Taký bol plán a také boli aj predpovede.
Žiaľ, Slovan Bratislava zlyhal. Nad jeho sily bol sotva priemerný Kajrat Almaty. Po minulotýždňovej prehre 0:1 v metropole Kazachstanu síce belasí stretnutie doviedli do predĺženia, v penaltovom rozstrele im však chýbal kúsok šťastia.
Strely Alana Mustafiča ani Tigrana Barseghjana neskončili v bránke.
Slovan si tak zahrá v baráži o účasť v Európskej lige proti švajčiarskemu Young Boys Bern. Ak uspeje, postúpi do hlavnej fázy tejto súťaže, ak prehrá, futbalovú jeseň strávi iba v Konferenčnej lige.
Vypredaný štadión
Slovan v utorok večer rozhodne nepodal kvalitný výkon. V 1. polčase ho síce Róbert Mak poslal do vedenia a zdalo sa, že víťazný scenár sa začína napĺňať, lenže podobných akcií predviedol slovenský šampión pramálo.
Naopak, ak hovoríme o gólových šanciach, boli to skôr Kazachovia, ktorí boli pred bránkou o niečo nebezpečnejší – hneď v úvode nastrelili žrď, v skvelej príležitosti bol aj talentovaný Dastan Satpajev.
Stretnutie malo atmosféru, veď bratislavské Tehelné pole bolo na európsky zápas opäť vypredané, avšak chýbalo tempo, hra bola rozkúskovaná, súper častým zdržovaním narúšal pokusy o kompaktnosť domácich.
"Sme sklamaní. Ťažko sa hľadajú slová po takomto zápase… Mali sme všetko vo vlastných rukách. Bol to strašný zápas, rozkúskovaný, dostali sme opäť raz veľa žltých kariet.
Bolo to o rozhodujúcom momente," komentoval dianie na ihrisku Boris Kitka, asistent trénera Vladimíra Weissa st., ktorý pre červenú kartu z Almaty nemohol byť na striedačke.
„Kajrat mal v oboch zápasoch šťastie, že sa kritické momenty priklonili na jeho stranu,“ glosoval Kitka dianie na ihrisku., pričom dvojzápas nazval čudným.
S tvrdením o šťastí sa však len ťažko stotožniť, lebo veľa akcií, z ktorých by Slovan mohol skórovať, si počas 180 minút nevypracoval. Nieže by Kazachovia hrali extra dobre, to teda vôbec nie, no nielen doma boli pred Dominikom Takáčom viackrát nepríjemní.
Ak mal byť futbal v utorok večer spravodlivý, potom to boli oni, kto si viac zaslúžil duel proti Celticu Glasgow.
Budíček, žiada Tolič
Pochopiteľne, že pre Slovan je toto vypadnutie veľmi nepríjemné. V 2. predkole mu vošiel do cesty bez formy hrajúci Zrinjski Mostar, Kajrat bol síce o niečo ťažším súperom, ale pre slovenského majstra rozhodne priechodným. Individuálna kvalita bola jednoznačne na jeho strane.
Aj preto sa slovanistom prichádzalo po zápase pred kamery a diktafóny ťažko. Skúsený Mak, ktorý dal jediný gól a v ďalšej skvelej šanci mohol pridať aj ďalší, však prišiel:
„Bohužiaľ, futbal je taký – raz si hore, raz si dole. Tentokrát nám to bohužiaľ nevyšlo. Šance sme mali, neviem, čo na to povedať, penalty sú vždy lotéria. Zvládli to lepšie a to rozhodlo.“
Mak v 30. minúte – po krásnej prihrávke od Toliča – otvoril skóre a zdalo sa, že Slovan bude dominovať. Lenže nebolo to tak, skúsený útočník za tým videl aj tlak, pod ktorým mužstvo hralo.
„Neboli sme vo svojej koži. Cítili sme, že ľudia nám veria, že chcú, aby sme opäť postúpili do LM. Škoda, že pri druhej šanci som trafil len tyč, bol to zlomový moment, ktorý o všetkom rozhodol. Lebo Kazachovia už potom odišli, váľali sa, zdržovali, hrali to už len na pokutové kopy. Boli šťastnejší.“
Je síce pravda, že v druhom polčase i v predĺžení sa neraz viac „ošetrovalo“, ako hralo a futbal chvíľami vyznieval ako nedôstojný šport, pre Slovan to je však len chabá obrana.
Hráči aj realizačný tím počas zápasu viackrát verbálne atakovali rozhodcu, ten svojimi verdiktmi domácich viditeľne nepoškodil.
Chorvát Marko Tolič bol voči svojmu tímu výrazne prísnejší ako Mak. Vôbec nehovoril o (ne)šťastí.
„Kajrat bol lepší, my sme nedokázali dominovať. Mali sme síce zopár šancí, tie však neboli vyložené,“ naznačil pred novinármi. Použil dokonca slovo „alarm“, čím chcel naznačiť, že mužstvo by sa malo prebudiť. Lebo nehrá kompaktne a nedominuje.
„Nepočúva sa to ľahko, ale myslím si, že toto je naša realita. Spôsob, akým vyhrávame stretnutia, je vždy takýto. Tie zápasy sú vždy 50 na 50, obzvlášť v európskych pohároch, ale aj v lige proti Žiline či Trnave.
Vždy je to takto. Nie je to tak, že by sme kontrolovali väčšinu zápasu. Sme veľmi závislí od individuálnej kvality jednotlivcov. Úprimne, myslím si, že je to jeden z našich problémov. Bol by som rád, keby sme boli kompaktnejší, organizovanejší a prispôsobili sme sa spôsobu, akým chceme hrať.
Občas mám pocit, že vyjdeme na ihrisko a čakáme, že sa súper porazí sám. Na tejto úrovni to však takto nefunguje,“ uzavrel Marko Tolič.
Opory sa vytratili
Pravda je taká, že Slovan s výnimkou domáceho zápasu s biednym Mostarom, ktorý ovládol 4:0, má problémy diktovať tempo. V Bosne to bol z jeho strany podpriemerný výkon, nasledovala remíza v Prešove 2:2, i triumf 4:1 nad Podbrezovou, kto však toto stretnutie videl, uzná, že výsledok ani zďaleka nezodpovedal priebehu.
Potom prišla prehra v Almaty 0:1, keď Slovan po alibistickom výkone len raz vystrelil na bránku súpera.
Kitka na tlačovej konferencii uznal, že mužstvo akoby malo európsky vrchol za sebou a že nedokáže nadviazať na lanské výsledky. Napriamo naznačil, že v ňom chýba požadovaná konkurencia, keďže hráči, ktorí doň prišli, ešte nie sú pripravení prevziať na plecia zodpovednosť.
Napokon, v podobnom duchu – avšak omnoho otvorenejšie – sa už viackrát sťažoval aj Weiss st. Navyše, v optimálnej forme nehrajú ani opory Slovana.
Barseghjan sa k lanskej výkonnosti zatiaľ zďaleka nepriblížil, pomalosť starnúcej obrany je čoraz očividnejšia, kapitán Weiss toho síce nabehá viac ako kedykoľvek predtým, no stratil svoje ofenzívne čaro a hráči, ktorí sa majú zlepšovať, stagnujú.
Nino Marcelli v 75. minúte na ihrisko prišiel a v 117. z neho po ďalšom vlažnom výkone zaslúžene zišiel.
A tak na záver tlačovej konferencie musel Kitka skonštatovať: „Sme smutní, bol to zápas, ktorý sme mali zvládnuť. Bude nás to dlho mátať, skúsime to hodiť čo najskôr za hlavu.“
Opäť červený Weiss
V utorok chýbal na slovanistickej lavičke tréner Vladimír Weiss st., ktorý v Almaty neovládol svoje emócie. S vedením mužstva ale cez zápas komunikoval. Tentoraz však nervy „rupli“ Weissovi ml., jeho synovi.
Ten už v 1. polčase dostal zbytočnú žltú kartu, počas druhého dejstva ho Kitka stiahol, no nebol by to Weiss, keby si prísnejší trest aj tak nevykoledoval.
Po tom, ako Kazachovia rozhodli v penaltovej lotérii a tešili sa pred fanklubom domácich, pribehol medzi nich a detinsky chcel robiť poriadky. Jedného dokonca kopol, za čo uvidel okamžitú a predovšetkým zaslúženú červenú kartu.
Keď na to novinári upozornili, Kitka len diplomaticky zopakoval, že skúsení hráči by si na emócie mali dávať pozor. Z Weissovej strany to však nebol prvý a zrejme ani posledný skrat.
Na budúci štvrtok tak Slovan – opäť pred domácim publikom – nastúpi bez svojho kapitána. V boji o Európsku ligu ho čaká Young Boys Bern, s určitosťou náročnejší súper akým bol Kajrat. Je to obrovská škoda.