Bol jednou z opôr, ktoré mali podiel na postupe do najvyššej súťaže. Košičanov dnes čaká odveta 2. predkola Konferenčnej ligy s bieloruským Nemanom Grodno, za ktoré hrával útočník Miloš Lačný (37).
Podľa rodáka zo Spišskej Novej Vsi sú šance na postup u oboch tímov otvorené.
Sledovali ste prvý zápas v Košiciach, v ktorom Grodno otočilo z 0:2 na 3:2?
Priznám sa, že som ho sledoval do stavu 1:0. Potom som utekal na dvor, kde sme mali veľkú grilovačku, zišla sa skoro celá rodina. Sedel som tam s nimi až takmer do konca zápasu. Vtedy mi zavolal jeden známy.
Vravel mi, že čítal rozhovor so mnou, kde som povedal, že Košice to nebudú mať s Grodnom vôbec jednoduché a naozaj sa to naplnilo. Myslel som si, že iba žartuje a v skutočnosti je asi 8:0 pre Košice.
Potom mi povedal, že Grodno vedie 3:2 a Košičania majú kopať penaltu. Hneď som bežal k televízoru a len som „čumel,“ čo sa to deje.
Prekvapil vás výsledok zápasu?
Nemôžem povedať, že som to nečakal. Oba tímy sú vyrovnané a Grodno má svoju silu. V prechádzajúcich zápasoch zdolali kvalitné kluby. Košičania pred nimi museli mať rešpekt.
Bielorusi si ho navyše získali aj tým, ako dokázali zápas otočiť. Ofenzívna sila Košičanov bola v poriadku a rovnako aj prechodová fáza. Strelili dva góly, ale futbal sa nehrá iba hore.
Musíte hrať aj dozadu a všetci, ktorí zápas sledovali vedia, že problém bol v defenzívnej fáze. Nebudem nikoho konkretizovať, videli sme, kto spravil hrubé chyby.
V zápase a obzvlášť v európskych pohároch sa to nesmie stávať. To je úroveň Konferenčnej ligy a nie domáca súťaž. Chápal by som, ak to niekto spraví v zápase v Zlatých Moravciach. Je to chyba, ktorú si môžete dovoliť raz za dva roky.
Grodno začalo súťažnú sezónu už koncom mája. Do akej miery podľa vás zavážilo, že Bielorusi sú zohratí a rozbehnutí, zatiaľ čo Košičania si na seba iba zvykajú?
Hrá to veľkú rolu. Deň pred ich prvým zápasom som bol v šatni s Erikom Pačindom. Na mobile mi ukázal výsledky Grodna, ktoré sa po prvej prehre v sezóne rozbehlo a začalo víťaziť v lige i v pohári.
Čítajte viac Podbrezová cíti krivdu. Vieme, čo môžeme v budúcnosti čakať, znie z Košíc. Z kritiky som sklamaný, bola cez čiaru
Zhodli sme sa na tom, že tento faktor môže byť rozhodujúci. Košice boli síce v záverečnej fáze prípravy, ale ostré zápasy vám dajú omnoho viac ako prípravné.
Odveta sa hrá na neutrálnej pôde na štadióne v maďarskom Szegede. Dáva to Košičanom väčšiu šancu ako keby sa hralo v Bielorusku?
Grodno sa nebude môcť oprieť o svojich fanúšikov, ktorí by ich hnali dopredu. Všetko sa bude odrážať od jedinej veci, ktorou je výsledok prvého zápasu. Košičania musia pridať a Neman vie, že má minimálny náskok, ktorý si chce ustrážiť.
Grodno v prvom zápase zistilo, že s Košicami sa dá hrať a vie sa proti nim gólovo presadiť. Spoznali slabiny Košíc a som presvedčený o tom, že nebudú len vyčkávať a brániť, ale pôjdu za gólmi.
Košiciam držím palce, aby postúpili ďalej a zlepšili koeficient. Ak by im to aj nevyšlo, netreba z toho robiť veľkú vedu. Nedávno ešte hrali v druhej lige. Je to pre nich obrovský skok.
V Grodne ste hrali v roku 2013. Ako si na pôsobenie v bieloruskom klube spomínate?
Bol som vtedy veľmi mladý. Každý by chcel hrať vo zvučných ligách a moderných krajinách. Bielorusko neponúka, možno okrem Bate Borisov, veľkú futbalovú kvalitu. Keď som tam hrával, pôsobil u nich Alexander Hleb, ktorý bol dlhé roky kapitán Barcelony.
Foto: Dominik Bakeš / CNC / Profimedia
Keď sme hrali proti nemu, bol som ohúrený a mal som otvorené ústa. Veľmi som sa na ten duel tešil. Chcel som sa ukázať a napokon som bol vyhlásený za hráča zápasu. Bolo to krásne. Na samotnú krajinu však nemám najlepšie spomienky.
Prečo?
Otvorene poviem, že som tam ísť nechcel. Nebola to moja voľba. Akceptoval som to kvôli manažérovi, ktorý mi prestup sprostredkoval. Grodno mi dalo šancu hrať rovno v základnej zostave. Vypadol im útočník a hoci som bol po operácii a nehral som sedem mesiacov dali mi veľký priestor.
Bola to najvyššia súťaž. Iné pozitíva to nemalo. Bielorusko bolo a zrejme je aj dodnes komunistickou krajinou. Minsk, Grodno a Borisov boli asi jediné mestá, kde mali rozvinutejšiu architektúru a modernejšie budovy, ale ani ich štadióny neboli v tom čase na vysokej úrovni.
A čo bieloruský futbal?
Súťaž bola fyzicky náročná. Rusi a Bielorusi vedia rozdávať tvrdé rany. Herne som sa však výraznejšie neposunul dopredu. Na druhej strane sa mi strelecky darilo. Za prvé dva mesiace som dal v lige a pohároch osem gólov. Bol som spokojný.
V tíme ste si zahrali aj s dvojgólovým hrdinom Grodna z prvého zápasu s Košicami Pavlom Savitskim…
Volali ho bieloruský Messi. Vtedy bol ešte na začiatku kariéry ako ja. Neskôr pochodil viaceré kluby v Európe. Teraz je už starší, vypadlo mu zopár vlasov. Keď sme spolu hrali, predvádzal neskutočné veci na krídle. Mal výborný dribling a skvelú techniku, z čoho som na hrote ťažil.
Trénerom Grodna je Igor Kovalevič. Zachytili ste jeho víťazné gesto či tanec po zápase v Košiciach?
Videl a iba som sa čudoval, o čo mu ide. Neviem, či bol aj s hráčmi pred zápasom v niektorom z košických podnikov (smiech).
Čítajte viac Tanček či oslavný rituál? Bieloruský tréner baví sociálne siete. Výhru nad Košicami oslávil netradičným gestom
Basketbalista Kobe Bryant robil podobné gestá. Ja som mal s Bielorusmi dobré vzťahy, aj s trénerom, ktorý ma vtedy v Grodne viedol. Oni sa bavia futbalom a tak by to malo fungovať.
S Košicami ste vybojovali postup do najvyššej súťaže už na novom štadióne. Stáva sa pomaly z metropoly východu opäť futbalová bašta?
Spomínam si, že keď som sa vracal domov na Slovensko, bol som za trénerom Jánom Kozákom st. a zisťoval som, či je možné, aby som prestúpil do Košíc. Bol som šťastný, že mi vyhovel a podarilo sa poskladať dobré mužstvo.
Mal som radosť, že sme to zvládli a postúpili sme na novom štadióne, ktorý ale ešte nebol úplne dokončený. Je skvelé, že za krátku dobu sa Košice dostali na úroveň, že môžu bojovať o prvú štvorku na Slovensku.
Rýchlo sa vrátili medzi elitu a držia sa tam. Majú výborné podmienky, mládež a úžasný štadión. Je za tým kopec práce a verím, že každým rokom budú Košice silnejšie. Majú na to potenciál.
Okrem Slovana sa ďalší slovenskí zástupcovia v predkolách európskych pohárov v prvých zápasoch nevyznamenali. Potvrdilo sa, že Slovensko má jeden silný klub a ostatní sú ďaleko za ním?
Pred pár rokmi som otvorene hovoril o úrovni slovenského klubového futbalu. Vravel som, že je zvláštne, ak Slovák maká a odohrá v najvyššej lige viac ako dvesto zápasov a nemá zarobené. Je fakt, že platy sú na Slovensku slabé.
Foto: Dominik Bakeš / CNC / Profimedia
Ak by boli, ani Hamšík by nemusel odchádzať tak skoro zo Slovana. Dnes je to už iné. Rozdiel z hľadiska finančných možností medzi Slovanom a ostatnými klubmi je priepastný.
Dnes je všetko biznis a v prvom rade sa každý pozerá na peniaze. Bol by som najradšej, ak by si slovenské kluby mohli dovoliť kupovať kvalitných hráčov.
Má Slovan na to, aby hrával častejšie skupinovú fázu Ligy majstrov?
Bolo by skvelé, ak by slovenský futbal napredoval a kluby pravidelne postupovali do skupín európskych pohárov. Viem presne, čo má Vlado Weiss st. v hlave. Zo Slovana by chcel vybudovať klub, ktorý by pravidelne hrával v top európskych súťažiach.
Dôležité je byť neustále na očiach a ukazovať svoju kvalitu. Tým si získate rešpekt súperov, ktorí vás budú podľa mena hneď poznať. Každý klub, ktorý vyhrá domácu ligu, chce niečo ukázať aj v Európe. Rovnako je na tom aj Slovan a verím, že sa im to časom podarí.
