Doma zostávajú len nepredajní hráči
Pejoratívne môžem povedať, že zo starého cirkusu vidieť už len posledné vagóny. Prichádza nový. Aký bude?
S istotou príde takmer taký istý ako tie dva-tri roky pred ním, lebo herecké obsadenie ani program sa v takom krátkom období nezmení. Ročník sa začne a bude pokračovať tým istým dlhoročným rituálom vzájomnej konfrontácie snov a reality.
V lete v predkolách Európskej ligy sa stretneme a výkonnostne porovnáme s približne rovnakými súpermi. Možno sa niektorému klubu podarí odohrať niekoľko kôl. Po vyradení našich zástupcov začiatkom jesenného obdobia skonštatujeme, že najvyššia súťaž nemá konkurencieschopnú kvalitu.
Názor si poopravíme po zimnej príprave, najmä v zahraničí, kde na pomocných ihriskách, bez obecenstva, bez tlaku, odohráme zopár tréningových zápasov aj s mužstvami so zvučným menom.
Nadobudneme dojem, že už sme sa výkonnostne priblížili ku klubom z uznávaných európskych líg. A ligový ročník končíme a začíname tam, kde minulé roky. Nič sa nezmenilo.
Nie je to bezvýchodisková situácia, ktorá by sa nedala prelomiť. Na úroveň každej ligy vplýva kvalita hráčov a príťažlivosť súťaže. Kvalitu neovplyvníme, lebo keď naša liga vyprodukuje nadštandardného hráča, tak ho klub z finančných dôvodov v krátkom čase predá do zahraničia. Tam máme viac ako dvanásť kvalitných jedenástok.
Teoreticky, so slovenskými futbalistami hrajúcimi v zahraničí by sa mohla vymeniť celá naša liga. Dlhodobo doma zostávajú len nepredajní hráči. Aj preto u nás hrajú nevýrazní cudzinci.
Foto: TASR, Pavol Ďurčo
Legionári majú pokazený kompas
O ich nedostatočnej kvalite svedčí fakt, že po odchode od nás sa len výnimočne uplatnili v kvalitnejších kluboch. Putujú po zahraničí s pokazeným kompasom, lebo hráčska kvalita smeruje prevažne z východu na západ a nie opačne.
Teda s celkovou kvalitou hráčov a tým aj ligy z tohto uhla pohľadu sa nedá pohnúť. Na lepších, rozdielových cudzincov nie sú peniaze.
Tým som však nepovedal, že záujem o ligu sa nedá zdvihnúť tak, aby naše väčšinou nové štadióny praskali vo švíkoch. Dokonca veľmi rýchlo. Profesionálny futbal by mal predávať zábavu spojenú s napätím a emóciami.
Jedným z prvých krokov k tomu bola posledná zmena herného modelu súťaže. Prežili sme štyri zbytočné reorganizácie najvyššej súťaže, aby sme sa vrátili k prvému modelu, ktorého som bol spolutvorcom. Od neúspešných reorganizácií sme si naivne sľubovali zvýšenie kvality.
Stal sa presne opak, lebo čo môže priniesť súťaž bez baráží s jedným vypadávajúcim?
Samozrejme, že aktérom vyhovovalo veľa zápasov bez tlaku s garantovanými výplatami. Ako v zimnej príprave. Športový svet, nielen vo futbale, smeruje k barážam a play off. V nich sa – obrazne povedané – hrá o krv, o prežitie.
Otvorenejšie súťaže majú aj inú výhodu. Kluby, ktoré na to výkonnostne ani finančne nemajú, sa v súťaži netrápia dlhé roky, ale vypadnú hneď. A rovnako sa môžu rýchlo vrátiť späť. Teda, súťažné napätie vieme vytvoriť.
TV Pravda: Andraž Šporar je najväčšou hviezdou slovenskej ligy. A od uplynulého víkendu aj spoludržiteľom rekordu v počte nastrieľaných gólov. Pozrite si videoKedy odpustia fanúšikovia prehru
Čím nahradiť hráčsku kvalitu? Najprv porovnanie: špičkoví svetoví hráči v najvyššom nasadení, v šprinte s množstvom súbojov, pred vypredanými štadiónmi, pod veľkým psychickým tlakom odohrajú 70 – 80 zápasov ročne.
U nás 32 majstrovských plus zopár pohárových. Väčšinu v pohodovom tempe na poloobsadených štadiónoch.
Teraz poviem niečo z dlhoročnej praxe v profesionálnom futbale. Nikdy mi neprekážalo, že profesionálny hráč "nevie hrať“ futbal, "drevení“ futbalisti sa dajú v tomto smere len málo zlepšiť. Ale prekážalo mi, že hráči nehrali celý zápas v šprinte, súbojovo, až na riziko zranenia.
Potom zápasy nemali tempo, futbal bol divácky nudný. Často som mal pocit, že by tímy v tomto nasadení pokojne odohrali aj dva zápasy. Prečo aktéri vyhlasujú, že tvrdo pracujú v modernom tréningovom procese s vysokými parametrami, keď väčšinu zápasov hrajú v pokluse?
Prinútiť hráčov hrať v nasadení, to sa dá zmeniť v krátkom čase. Futbal s tými istými hráčmi ožije, fanúšikovia sa budú zabávať. Lebo ľudia vedia oceniť bojovnosť, snahu. Vtedy odpustia aj prehru, idú domov spokojní a tešia sa na ďalší zápas.
A nemusím ani chodiť ďaleko do minulosti, naši hokejisti neuspeli, ale fanúšikovia ich za snahu vytlieskali.
Nášmu futbalu pomôže, keď budeme o ňom hovoriť pravdu, napriek tomu, že absolútna pravda neexistuje. Divákov znechucujú pozápasové vyhlásenia trénerov, ktorí všetko a za každých okolností chvália. Majú pocit, že boli na inom zápase, alebo že tomu nerozumejú.
Na hráčov, ktorí imitujú futbal, najviac platí verejná kritika. Od trénerov, novinárov a, samozrejme, fanúšikov. To je cesta, ktorou by sa mal náš futbal uberať.