FK Bodo/Glimt, klub založený v roku 1916, nielenže prepísal históriu nórskeho futbalu, ale šokoval aj európske veľkokluby. Jeho cesta – od skromných začiatkov až po semifinále Európskej ligy 2024/25 – je dôkazom, že vášeň, taktika a komunita dokážu prekonať aj tie najväčšie prekážky.
Tu sa píše história
Aktuálna sezóna je pre Bodo/Glimt vrcholom neuveriteľného vzostupu.
Keď 17. apríla v dramatickom štvrťfinále vyradilo Lazio, stalo sa prvým nórskym klubom, ktorý postúpil do semifinále európskej súťaže. Po domácej výhre 2:0 zlomili severania slávny rímsky celok v penaltovom rozstrele.
Ich hrdinom bol brankár Nikita Haikin.
Nebol to náhodný triumf, veď Bodo v skupinovej fáze EL zdolalo tímy ako Porto (3:2), Besiktaş (2:1) či Olympiakos (3:0).
S 24 gólmi sa stalo z pohľadu skóre najúspešnejším mužstvom súťaže. Jeho útočný štýl platil v boji o osemfinále na holandských FC Twente (5:2) a potom aj na grécky Olympiakos. Mužstvo si postupne vyslúžilo rešpekt.
Je tu však semifinále a dosiaľ najnáročnejšia skúška. Na Bodo/Glimt čaká vo štvrtok Tottenham Hotspur. Najprv v Londýne, potom doma. A v tomto prípade naozaj platí, že „môj dom, môj hrad“, Nóri na vlastnom trávniku vyhrali 30 z posledných 37 európskych zápasov.
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Tento úspech je o to pozoruhodnejší, že Bodo/Glimt pochádza z mesta s populáciou, ktorá by nezaplnila ani štadión Tottenhamu. Tamojších fanúšikov nazývajú „Žltá horda“ a na maličkom Aspmyra Stadium vytvárajú elektrizujúcu atmosféru, aj keď teploty klesajú hlboko pod nulu.
Na zápase proti Laziu bolo vypredané (8124). To znamená, že na tribúny si našlo cestu 15 percent obyvateľov mesta. Potrebujete vari väčší dôkaz o hlbokej spätosti klubu s miestnou komunitou?
Nebrali ich vážne
Klub Bodo/Glimt vznikol v roku 1916 a odvtedy si prešiel kadečím. Spočiatku súperil len proti miestnym školám, jeho rozvoj brzdili aj finančné problémy.
Zásadný zlom nastal až v 30. rokoch minulého storočia, keď mužstvo začalo trénovať v telocvični.
V meste ležiacom 350 kilometrov za polárnym kruhom, izolovanom od zvyšku sveta, sa bolo treba vysporiadať s krutými arktickými zimami. Prinieslo to nielen prvé úspechy, ale aj tituly v Severonórskom pohári.
Paradoxom je, že severonórske tímy nemohli až do roku 1963 štartovať v národnom pohári. Mohli za to predsudky, že nemôžu predsa konkurovať klubom z juhu, keďže nemajú ani na zubné kefky.
Fanúšikovia si preto začali nosiť na štadión obrovské žlté zubné kefky ako symbol odporu voči posmeškom z juhu a dodnes je to ikonickou tradíciou.
Čítajte viac Keď Slovensko malo kapitána s výnimkou, aká nemá obdobu. Odmietol papalášsku letenku za 45-tisíc šilingov
Nazývali ich rybármi a dedinčanmi. Arne Hanssen, bývalý hráč Bodo/Glimt, v dokumente The Blizzard spomínal: „Keď sme cestovali na juh, cítili sme, že nás neberú vážne. Boli sme len chlapci zo severu, ktorí sa hrajú v snehu.“
Podľa portálu FourFourTwo musel klub v minulosti bojovať s rozpočtom, ktorý „bol len zlomkom toho, čo mali kluby ako Rosenborg“. A zatiaľ čo tímy z Osla a blízkeho okolia mali všetko na dosah, hráči z Bodo pravidelne sedeli v autobuse dvanásť a viac hodín.
20 miliónov na rok
Bodo však mýtus o tom, že severania na to nemajú, rýchlo zbúralo. Po uvoľnení nezmyselného zákazu sa v 70. rokoch prebojovalo do najvyššej súťaže a v sezóne 1975 dokonca vyhralo Nórsky pohár.
Vtedajší kapitán Arild Olsen po záverečnom hvizde pre Aftenpostenhrdo vyhlásil: „Ukázali sme, že sever nie je len o rybolove. Máme futbalové srdce.“ „Kefky sú naším vzdorom. Možno sme zo severu, ale vyčistíme vás na ihrisku,“ pridal sa Tor Andersen, dlhoročný fanúšik.
Deväťdesiate roky síce priniesli finančné problémy a zostupy, vrátane pádu do tretej ligy – v roku 2011 klub takmer zbankrotoval – potom však fanúšikovia a miestni podnikatelia zabrali.
V sezóne 2018 sa mužstva ujal bývalý amatérsky brankár Kjetil Knutsen a formáciou 4–3–3 založenou na vysokom pressingu a rýchlom prechode do útoku priniesol revolúciu.
Klub tiež zamestnal Bjorna Mannsverka, bývalého bojového pilota, ktorý slúžil v Afganistane, ako mentálneho kouča. Jeho prísny prístup pomohol zmeniť kultúru tímu a položil základy nasledujúcich úspechov.
Rázny zlom nastal v roku 2020, keď Bodo/Glimt vyhralo Eliteserien s rekordnými 103 gólmi a gigantickým 19-bodovým náskokom. Tento triumf, nasledovaný titulmi v sezónach 2021, 2023 a 2024, definitívne umlčal kritikov.
Európske úspechy, vrátane víťazstva 6:1 nad AS Rím (2021), najkrutejšej porážky Josého Mourinha v kariére, či semifinále Európskej ligy 2024/25, ukázali, že Bodo je nielen nórskym, ale aj svetovým fenoménom.
„Ľudia si mysleli, že odtiaľto nemôže vzísť nič veľké. My sme však ukázali, že talent a práca nie sú obmedzené geografiou,“ uviedol v rozhovore pre ESPN Knutsen.
Klub stavil na rozvoj domácich talentov, predaj Alberta Gronbaeka do Rennes za pätnásť miliónov eur mu priniesol finančnú stabilitu. S 20-miliónovým sezónnym rozpočtom je v porovnaní s európskymi gigantmi chudobným príbuzným, no jeho tímový duch a taktika ho robia konkurencieschopným.
Je to mentalita
Napriek nesporným úspechom mnohí Nóri naďalej označujú dominanciu Bodo/Glimt za „dočasnú“, či „šťastnú“. Podľa The Times, „niektorí v Osle stále tvrdia, že Glimt nemá tradíciu veľkých klubov.“
Aj keby to tak bolo, Bodo je dnes symbolom odolnosti a hrdosti. A jeho novou ambíciou je kvalifikovať sa do Ligy majstrov. Víťaz Európskej ligy bude mať miesto zaručené. „Neráta sa s nami, a to je najlepšia rola vo futbale,“ vraví 32-ročný záložník Ulrik Saltnes.
Boli to predsudky, ktoré formovali identitu a odhodlanie klubu. Jeho cesta od regionálnych outsiderov až po európsku elitu je príbehom o prekonávaní prekážok a hrdosti na svoje korene.
Ako povedal bývalý hráč Havard Sakariassen pre The Athletic: „Sever nie je len miesto. Je to mentalita. A my sme ukázali, že táto mentalita môže dobyť svet.“
