Na oslavu míľniku si prial víťazstvo, to však neprišlo, keďže jeho tím na domácom ihrisku podľahol Spartaku Trnava 1:2. „Šance sme mali aj na dva zápasy, no keď chceme vyhrávať, musíme dávať góly,“ poznamenal Žofčák narážajúc na viacero nádejných gólových príležitostí, ktoré domáci nepremenili.
Michalovce prehrávali po prvom polčase 0:1 a nič na tom nezmenili ani dve „tutovky“ Nigérijčana Wisdoma Kanuho z jeho záveru. Domáci síce vyrovnali v 2. dejstve, ale napokon prehrali gólom z pokutového kopu v nadstavenom čase.
„Žiaľ, aj také zápasy bývajú. Spočiatku sme boli bojazliví, ale potom sme sa už rozbehli. Škoda, že nemáme ani bod,“ povzdychol si Žofčák.
V klube sa na míľnik svojho kapitána dlhšie pripravovali, samozrejmosťou bol symbolický dres, ktorý Žofčák dostal krátko pred zápasom. Zvýšenú pozornosť divákov, spoluhráčov a novinárov vnímal s typickým nadhľadom. „Som na to zvyknutý, takže nič nové,“ poznamenal s úsmevom.
Čítajte viac Trenčania vyškolili mladý žilinský tím. Trnava udrela v nadstavenom čase
Piatu desiatku ligových štartov načal ako piaty hráč fortunaligovej histórie. Pred ním sa to podarilo iba rekordérovi Viktorovi Pečovskému (422), Martinovi Poljovkovi, Miroslavovi Barčíkovi a Tomášovi Ďubekovi.
„S nikým sa nepretekám. Jediná prekážka som si ja sám. Vstanem o piatej, 30 sekúnd je ťažkých, ale potom to už ide. V hlave mám len prvý zápas a tento posledný. Človek nikdy nevie, ktorý zápas bude posledný, nedá sa to plánovať. Som hrdý na seba aj na svoje okolie. Bez rodiny a podpory ľudí, ktorých mám okolo seba, by som to nedosiahol,“ povedal Žofčák s presnou spomienkou na svoj debut v najvyššej súťaži.
Ten absolvoval v drese Ružomberka: „Hrali sme na Pasienkoch proti Interu a vyhrali sme 3:2.“