To, čo predviedol Paríž St. Germain vo finále Ligy majstrov, bola reklama na futbal. Nad bezradným Interom vyhral 5:0 a teší sa z premiérového triumfu v milionárskej súťaži. Hrdinom zápasu bol mladík Désiré Doué, ktorý dal dva góly a na ďalší prihral.
Finále nikdy predtým nebolo také jednoznačné, skončilo sa najvyšší gólovým rozdielom v histórii.
Vášeň a tímový duch
Od začiatku nebolo pochýb, kto je pánom na mníchovskom trávniku. Parížania neprestávali útočiť na milánsku bránku, boli rýchlejší, nápaditejší, tímovejší. Spoza čiary všetkému velil španielsky tréner Luis Enrique.
Keď vypukli oslavy, aj režisér prenosu akoby vedel, kto zosnoval tento priam dokonalý majstrovský plán. Kamera ho na ihrisku „naháňala“ dlhé minúty. A on sa radoval primerane situácii, veď Paríž na tento moment čakal od sezóny 2011, keď do klubu vstúpil bohatý katarský investor.
Francúzskym klubom sa medzitým „premleli“ desiatky futbalových hviezd – Beckham, Ibrahimovič, Neymar, Messi, Mabppé, viedli ho renomovaní tréneri – Blanc, Emery, Tuchel, Pochettino, Ancelotti. Až prišiel Enrique, muž, ktorý odmietol stavať na hviezdnosti, ale uprednostnil tímovosť.
Po úspechoch v FC Barcelona a náročnom pôsobení pri španielskej reprezentácii sa pustil do projektu, ktorý mal priniesť nielen trofeje, ale aj jasnú identitu. Jeho príchod do Paríža v lete 2023 bol viac než len trénerskou zmenou – bol to pokus vniesť do klubu kultúru vášne, disciplíny a tímového ducha.
Paríž mal dovtedy všetko – talent, peniaze, aj ambície. Chýba mu však duša. Enriqueho filozofia bola jasná – kombinovať vysokú intenzitu, rýchle prechody do útoku a pevnú defenzívnu štruktúru. V sobotu večer všetko fungovalo dokonale, Inter nemal šancu.
Čítajte viac Jubilant Borbély: Otcovi som povedal, že do montérok sa už neprezlečiem, lebo práve som sa stal milionárom
„Cítim radosť, som veľmi spokojný a teším sa za hráčov. Boli sme neustále prítomní v zápase, dominovali sme s loptou. To bol náš cieľ už od minulého roka. Musíme pokračovať a ďalej písať históriu,“ zdôraznil v prvej reakcii pred kamerami.
Enrique sa s PSG teší z tohtosezónneho „treble“, keď víťazstvo v lige a v domácom pohári ovenčil triumfom v Lige majstrov. Podarilo sa mu tu už druhýkrát v jeho trénerskej kariére – v roku 2015 to isté dokázal aj s Barcelonou.
Po záverečnom hvizde bol plný emócií, svojich hráčov vyobjímal jedného po druhom, z hľadiska za ním následne vybehol aj Nasser Al-Chelajfí, katarský magnát.
Parížski fanúšikovia zasa rozprestreli transparent, ktorý celú Európu chytil za srdce. Bolo na ňom malé dievčatko – Xana. Zosnulá dcérka Luisa Enriqueho.
Foto: diebilderwelt / Alamy / Profimedia
Stále je s nami
Titul z LM, ktorý Enrique dobyl s Barcelonou presne pred desiatimi rokmi, s ním ešte oslavovala priamo na berlínskom ihrisku. Klubovú vlajku zapichla priamo do stredu hracej plochy a od ocina za to dostala zlatú medailu.
Malé deti by nemali trpieť a umierať, žiaľ, stalo sa. Malá Xana v lete 2019 podľahla zákernej rakovine.
„Bola tak krásne bláznivá. Milovala párty a som si istý, že tam, kde je teraz, má aj naďalej svoju párty. Zostala hviezdou, ktorá našej rodine svieti na cestu. Jej telo je preč, ale nezomrela. Stále je s nami,“ vraví Enrique, na ktorého predlaktí zostalo vytetované veľké X.
Ako Xana…
Táto strata ho hlboko zasiahla, no zároveň posilnila jeho odhodlanie. Keď sa vrátil k trénovaniu, bolo vidieť, že jeho vášeň je ešte intenzívnejšia.
„Každý deň je dar. Musíme ho využiť naplno,“ uviedol v rozhovore pre El País. Akési uvedomenie si vlastnej krehkosti a dôležitosti každého momentu.
Na domácej scéne bol Paríž pod jeho vedením absolútne dominantný, veď ligový titul slávil už šesť kôl pred koncom súťaže. Pritom v tejto sezóne sa to od klubu, ktorý roky rokúce privádzal jednu hviezdu za druhou, ani tak veľmi nečakalo.
V lete odišiel Kyllian Mbappé, absolútna megastar, ktorá pod Eiffelovkou odmietla predĺžiť kontrakt. Zostali však hráči ochotní sa podriadiť.
Enriqie to rýchlo využil. Veď aj ako hráč bol taký, tím bol preňho nadovšetko.
Ako mladý začínal v miestnom klube Sporting Gijón, kde si získal povesť univerzálneho a neúnavného bojovníka. Jeho prechod do Realu Madrid v roku 1991 bol prvým veľkým krokom, no skutočný zlom prišiel, keď o päť sezón neskôr prestúpil do FC Barcelona – klubu, ktorý sa stal jeho domovom a definoval jeho kariéru.
Čítajte viac Už aj najväčší boháč prišiel na to, že všetko nie je len o peniazoch. Náklady na mzdy mu klesli o tretinu a zrazu všetko funguje
Enrique bol známy svojou intenzitou. „Nikdy som nešetril energiou. Hral som, akoby každý zápas bol môj posledný,“ vyznal sa raz v rozhovore pre španielsky denník Marca.
Tieto slová dokonale odrážajú jeho prístup: nekompromisný, vášnivý a vždy pripravený obetovať všetko pre víťazstvo. V Barcelone sa stal kapitánom a symbolom odhodlania, hoci nikdy nebol typickou hviezdou. Bol skôr bojovníkom, ktorý spájal tím.
Nepripomína vám to dnešný Paríž?
Zrodenie vizionára
Po skončení hráčskej kariéry v roku 2004 sa mohol vydať jednoduchou cestou – stať sa trebárs komentátorom alebo odísť len tak do úzadia. Šiel však po trénerskej dráhe, ktorá ho priviedla späť do Barcelony – spočiatku bez licencie, ako kouča rezervného tímu.
V roku 2014 prevzal kormidlo prvého mužstva a začala sa éra, ktorá zmenila moderný futbal. Jeho trojročné trénerské obdobie v Barcelone je dodnes považované za jedno z najúspešnejších v histórii klubu. Vyhral jedenásť zo štrnástich možných trofejí.
Čítajte viac Keď chlapec z Argentíny šiel do sveta, vraveli mu: Ak ti bude na Slovensku zle, vrátiš sa. Dnes túto krajinu miluje
„Úspech nie je o taktike, ale o viere. Ak hráči veria v systém, môžu dosiahnuť čokoľvek,“ vravel.
Jeho angažovanie v júli 2023 bolo jasným signálom, že PSG sa odkláňa od kultúry tímu superhviezd. Bola to práve táto filozofia, ktorá oslovila trénera pevne verného tímovej etike.
Francúzsky futbalový expert Julien Laurens to pre BBC Sport glosoval takto: "Chceli niekoho, kto by svojou trpezlivosťou vybudoval niečo pre budúcnosť. Bol najlepším kandidátom.
Iste, sú tu aj uznávaní ľudia kalibru Antonia Conteho, či Josého Mourinha – títo chlapi sú víťazi, ale vyhrávajú teraz. V skutočnosti nič nebudujú. Luis Enrique však spĺňal to, čo PSG vždy chcelo."
„Lucho“, veľký bojovník z Astúrie, je nielen trénerom, ale aj filozofom futbalu. Jeho prístup je založený na rovnováhe medzi emóciami a racionalitou. „Futbal je chaos. Krásny chaos. A naším cieľom je ho ovládnuť.“
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Do Paríža prišiel s tým, aby prepísal históriu. To znamená vyhrať Ligu majstrov. „Prvý titul je vždy najťažší. Je to ako prvý titul Španielska na majstrovstvách sveta. Niekto by mal otvoriť dvere a povedať: Zvládneme to! A ak sme to dokázali my, dokáže to aj ďalšia generácia po nás.“
Podarilo sa…
Enriqueho odkaz presahuje trofeje. Je o schopnosti inšpirovať, o odvahe byť iný, o viere, že disciplína dokáže prekonať akékoľvek prekážky. „Život je ako zápas. Musíš bojovať až do poslednej minúty,“ zvykne vravieť.
A Luis Enrique bojuje. Na ihrisku. V živote. Vždy s plným nasadením. Pod dohľadom malej Xany.