Vyčerpali ste už všetky možnosti, ako pritiahnuť ľudí na futbal?
Ak by som ich vyčerpal, tak tu dnes už nesedím. Stále verím, že sa nám to postupnými krokmi podarí. Aj keď moja viera je už naštrbená. Cítim, že klub nedostáva späť to, čo si zaslúži. Športové úspechy Slovana sú nedocenené. Verejnosť nás môže hanobiť, kritizovať, nadávať na Kmotríka, na Weissa… Ale úspech tu je, štyri tituly za sebou je historický míľnik, ktorý nám nik nevezme.
No ak neuspejete v dvojzápase s Batumi, bude kritika oprávnená…
Nedávno som pozeral ligový zápas Dynama. Nastúpilo proti predposlednému tímu súťaže. Má pekný, nový štadión a na zápase bolo takmer 17-tisíc divákov. U nás na predposledné mužstvo chodí 3-tisíc. Chýba tu dlhodobá a masívna podpora od ľudí. Vidíte, všetci považujú Batumi za outsidera, avšak ich fanúšikovské zázemie je niekoľkonásobne vyššie, ako naše. Potom nemôžu byť outsider. Som zvedavý, ako zareagujú naši priaznivci. Verím, že sa nenecháme zahanbiť nielen na ihrisku, ale ani na tribúnach.
V pozícií generálneho riaditeľa, ste už siedmy rok. Čo považujete sa svoj najväčší manažérsky úspech?
Jeden z najväčších je predaj Andraža Šporara do Sportingu Lisabon za 7 miliónov eur, lebo taký lukratívny predaj zo slovenskej ligy do zahraničia sa u nás nikomu nepodaril. Stále som hovoril, že aj zo Slovenska sa dajú predať futbalisti za niekoľko miliónov a nemusíme ich púšťať von za 500, 600-tisíc eur. No covid nás momentálne naozaj pribrzdil a situácia je komplikovaná pre všetky kluby naprieč Európou. Prestupový trh nie je taký aktívny, ako tomu bolo pred koronavírusom. Musíme sa preto popasovať s touto situáciou a nájsť ďalšieho Andraža, predať ho a vytvoriť profit. A to nie je jednoduché. Čo sa týka klubu, tak je to zisk 4 titulov, 4 domácich pohárov, dvoch účastí v skupinách európskych pohárov v priebehu troch rokov. Slovan v ére samostatnosti takéto úspešné obdobie ešte nemal. Verím že sme na správnej ceste, ako navýšiť počet titulov a pokračovať v pohárovej Európe.
Ste kontroverznou postavou slovenskej futbalovej scény. Kým v Premier League šéfa klubu takmer nevidieť, vás je všade plno. Prečo?
Možno Slovan beriem inak, ako by ho vnímal iný funkcionár. Pre mňa je to srdcová záležitosť – milujem futbal a Slovan. Snažím sa mu dať maximum. Robím to, čo cítim a tak, ako to cítim. Keď sa to niekomu nepáči, tak bohužiaľ, ja sa nezmením a budem Slovan naďalej viesť s emóciami a so srdcom. Paradoxom je, že váš otec vlastnil Artmediu Petržalka, no vy ste napriek tomu odmalička slovanista.
Nebolo vašou povinnosťou fandiť Artmedii?
Otec síce vlastnil Artmediu, no som Bratislavčan. A väčšina športových priaznivcov v hlavnom meste fandí Slovanu. Kamarátov som mal slovanistov, už ako tínedžer som vždy inklinoval k atmosfére na Tehelnom poli. Takže v roku 2008, keď sa otec stal majiteľom Slovana, bolo to pre mňa splnenie sna. Rovnako, ako pre otca.
Je v okolitých štátoch futbalový klub, ktorého systematickú prácu obdivujete, snažíte sa ním inšpirovať?
Je veľmi náročné sa s niekým porovnávať. Ferencváros, Slavia Praha, v nedávnej minulosti Plzeň to robili dobre. My by sme tiež chceli byť ako Ferencváros a Slavia, mať priemer 14-tisíc divákov na ligových zápasoch a potom si vyberať hráčov, za ktorých by sme zaplatili milióny. Od ľudí však nedostávame podporu, potom je náročné konkurovať spomínaným klubom.