. Nikdy by sme spolu nevydržali, keby naša spolupráca bola postavená len na futbale, práci. Sadli sme si aj ľudsky, je to o vzájomnom rešpekte a dôvere. Máme sa radi ako ľudia a rešpektujeme ako kolegovia.
Weiss sám vyhlasuje, že pracovať s ním nie je ľahké. Ako to vnímate vy?
Vždy je dôležité nájsť si cestu ku každému a rešpektovať ho. Naučil som sa mať rád Vlada Weissa takého, aký je. Niečo mi môže prekážať, ako aj jemu prekáža niečo na mne. Nie všetko v živote sa dá meniť.
Nechcem prerábať Weissa, robiť z neho iného človeka. Buď viete s niekým spolupracovať, alebo nie. Spolupráca je taká, akí sme obaja. Raz ľahká, raz ťažšia. Podstatné je, či máte túto prácu radi a či ste ochotný pre ňu aj niečo obetovať.
Čítajte aj Svetlica mu takmer vzala zrak, kamión život. Hviezda Slovana po oslavách titulu zrejme mieri do RuskaPôsobíte pokojnejším dojmom. V čom ste iný?
Áno, som pokojnejší, Vlado emotívnejší, výbušnejší, ale to je on. Veľakrát mi povie, ty si taký germánsky typ. Beriem to pozitívne. Usilujem sa byť presný i precízny, možno analytický. Viem, že mu to občas prekáža… (smiech) Ale obaja sa snažíme, aby to fungovalo v prospech klubu a tímu.
Je spolupráca zložitejšia, keď ste v zahraničí a viac závislí od seba?
Keď sme doma, každý ma svoju únikovú cestu, rodinu, priateľov, zázemie, domov. Môžete si vybrať ľudí, s ktorými trávite voľno. To navzájom rešpektujeme. Aj v zahraničí sme trávili občas čas každý sám. V Almaty sme bývali pri veľkom nákupnom centre. Veľakrát sa stalo, že som sa vybral večer do kina alebo obľúbenej talianskej reštaurácie a stretli sme sa tam. Hoci sme sa na tom nedohovorili…
Čítajte aj Balóny, dymovnice, šampanské. Slovan oslavoval titul veľkolepo, Weiss a spol. sa neubránili slzámAko máte podelené trénerské kompetencie?
Vlado je viac na očiach, čelí väčšiemu tlaku. Stojí v prvej línii, bojuje za hráčov, tím, klub. Všetko robíme spolu, v dennej práci necítim rozdiel, kto je hlavný, kto asistent, ale posledné slovo má vždy on.
Rešpektujem túto hierarchiu. Nemáme vždy na všetko rovnaký názor. Ale keď padne rozhodnutie a zápas ukáže, že nebolo správne, stále platí, že sme sa rozhodli spolu. To je dôležitý moment. Nikdy nemôžete debatovať o tom, že toto rozhodol on a ja som chcel niečo iné.