Keby to bolo možné, Slovan Bratislava v ten večer vypredá takýchto štadiónov hneď niekoľko.
Proti československému majstrovi stojí slávne AC Miláno. Borci v pásikavých červenočiernych dresoch, čo meno, to hviezda. Lepší tím by ste v tom čase vo svete márne hľadali.
Antonioli, Tassotti, Maldini, Albertini, Costacurta, Baresi, Lentini, Donadoni, Van Basten, Boban, Papin. Partia, ktorá o rok neskôr zmietne vo finále Ligy majstrov Barcelonu 4:0, v domácej súťaži nasledujúce tri sezóny nikoho iného nepustí k slovu a 58 duelov v rade nespozná premožiteľa.
AC Miláno, ktoré sa v Bratislave predstavilo štyri mesiace po tom, ako sa Slovan stal československým majstrom, bolo prvým superklubom v histórii moderného futbalu.
Po 32 rokoch si oba kluby dajú už dnes večer repete. Zápas môžete sledovať ONLINE na sportweb.sk.
Duch vedie ruku
V októbri 1992 sme tu videli tím na vrchole. Pod taktovkou Fabia Capella. Slávna éra však započala šesť rokov predtým, kedy sa klubu zmocnil milovaný i nenávidený Silvio Berlusconi.
Chopil sa ho v najhoršom čase. Bolo to obdobie pádov, škandálov a finančnej neistoty. Jednoducho prostredie, v ktorom sa Berlusconi celý život hýbal ako ryba vo vode.

Podnikateľský génius rád šokoval. Napríklad, keď na trénerskú lavičku AC rýchlo angažoval Arriga Sacchiho, o ktorom sa predtým veľa nevedelo. Dal mu však voľnosť, aby úplne pretvoril futbal. Pokojne hovorme o revolúcii.
Sacchiho konceptom bola „kolektívna inteligencia“. Od svojho tímu požadoval „jedenásť aktívnych hráčov v každom okamihu zápasu. V obrane aj v útoku.“
Mimochodom, na tréningu jeho mužstvo zvyklo hrať celé zápasy bez lopty. Hráčom len povedal, kde sa imaginárna lopta práve nachádza, aby na ňu mohli reagovať a zaujať pozíciu.
Jeho krédo znelo: „Jediný spôsob, ako dosiahnuť úspech, je priviesť hráčov, ktorí sa podriadia tímu. Sami nič nedosiahnete, a ak nebodaj áno, nikdy to netrvá dlho. Často citujem, čo povedal Michelangelo: ‚Duch vedie ruku‘.“
Futbalový filozof bez hráčskej minulosti, to bol Arrigo Sacchi. Bývalý predajca obuvi. Keď si ho Berlusconi vybral, talianska športová tlač šalela, bola presvedčená, že len špičkový hráč môže byť špičkovým trénerom.
„Nikdy som si neuvedomil, že ak sa chcete stať džokejom, musíte byť najprv koňom,“ bola Sacchiho štipľavá odpoveď.
Z tradične brániaceho Milána spravil futbalového obojživelníka. Vo svojej prvej sezóne vyhral titul a následne aj Európsky pohár majstrov v rokoch 1989 a 1990.

Jadrom bolo holandské trio Frank Rijkaard, Ruud Gullit a Marco van Basten – v Bratislave nastúpil len posledný z nich, v Miláne zasa prvý.
Duša mužstva však bola – na rozdiel od dneška – pochopiteľne talianska.
Remeselník bez úsmevu
Na trávnik Tehelného poľa vyviedol slávne AC Franco Baresi, jedna z najväčších legiend v histórii Milána. Symbol futbalovej vernosti, muž, ktorý s vyznamenaním reprezentoval „Rossoneri“ celých dvadsať sezón, z toho pätnásť s kapitánskou páskou na ruke.
Absolútny líder na ihrisku aj mimo neho, mal dokonalé pozičné cítenie, ktoré mu umožnilo veliť obrane ako málokomu v histórii.
V roku 1989 skončil druhý v ankete Zlatá lopta, zvíťazil Marco Van Basten. Baresi je dodnes považovaný za jedného z najlepších hráčov, ktorým sa nepodarilo získať to individuálne uznanie.
„Pre mňa bol úplnou jednotkou. Chladnokrvný a oddaný remeselník, ktorý sa nikdy neusmial,“ glosoval pred rokmi talianskeho velikána český futbalový expert František Csaplár.
Baresi vyhral s Milánom všetko: šesťkrát Seriu A, štyri talianske superpoháre, trikrát Ligu majstrov, tri európske superpoháre i dva Interkontinentálne poháre.
Jednoducho milánska legenda skrz naskrz. „Pätnásťkrát ma nachytali v ofsajde. Baresi vždy niečo zakričal a už som bol tam,“ spomína si na precíznu milánsku obranu Jaroslav Timko, niekdajší útočník Slovana.
Popri Baresim vyrástol a neskôr ho možno aj prerástol Paolo Maldini. Podľa mnohých najlepší obranca všetkých čias. Obojnohý futbalista, syn Cesareho Maldiniho, ďalšej milánskej legendy, prešiel cez všetky mládežnícke tímy a v Miláne zostal až do konca svojej neuveriteľnej kariéry.

Neúnavný a neprekonateľný vo vzduchu, s obrovskými technickými kvalitami, rýchlosťou, silou a v neposlednom rade charizmou. Za klub odohral dovedna 902 zápasov, sedemkrát získal ligový titul a päťkrát sa tešil v Lige majstrov.
Baresi a Maldini, spolu s Tassottim a Costacurtom, vytvorili najsilnejšiu obrannú líniu na svete a podľa odborníkov sa jej žiadny iný tím ani len nepriblížil.
Napriek tomu to nebol čisto defenzívny, ale absolútne komplexný tím, ktorý sa bránili útokom. To zároveň predstavovalo aj zmenu futbalovej paradigmy.
Za milánskym systémom sa totiž skrývala myšlienka, ktorá nemilosrdne spochybňovala hlboko zakorenené talianske tradície o obrannej opatrnosti a minimalizme.
Magazín „World Soccer“ vo svojej ankete zvolil vtedajšie Miláno za najlepšie futbalové mužstvo všetkých čias. Bol to jediný klub, ktorý sa dostal do tohto rebríčka popri legendárnych národných tímoch – Brazílii 1970, Maďarsku 1954 a Holandsku 1974.
„A hovoriť o ňom jedným dychom spolu s Pelého "Selecaom“, maďarským „Aranycsapatom“ a Cruyffovým totálnym futbalom, je známka najvyššej kvality," napísal magazín.
Stop. Nepriechodné
Belasí v zostave Vencel – Stúpala, Glonek, Chvíla, Kinder – Klinovský, Dubovský, Krištofík, Pecko – Timko a Gostič, hrali s talianskym gigantom rovnocennú partiu. Prehrali 0:1. O dva týždne v Miláne však už nebolo o čom.
„Že Capellovo AC je pre nás nepriechodné, sme pochopili až na San Sire. Videli sme, čo je veľký futbal. Tam sme zistili, že k nemu máme stále dosť ďaleko,“ takto glosoval v rozhovore pre Športweb prehru 0:4 vtedajší kapitán Slovana, Tomáš Stúpala.
Najsilnejší československý tím narazil na najlepší svetový. Prakticky na jeho vrchole. Vtedajšie AC Miláno malo víťazstvá v náture.
„Keď sme vyhrali titul alebo Ligu majstrov, Berlusconi nás štedro odmenil. Ale akonáhle sme boli druhí, nedostali sme nič. Ani líru. Mal v tom úplne jasno a bolo to krásne,“ spomína Van Basten.
Skvelý Slovan vypadol so vzorom futbalovej dokonalosti…