Všetko akoby na okamih spomalí – potom príde prudká prihrávka, nečakaná zmena smeru, presný pas. „Šín, Šín, Šín,“ ozývalo sa ešte v lanskej sezóne banským mestom.
Matěj Šín, rodák z Ostravy, rád za seba necháva hovoriť nohy. Mladý muž, ktorého najväčší zápas sa neodohral na ihrisku, ale za nemocničnými dverami, dnes nastúpi v Konferenčnej lige proti Slovanu Bratislava.
Od leta je totiž jeho prvým zahraničným pôsobiskom holandský AZ Alkmaar.
Nečakaný nádor
Vyrástol v prostredí, kde bol futbal súčasťou každého dňa. Najprv hrával v Polanke, neskôr vo Vítkoviciach, až napokon zakotvil v akadémii Baníka Ostrava – v klube, ktorý mu dal nielen identitu, ale dovolil mu aj snívať.
Prešiel tam všetkými mládežníckymi kategóriami, tréneri si ho vážili pre nevšednú futbalovú inteligenciu. Od začiatku bol tichým lídrom, neraz hrával aj proti o tri roky starším.
Čítajte viac Viedol ho velikán a lá Vengloš, po odchode zo Slovana zažil svet kráľov a poddaných. Holandsko? V liste prišlo ospravedlnenie
Ale vo chvíli, keď sa mu otvárali dvere do veľkého futbalu, prišla správa, ktorá mnohé zmenila. „Máš nádor.“ Veta, ktorá prehlušila všetko. Na istý čas aj futbalovú kariéru.
Bolo leto 2022, Matěj mal len osemnásť. Počas reprezentačného zrazu si všimol niečo nezvyčajné.
„Jeden semenník som mal snáď šesťkrát väčší než druhý. Chalani sa na mňa pozerali a začali sa smiať. Čo to máš s tými guľami?“ spomínal neskôr v rozhovore pre Bez frází.
Rodičia a tímový lekár trvali na vyšetrení. Najprv Ostrava, potom rýchly presun do pražského IKEM-u. Výsledok z krvného testu bol jasný – rakovina semenníka. Markery ukazovali hodnotu tridsaťšesťtisíc – číslo, ktoré pre medika znamená poplach.
„Stále som to bral tak, že sa len boja, že ma tam trafí lopta. Nerobil som si čierne scenáre, to nie je moja povaha,“ spomína si na prvú cestu k doktorovi. Ale diagnóza bola neúprosná. Namiesto zápasov v Portugalsku s českým výberom do 18 rokov, kam sa práve chystal, ho čakala operácia.
Nemocničná izba a chemoterapia.
„Mojím dievčaťom bol vešiak s infúziami, s ktorým som musel všade chodiť. Zakazoval som všetkým ostatným: Hlavne ma neľutujte. Neviem, či rodičia plakali, keď sa za nimi zavreli dvere, pri mne nikdy,“ vyznal sa v úprimnom rozhovore pre iDNES.cz.
Fotka zo špitálu sa rýchlo rozšírila na sociálnych sieťach. Spoluhráči z Baníka sa na jeho podporu ostrihali dohola. „Smial som sa, že stačí, že ja budem vyzerať ako šulín,“ smeje sa spätne.
Vlna solidarity bola obrovská. Fanúšikovia písali odkazy, tréneri posielali videá, český šport na chvíľu stíchol. Osemnásťročný talent bojoval o život.
Žiadna depresia
„Bol to najťažší zápas môjho života,“ priznal neskôr Šín. A nešlo len o frázu. Chemoterapia mu vzala všetko – energiu, svaly, chuť do jedla. „Najhoršie obdobie. Napokon, ako pri chemoterapii,“ spomínal v jednom z podcastov.
Čítajte viac Pozor, simulant! Keď to spraví náš hráč, je to šikovnosť, keď súper, je to hanba. Nejdeme v tom všetci?
Napriek tomu sa odmietol zmieriť s predstavou, že by sa nevrátil na trávnik. Lekári mu odporúčali pauzu, pokoj, rok bez futbalu, on však už po pár mesiacoch stál na tréningovej ploche s kondičným trénerom Jakubom Fryčom.
Mráz, mínus dva stupne, priviazaná pneumatika a kopec. Zvracanie vraj bolo častým sprievodcom, ale aj dôkazom, že sa nevzdáva.
„Nešlo o to, kedy zase budem hrať. Dôležité bolo, že som znovu mohol behať,“ opisoval pre portál seznamzpravy.cz.
Trénoval tak tvrdo, že po návrate mal fyzické testy jedny z najlepších v tíme. Rakovinu prekonal – chorobu, ktorá v Česku ročne postihne päťsto mladých mužov a tridsiatim z nich vezme život.
Základom jeho uzdravenia bola psychika. „Rakovinu porážajú srandisti a bojovníci. Myslím, že som oboje,“ usmieva sa dnes mladý Moravák. Ako inšpiráciu spomína bedmintonistu Petra Koukala, krajana, ktorý si prešiel rovnakým ochorením.
Čítajte viac Rozhodca Slyško: Mikovič nemal dostať za konflikt s Blackmanom červenú kartu. To je môj názor
„V tej chvíli vám pomôže aj radosť z úplných maličkostí. Dôležité je zachovať si pozitívne myslenie, vidieť svetlo na konci tunela a bojovať s tým. To by som poradil asi každému,“ dodal.
Šín si jednoducho namiesto depresie naordinoval originálnejší cieľ: rýchly návrat k futbalu.
„Popravde, do žiadnej depresie som neupadal. Skôr som uvažoval nad tým, ako rýchlo to budem mať za sebou a či bude mať liečba následky. Navyše, všetci okolo mňa ma motivovali,“ spomínal.
Vysnívaný prestup
V októbri 2022, len štyri mesiace po diagnóze, už opäť trénoval. Baník mu poskytol čas aj trpezlivosť. Keď sa v ďalšej sezóne objavil v základnej zostave A-tímu, tribúny povstali. Potlesk, nie za gól, ale za odvahu. Návrat futbalistu, ktorý vyhral veľký osobný boj, mal obrovský dosah.
Šínova energia nezostala bez povšimnutia. Záujem silných klubov neutíchal. Pražké „S“ rovno zmietol zo stoka, to by vraj v Ostrave neuniesli, frajerka by sa s ním rozišla a ktovie, či aj rodičia nevydedili. Témou bolo jedine zahraničie.
V lete 2025 – po výnimočnej sezóne v Ostrave – podpísal päťročnú zmluvu s AZ Alkmaar, klubom, ktorý je známy svojou prácou s mladými hráčmi. Dostal číslo 33, debutoval v Eredivisii, a už po pár zápasoch sa tešil z prvého gólu.
V Holandsku oceňujú jeho techniku, pokoj aj schopnosť čítať hru. A štatistiky zasa potvrdzujú, že v zápasoch, kde nastúpil, sa zvýšil počet nebezpečných prihrávok aj držanie lopty AZ Alkmaar. Tamojší tréneri o ňom preto hovoria ako o „hráčovi, ktorý dokonale rozumie zápasovému rytmu“.
„Je tu neskutočný profesionalizmus. Vo všetkých smeroch. Od realizačného tímu až po to, čo sa deje na ihrisku. Je to úplne iný svet. Fakt profi,“ nadchýnal sa nedávno Šín v rozhovore pre isport.cz.
"Klub má presne nastavený systém, ktorého súčasťou je aj brožúra AZ Eleven Method so štyridsiatimi stranami, ktorá zhŕňa zásady života profesionálneho futbalistu.
Tú dostanete hneď po prestupe. Všetko je dotiahnuté do detailu, napríklad hneď po krvných testoch hráč dostane presne tie vitamíny, ktoré mu chýbajú. Je to jednoducho úplne iný level," dodáva v podcaste Livesport Daily.
Rok 2025 je preňho doslova prelomovým. Po tom, čo si prešiel všetkými mládežníckymi reprezentáciami – od U16 až po U21 – debutoval aj v seniorskom tíme Česka. V zápasoch Ligy národov v Albánsku a s Gruzínskom ho bolo vidieť.
Čítajte viac Vo vrecku nosil kúsok zostrelenej americkej stíhačky. Pána Balkánu zabili tam, kde sa cítil najbezpečnejšie
„Keď prežijete niečo také, pozeráte sa na futbal inak. Nie je to len o víťazstvách – je to o tom, že môžete byť súčasťou hry,“ priznal po debute. Má len 21 rokov, ale už v tomto veku chápe, že každý tréning, každý zápas, každá minúta na ihrisku je darom, nie samozrejmosťou.
Po všetkom, čím prešiel, nezanevrel ani na vzdelanie. Popri futbale študuje ekonómiu, odbor financie. „Rodičia mi to nastavili jasne: skúsime to a uvidíme. Zistil som, že sa to dá zvládnuť, tak si jednoducho dokončím aspoň bakalára,“ vraví s úsmevom.
Inšpiráciu si vraj vzal od svojho strýka, bývalého ligového hráča, Tomáša Návrata: „Ten si dorábal vysokú až po futbale. Hovoril mi – choď do toho hneď, oplatí sa to.“
Menej sa rozčuľuje
V českom futbale sa o ňom hovorí nielen ako o talente s veľkým potenciálom, ale aj ako o človeku, ktorý si už prešiel skúškou, akú väčšina nikdy nezažije. „Rakovina mi dala nový pohľad na život. Na ihrisku som pokojnejší, menej sa rozčuľujem. Viem, že to podstatné sa deje inde,“ tvrdí.
Bez ohľadu na to, koľko gólov ešte dá a koľko trofejí získa, jeho najväčšie víťazstvo má nefutbalové parametre. Podarilo sa mu to mimo štadióna, nie pod reflektormi, ale v tichu nemocničnej izby, kde sľúbil, že raz sa určite vráti.
A dodržal to.
Načítavajú sa športové výsledky... 
