Stále to však legendu najúspešnejšieho slovenského klubu ťahalo k mládeži. Najskôr reprezentačnej, potom tej pri Tehelnom poli. Niekdajší stredopoliar Samuel Slovák dostal k októbrovým 50. narodeninám darček už v januári tohto roka. Vrátil sa do Slovana ako šéf akadémie.
„Som tu doma. Nie každý má šťastie, že môže pracovať pri futbale aj po kariére,“ vraví. Nebude chýbať na dnešnom štvrtom zápase hlavnej fázy Konferenčnej ligy Slovan – Rayo Vallecano (18.45, prenos vysiela JOJ Šport).
Tenerife momentálne hrá tretiu ligu, ale na prelome milénií patrilo k najlepším v Španielsku. Aké sú vaše spomienky?
Prišiel som tam v roku 1997. V tom čase bolo Tenerife semifinalistom Pohára UEFA (dnes Európskej ligy, pozn.). Pekná adresa, trochu exotická destilácia.
Veľa informácii som nemal, ale tešil som sa. Neuvedomoval som si, ako ďaleko to je. Kanárske ostrovy boli nádherné. Pre človeka, ktorý je trochu rozhľadený a zvedavý, to bola skvelá zastávka. Domov som veľmi nechodil, možno raz dvakrát do roka.
Bol to iný svet?
Najmä čo sa týka futbalu. Bratislava nie je koniec sveta. Lenže starostlivosť o hráčov či mediálna pozornosť v Tenerife bola obrovská. Na každom tréningu boli kamery. To sa so Slovenskom nedalo ani trochu porovnať. Španieli neuveriteľne žili futbalom.
Ani pri prechádzkach meste ste nemali pokoj. Neprekážalo mi to, ale zaujímavé je, že na Slovensku sme už mali bankomatové karty a tam ešte platili šeky. Slovan je slávnejší klub, ale organizačne, finančne aj športovo bolo Tenerife v inej lige.
Zažili ste tam zostup z La Ligy aj návrat, však?
Áno, obrovské sklamanie a potom zasa eufória. Keď sme vypadli bol to škandál. Nevyšli ťahy s hráčmi a trénermi. Mňa priviedol Jupp Heynckes, neskôr ma viedol Artur Jorge, ktorý vyhral s FC Porto Ligu majstrov, Javier Clemente či Rafael Benítez.
Bolo však na bežnom poriadku, že majiteľ po troch či štyroch mesiacoch trénera vyhadzoval. Bolo to zvláštne. Stratila sa stabilita. Mali sme tam viacero reprezentantov Španielska či iných krajín, ale nehrali sme dobre.
Ako sa vám pracovalo pod takými trénermi?
Spomínam si Benítez mal skvelé tréningy. Jorge mal obrovskú kvalitu, Victor Fernandez vyhral so Zaragozou Pohár UEFA. Bola to taká nová španielska vlna.
A proti Rayu Vallecanu ste hrávali?
Registroval som ich, ale aj oni boli v druhej či tretej lige. Rayo má jeden z mála štadiónov, na ktorom som nehral.
V uplynulej sezóne skončilo Rayo ôsme a je v Konferenčnej lige. Aký je to tím?
Ak niekto sleduje futbal a vidí kvalitu La Ligy, tak vie, že príde veľmi silné mužstvo. Bude náročné hrať proti ním. Možno nepatrí k najatraktívnejším, ale má šikovných hráčov. Uvedomujeme si silu súpera. Každý španielsky tím, čo hrá v pohárovej Európe má kvalitu.
Malo by byť vypredané. Je to dôkaz vašich slov o kvalite Vallecana?
Španieli vždy mali menšie mužstvo, ktoré spravilo v Európe dieru. Alavés, La Coruňa, Villarreal, Getafe… Nemajú také rozpočte ako veľkokluby, ale vedia s tým pracovať. Slovanu takéto zápasy doma svedčia. Bude to výzva.
V tejto sezóne remizovali s Realom Madrid aj Barcelonou…
Ak sa chcete z La Ligy dostať aspoň do Konferenčnej ligy, musíte zbierať body a teda nejaké zobrať aj velikánom. Pre Rayo je takýto duel v Konferenčnej lige vyznamenaním.
Môže sa Slovan odraziť od výkonu so Štrasburgom?
Áno. Bolo to silné mužstvo a kombinačné. Nechceli odkopávať lopty, snažili sa hrať za každých okolností. To isté očakávam aj od Vallecana.
Tréner Vladimír Weiss st. hovorí, že Tehelné pole je magické miesto. Nechýba vám tento pocit po tom čo ste boli hráčom i trénerom Slovana?
Určite Tehelné pole má svoje genius loci – teda duch miesta. Štadión je krásny, má skvelú akustiku, pomáha hráčom. Máme aj skvelú fanúšikovskú základňu.
Sú potvrdením, že sme na správnej ceste. Dnes je radosť byť hráčom. Ja sa venujem rozvoju malých slovanistov. Chodievam na Tehelné pole ako fanúšik a vychutnávam si – výhru i kvalitný výkon.
Je vám rola muža, ktorý dozerá na rast detí a mladých, srdcu najbližšie?
Keby sa dalo, najradšej by som pokračoval v kariére. (úsmev) Keď však príde 35 rokov, tak už sa telo ozýva. Niektorí šťastnejší hrajú dlhšie. Nie všetci hráči majú šťastie, že môžu pri futbale zostať aj po kariére.
Vážim si, že som jeden z nich. Užívam si každý jeden moment – aj predtým ako metodik Slovenského futbalového zväzu aj teraz ako riaditeľ akadémie. Byť pri vývoji mladých hráčov je moje šťastie. Je to najkrajšia práca.
Je to ako sledovať malé deti, ktoré sa učia základné činnosti?
Áno, dobrý príklad. To ma najviac baví. Hľadáte talenty, musíte ho zbadať, potom im pomáhať a tých najlepších dostať do Slovana či na medzinárodnú úroveň.
Baví ma sledovať, keď sa chlapci učia byť lepšími hráčmi. Je to ako v škole, len my sme taká futbalová. Cieľom pre deti je, aby si zahrali na najkrajšom štadióne na Slovensku.
Čo musí mať hráč, ktorý by mohol nakuknúť do A-tímu?
Kvalitu a belasé srdce. Idú ruka v ruke. Som presvedčený, že hráči z akadémie zvyšujú odhodlanie spoluhráčov. Je silnejšie, ako u tých, ktorý do Slovana prídu v dospelom veku, česť výnimkám.
Keď si spomeniem ako Robovi Makovi, Davidovi Strelcovi či teraz Ninovi Marcellimu alebo Vladovi Weissovi ml. záleží na výkone i výsledkoch Slovana, je to príjemný pohľad.
Čím viac odchovancov je zodpovednosť za výkon vyššia. Zároveň však platí, že sa slovanistom môžete stať aj v neskoršom veku ako Weiss či napríklad Andraž Šporar.
Ako sa na mladých podpisuje neustály tlak, ktorý je v Slovane?
Pozrite sa na ambície aj históriu. Ak vyjdete z akadémie a presadíte sa v seniorskom tíme Slovana, ste špička na Slovensku. Snažíme sa, aby boli pripravení futbalovo aj mentálne.
Sú najväčšími príkladmi ostatných rokov Strelec a Marcelli?
Nezabúdajte na Dominika Greifa. Dnes je to najlepší brankár na Slovensku. Chytá za Lyon. všetko sú to výborní hráči a čo je podľa mňa dôležité, všetci majú pevné nervy.
Vnímam, že tlak v ostatných tímoch na Slovensku nie je taký. Majú povedzme inú výbavu. Všetci spomenutí, vrátane Maka, dokážu hrať neustále pod tlakom, lebo sú na to zvyknutí odmalička.
Debatujete aj s hlavným trénerom Vladimírom Weissom?
Áno. Dobre vie o najšikovnejších hráčoch akadémie. Berie si ich aj na tréningy. Tí dobrí sa objavia skôr či neskôr v A-tíme.
Začali ste v januári 2025 a hovorili ste o výstavbe novej modernej akadémie. V akom časovom horizonte je jej výstavba reálna?
Nastavili sme krátkodobé i dlhodobé procesy. Niektoré veci sme vyriešili hneď, iné potrebujú čas. Sme na správnej ceste. Pracujeme na infraštruktúre, ktorá je dostačujúca, ale možno nie na takej úrovni, akú by so Slovan zaslúžil.
Nerád by som hovoril o konkrétnych dátumoch, ale radi by sme mali novú akadémiu do niekoľkých rokov. Nie je to jednoduché, napríklad z hľadiska dostupnosti pozemkov v Bratislave.
Aké sú úskalia?
Určite je to deficit, ktorý sa snažíme dohnať. Na druhej strane aj za mojich čias chýbal tento dielik. Pendloval som ako mladík po celej Bratislave.
Mali sme oproti Interu Bratislava či Nitre. Nikdy sme nemali všetko na jednom mieste. Dnes je iná doba a som presvedčený, že sa to čoskoro zmení. Je to aj jedna z priorít klubu. Všetci na tom v klube tvrdo pracujeme.
Je nejaký príklad, od ktorého sa dá odraziť?
Pochodil som rôzne miesta a nám je z viacerých hľadísk blízka akadémia Dynama Záhreb. Musíme si však uvedomiť, že je to 25 rokov správnej metodickej práce.
Druhá vec je dlhodobá stabilita klubu. Nemali také výkyvy, ako napríklad Slovan, ktorý si prešiel pred príchodom terajšieho majiteľa veľkými problémami. Dynamo je vzorom pre nás a trochu aj pre celý svet.