Baví vás ešte zimné naháňanie kondície?
Je to iné ako kedysi. Všade sú umelé ihriská, žiadny sneh či mokro v kopačkách. Ani poriadna zima doteraz nebola, sneží nám až pred začiatkom jarnej súťaže. Tých pár tréningov bolo úplne v pohode.
Čo najšialenejšie ste z fyzického hľadiska zažili počas zimnej prípravy?
Kedysi to boli šprinty do kopca v snehu s dvomi medicinbalmi pod pažami. Keď o tom rozprávam mladším chlapcom, ani netušia, o čom hovorím. Nevravím, že dnes to je jednoduché, no nedá sa to porovnávať. Spomínam si, ako sa – či už v Michalovciach alebo v Ružomberku – dva týždne behalo bez lopty. Alebo so spoluhráčom na chrbte. Bola to však aj zábava.
Pod akým trénerom to bolo najnáročnejšie?
Asi pod pánom Kiselom. Bol som však tínedžer, všetko bolo akési bezstarostnejšie, zvládol som veľa, aj regenerácia bola krátka.
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
V zime sa robia rôzne fyzické testy – máte rovnakú výdrž ako pred pätnástimi rokmi?
Pochopiteľne, som na tom omnoho horšie. Vlani som bol na testoch a doktor mi do posudku v poslednej vete zo žartu napísal, že mi neodporúča hrať profesionálny futbal. Dobre sme sa na tom všetci zasmiali. A vidíte, išlo sa ďalej, stále som tu.
A čo šprint? Za koľko ste zvykli zabehnúť stovku?
Ani neviem, nikdy som to poriadne nemeral. Ale keď sme nedávno trénovali, aj v špritnoch som sa pohyboval niekde uprostred. Vravím tomu zlatý stred. Nie je to až také zlé.
O Jurajovi Kuckovi vravia, že výsledky má stále ako čerstvý dvadsiatnik. Ako sa cítite vy?
Na štyridsať určite nie, no ani na dvadsať (úsmev).