Čo vás dnes najviac fascinuje na futbale?
Samotný zápas a pocit, keď dám gól. Ten je neopísateľný. Futbal milujem, ale víťazstvo a gól, to je úplná nádhera.
Dokáže vám ešte prehra pokaziť deň?
Skôr spôsob, ako k prehre dôjde. Často ma to bolí. Keď nevidím nasadenie, lebo na prehre samotnej nič zlé nevidím. Naopak, môže vás aj posunúť vpred.
Hnevá vás šlendriánstvo…
Nieže hnevá, vytáča ma. Vtedy som vo vývrtke. Keď vidím chlapcov, ako niečo flákajú, to je konečná. Oni potom pochopia, stačí im jeden môj pohľad. Niekedy nemusím ani nič povedať. Inokedy si však poviem od srdca a nie je to nič pekné, ani publikovateľné.
Foto: Profimedia
Čo vás najviac irituje na – o generáciu – mladších hráčoch?
Práve ľahostajnosť. Nielen voči tomu, čo robia, ale aj voči budúcnosti. Niektoré veci si ešte neuvedomujú. Dosť sa odo mňa napočúvajú, neustále im pripomínam, že jedine tvrdá práca ich posunie. Že samotný talent im nestačí. Dnešný svet im však praje, jedna či dve dobré sezóny a môžu ísť do zahraničia. To za mojich čias nebolo.
Pozerajú sa na budúcu kariéru inak?
Niekedy mám pocit, že nijako. Opakujem im, aby si dali predsezónny cieľ a oni väčšinou nič. Útočník akoby nepotreboval ani dávať góly. Správajú sa, že sú tu, lebo si ich vybrali, trénujú, lebo sa to od nich očakáva. Je to obrovská škoda.
Štve vás viac, keď vidíte, že zlyhávajú na ihrisku alebo v osobnom – finančnom živote?
Aj, aj. Sú to spojené nádoby. Futbal je kolektívny šport, ale ak k tomu budete pristupovať ľahostajne ako jednotlivec, tak aj dopadnete. S financiami je to detto. Ak si myslíte, že nepotrebujete poradiť, lebo všetko viete najlepšie, potom ste na dobrej ceste zlyhať. Futbalista bez tréningu a dobrého koučingu hrávať dlho nebude. Rýchlo skončí. Každý potrebuje nasmerovať.