Tieto tímy v minulosti úspešne viedol a bojoval s nimi o titul. Desať dní pred štartom jarnej časti hovorí o tom, či DAC a Spartak, v ktorých zažil najkrajšie trénerské roky, môžu nabúrať suverénne postavenie futbalistov Slovana na domácej scéne.
Bude na jar boj o titul zaujímavejší ako v minulých sezónach?
Každá éra – aj najúspešnejšia – sa raz skončí. Dunajská Streda i Trnava majú motiváciu a už aj podmienky, aby Slovanu konkurovali ako rovnocenní súperi a zdramatizovali súperenie na čele.
DAC buduje už dlhší čas mužstvo a netají sa najvyššími ambíciami a Trnava oslavuje tento rok 100. výročie založenia klubu, urobí maximum, aby v ňom nezostala bez trofeje. Ale jej strata je už o niečo vyššia ako v prípade dunajskostredského tímu.
Môže niekto z nich zosadiť z trónu belasých už túto jar?
Nie je to vylúčené, hoci neznižujem kvality Slovana. Stále je favorit súťaže. Z Tehelného poľa odišli v zime viacerí hráči a teraz bude rozhodujúce, ako sa ešte podarí klubu doplniť káder. Zatiaľ registrujeme najmä odchody, o posilách sa hovorí menej.
Ak si zosumarizujeme súčasný stav, Slovan opustili Abena, Hrnčár, Rabiu, Medved, Mustafič, otáznik visí nad Ramírezom. Nie je odchodov priveľa?
Najciteľnejší je odchod Abenu, patril k pilierom obrany. Zaceliť dieru v jej strede bude hlavná úloha Bratislavčanov. Aj keď do prvého zápasu zostalo ešte zopár dní, noví hráči v tíme stále nie sú, čo môže byť problém.
Slovan nie je Paríž, ktorý keď si zmyslí, môže priviesť špičkového hráča aj tesne pred súťažou a bude posilou. Pre slovenský klub nie je jednoduché získať naozaj kvalitného futbalistu a potom ho hneď zabudovať do zostavy. To chvíľu trvá. Preto už nevidím šancu na prudkú zmenu k lepšiemu.
Dôležitá poznámka: odchodom týchto hráčov sa výrazne znižuje konkurencia v kádri. Či to boli Hrnčár, Rabiu i ďalší, ktorí nemuseli patriť do základnej zostavy, ale boli schopní naskočiť do zápasu a utvárať tlak na ostatných.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ramírez predtým pôsobil aj na Žitnom ostrove, kde bol platnejším hráčom…
V Dunajskej Strede bol strelecky efektívnejší, lebo mužstvo hralo, ľudovo povedané, na neho. Zvolilo taký spôsob hry. Z toho ťažil. Po odchode do Kyjeva to už neplatilo, musel sa presadzovať sám, spoliehať sa na individuálne schopnosti.
Už nebol taký úspešný. Vypadol zo zostavy, nehrával, stratil formu. V takom stave sa hlásil v Slovane a chytiť odrazu formu, býva zložité. Aj keď hráč chce, stratí sebavedomie a aj v slabšej slovenskej lige sa odrazu nevie presadiť.
Nepôsobí DAC aktuálne ako stabilnejší klub?
Má výhodu, že konečne prišiel tréner, ktorému všetci rozumejú. Zároveň pozná slovenský futbal, jeho najvyššiu súťaž, niečo v nej už zažil i dosiahol. Zdá sa, že existuje aj lepšia súčinnosť s vedením klubu. Zo Žitného ostrova teraz neodchádzali hráči, udržali aj najlepšieho strelca súťaže Krstoviča, to je typický zakončovateľ, taký teraz chýba Slovanu. Po zranení je už v poriadku Kalmár a tiež Balič. To sú dobrí futbalisti.
Pre mužstvo sú to dôvody, ktoré posilňujú optimizmus. Vo všeobecnosti tiež platí, že hráči, ktorí ešte nedosiahli svoj cieľ, majú zväčša vyššiu motiváciu ako tí, ktorí ho už zažili a majú pocit, že sa k nemu automaticky opäť dopracujú.
Slovan vedie tabuľku po jeseni najnižším rozdielom za posledné roky, má len o tri body viac ako DAC. Rozhodne sa medzi nimi?
V úvodnom tohtoročnom kole DAC hostí Slovan. Tento zápas považujem za kľúčový pre ďalší vývoj. Ak chce DAC reálne bojovať o titul, musí ho vyhrať. Preň by to bol ohromný impulz, čo však neznamená, že zvládne bez problémov aj ďalšie zápasy. Ak vyhrá líder súťaže, bude to mať Dunajská už ťažké. Aj keď si uvedomujem, že zostane dosť zápasov, rozhodnuté určite nebude.
Foto: TASR, Martin Baumann
Okrem už spomenutých futbalistov odišli z ligy aj ďalší, ktorí v nej predstavovali kvalitu. Napríklad Regáli z Ružomberka či druhý najlepší strelec Moses David z Podbrezovej… Ako to ovplyvní jej kvalitu?
Tradičná fluktuácia v tímoch bráni, aby jej úroveň stúpala. Odchádzajúce opory nahrádzajú zväčša ďalší mladí hráči, ktorí sa prichádzajú učiť. Mužstvá akoby stále začínali. Vybudovať dobrý tím to nie je len otázka technicko-taktická, kondičná, ale aj mentálna.
Kedysi nebolo toľko rôznorodosti v kluboch. Teraz sú v nich hráči z rôznych kútov sveta, utvárajú sa skupinky podľa národnostného, náboženského, jazykového kritéria. Spojiť ich je dôležitá úloha. Zažil som to aj ja najmä v čase pôsobenia v Turecku.
Je náročnejšie budovať silný tím v slovenských podmienkach ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi?
Nikdy to nie je jednoduché. Na jednej strane obdivujem súčasných funkcionárov, že dokážu rok čo rok vygenerovať peniaze, aby mohli kluby fungovať. Na druhej sa predaj hráčov stáva nevyhnutným, aby to dokázali.
Okolo hráčov sa krútia agenti a stačí, ak niektorý na seba upozorní, nestihne ani potvrdiť kvalitu, usilujú sa ho predať do zahraničia. Zažil som éru väčšej stability kádrov. Preto som mohol v Trnave tri roky budovať mužstvo, na ktoré chodil plný štadión a hra mala hlavu i pätu.