Pochopiteľne, rozprávku o takomto hrdinovi by ste malému futbalistovi nechceli čítať, lenže Erling Haaland, kanonier Manchestru City, je naozaj taký dobrý, že je to až „nechutné“.
The New York Times mu dal meno „Chyba v systéme“, The Guardian zasa „Nenásytný severský gólový yeti“.
Keď redaktori iDNES.cz boli pred zápasom Nórsko – Česko na tlačovej konferencii v Osle, Haalandov príchod opísali takto: „Tie ramená, bicepsy, stehná ako kôň. Mohol by robiť kasting na robocopa, keby mal kultový film pokračovanie.“
Momentálne azda najlepší útočník na svete sa v utorok predstaví na Tehelnom poli v zápase Ligy majstrov a hráči Slovana Bratislava i jeho fanúšikovia sa musia mať na pozore.
„Mám 196 cm a dlhé blond vlasy, kamkoľvek pôjdem, ľudia ma uvidia. Takže taký je môj život. Čo môžem urobiť?“ smeje sa najväčšia hviezda v už beztak nabitej zostave.
Nie sú to však vlasy, ani jeho mohutná postava, ktoré budia rešpekt. Dvadsaťštyriročný Nór je mašina na góly, v tohtosezónnych šiestich zápasoch ich dal už desať. Prvých sto presných zásahov v kariére zaznamenal dokonca oveľa rýchlejšie ako Lionel Messi či Cristiano Ronaldo.
„Je nezastaviteľný. Neexistuje žiadny stredný obranca, dokonca ani so zbraňou, ktorý by ho zastavil. Vieme, aký je efektívny. Každý to vie,“ prízvukuje Guardiola.
Aj babička je rýchla
V jeho futbalovom životopise – hoci vzhľadom na jeho vek by ešte nemal byť taký dlhý – toho nájdete neúrekom.
Napríklad aj to, ako raz strelil Hondurasu neuveriteľných deväť gólov a jeho protivníci po zápase plakali pri postrannej čiare. Alebo aj to, ako v stretnutí v Paríži takmer prekonal svetový rekord v behu na 60 metrov.
Čítajte viac Hral som s Weissom za Manchester City a všetko bolo super, až kým nezasiahol "jeden pán". Hneval som sa na celý svet
Zamestnanci Sky Italia akoby tušili, aký „diabol“ sa v ňom ukrýva, na jeho kopačky nainštalovali speedometer a keď sa dobre stavaný severan rozbehol, nechápavo krútili hlavami – 6,64!
Úžasná rýchlosť, svetový rekord Američana Christiana Colemana je len o tri desatiny lepší a nórskeho národného šampióna by Erling mohol ťahať za trenky, delila by ich totiž menej ako desatinka.
„Moja mama bola naozaj rýchla. Moja babička bola naozaj rýchla a môj otec bol rýchly, ale nie až taký rýchly,“ vtipne glosuje svoje šprintérske nohy.
Ale keď sme už pri rekordoch, ako päťročný vytvoril „sveťák“ v skoku z miesta. Doletel na métu 1,63 metra, pričom jeho súperi končili desiatky centimetrov za ním. Dodnes ho vraj nikto neprekonal.
Je to rodený supertalent. Pokojne by mohol byť atlét alebo aj hádzanár, napokon, palubovku pravidelne striedal s trávnatým ihriskom až do svojich štrnástich. Povráva sa, že Haalandovcom doma dokonca vyzváňal telefón, presviedčali ich, lámali, len aby Erling dával góly radšej rukami ako nohami.
Zrejme to boli gény, ktoré rozhodli, Erlingov otec Alf Inge bol tiež skvelým futbalistom. Na prelome tisícročia odohral tri sezóny za Manchester City a potom ukončil kariéru. Mama Gry Marita Brautová bývala zasa skvelá sedembojárka. Z jednej strany tak dostal futbalovosť, z druhej všestrannosť.
Že z neho raz bude famózny futbalista, vedia Vikingovia už dávno. Mal len osemnásť, keď ho vyhlásili za najlepšieho hráča Nórska. Ako dvadsaťročný si za sezónu vydobyl renomé aj v silnej Bundeslige, podľa expertov bol dokonca jej absolútnou hviezdou.
Čítajte viac A teraz si vás všetkých kúpim... Slovan stojí proti mužovi, ktorý by mohol viac ako desať rokov živiť celé Slovensko
Pánsky magazín GQ vtedy o ňom napísal, že jeho potenciál bolo prakticky nemožné určiť, „lebo už v takom mladom veku je taký dobrý, že vývojári počítačovej hry Football Manager musia upravovať jeho štatistiky, aby mu zabránili prelomiť ich strop.“
A ešte jedna pikoška… Haalandova obľuba na sociálnych sieťach bola zo dňa na deň taká ohromujúca, že "turistické združenie Halland, malebného regiónu vo Švédsku, sa sťažuje, že popularita Haalanda v onlajn priestore ich takmer vymazala z prehliadača Google.
„Ak sa nič neurobí, obávame sa, že nášmu drahému regiónu hrozí, že sa stane zabudnutou Atlantídou, miestom známym len z príbehov a starovekého písma,“ uviedli v pomerne úsmevnom vyhlásení.
Fantóm na ofsajdovej línii
Haaland vyrástol v 12-tisícovom nórskom mestečku Bryne, kam sa jeho rodičia presťahovali, keď mal iba tri roky. Keď ho otec priviedol do miestneho futbalového klubu, trénerom vraj stačili dva jeho dotyky s loptou, aby pochopili, koľká bije.
Boli z toho dva góly, ten chlapec bol úplne niekde inde ako jeho rovesníci.
Naučili ho hrať proti starším i silnejším, hoci zo začiatku bol len kosť a koža. Aj to sa však postupne zmenilo, Leo Ostigard, jeho bývalý spoluhráč, spomína, že keď mal Haaland šestnásť, uvarili mu jeden a pol kila kuracieho fajitas.
„Vravel som si, že by už mal prestať, že toľko jesť predsa nemôže. Po roku mal o desať kíl viac, zrazu bol veľký a silný.“
Tréneri mu navyše vštepili zásady, ktorých sa drží dodnes. Byť fantómom na ofsajdovej línii, byť rovnako dobrý tvárou, ale aj chrbtom k súperovej bránke.
„Stále sa snažím robiť presne tie isté veci, ktoré som robil, keď som mal trinásť. Pozrite si videá z tohto obdobia a zistíte, že robím presne to isté.“
Haaland svoje rodné mesto rýchlo futbalovo prerástol, zaujímal sa Hoffenheim, poslal i zmluvu, no rodina si stanovila plán postupných krokov. Najprv to bol prestup do Molde, kde sa ho ujal dovtedy azda najslávnejší nórsky útočník Ole Gunar Solsjkaer. Aj vďaka nemu Erling ako pätnásťročný debutoval medzi dospelými.
To už vedela celá Európa, že na severe brúsia diamant… Futbalovo prirodzene nadaný a futbalu neprirodzene oddaný.
Otec Alf Inge, hoci mal za sebou veľmi úspešnú kariéru, do ničoho nezasahoval. Poučil sa vraj na staršom synovi Astorovi, ktorému to napokon nevyšlo. O päť rokov mladší Erling mal absolútnu voľnosť „a ja som zostal v pozadí, najmä okolo organizovaného tréningu a zápasov. Nepovedal som ani slovo.“
Mali stanovené ciele, vraveli si, že ak to nezvládnu v Molde, potom v Európe nemajú čo hľadať. Aj preto štedrou ponukou od Bayeru Leverkusen Haalandovci pohrdli. Zhodli sa, že Erling potrebuje hrávať.
A čo tie šnúrky?
V januári 2019 padla voľba na rakúsky Red Bull Salzburg. Bol sa tam naňho pozrieť aj bývalý český útočník a dnes skaut, Vratislav Lokvenc. Jeho spomienka je trošku z iného súdka.
„Keď som ho videl, bol to poriadny lajdák. Ten, než sa rozbehne… Vtedy si snáď ani sám nedokázal zaviazať šnúrky. Tréningový typ to teda nebol. Ale za tri dni prišiel zápas a nikto ho nezastavil,“ povedal pre portál Sport.cz.
No ale uznajte, koho zajíma, čo sa deje na tréningu, keď Haaland v 23 zápasoch nastrieľal 25 gólov. Obzvlášť zlomovým bol jeho debut v Lige majstrov proti Genku – Haaland dal v prvom polčase hetrik.
Po stretnutí šiel na dopingovú kontrolu, po nej odviezol rodičov na malú oslavu, aby sa o jednej v noci vrátil do klubového areálu. Nezabudol na regeneráciu. „Vtedy sme si uvedomili, že to myslí vážne,“ spomína otec.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Mark Cosgrove/News Images
Erling sa vrátil domov o tretej nadránom, mal v sebe toľko adrenalínu, že nemohol spať. Neustále ho budili notifikačné správy, v priebehu pár hodín ho na sociálnych sieťach začali sledovať tisícky fanúšikov. Jeho telefón „šlo roztrhnúť“.
Vypol ho…
To je celý Haaland, povedali by vám jeho spoluhráči zo City. Chladný severan, z ktorého vyžaruje pokoj a nič ho nerozhádže. „Mojím snom je päťkrát sa dotknúť lopty a dať päť gólov. To je môj najväčší sen,“ povie napríklad len-tak novinárom.
A keď ho konfrontujú s tým alebo oným, sucho skonštatuje: „Nemôžete kontrolovať, čo o vás ľudia hovoria, myslia a píšu. Neraz som počul, že hrám málo s loptou, to a tamto, ale úprimne? Vôbec ma to nezajíma.“
Tí, čo ho poznajú, o ňom vravia, že momentálne žije priam mníšsky život, nechodí von, nesleduje vraj televízor. Keď sa ho novinári pýtajú, čo vlastne robí, odpoveď je asi takáto:
„Naozaj nerobím veľa. Ráno sa zobudím, dám si raňajky a idem na štadión. Strávim ho tam a deň je takmer preč. Potom idem domov, oddýchnem si a pripravím sa na ďalší tréning, spravím si večeru a potom idem spať.“
Hlavne mať všetko pod kontrolou, neoslavovať, keď sa darí, nezúfať, keď to nejde. „V nórčine máme príslovie: Život nežiari každý jeden deň. Niektoré dni sú horšie ako iné. Taký je život. Myslím, že som v tom naozaj dobrý – púšťať veci z hlavy,“ vraví.
Jeden z jeho prvých trénerov, Alf Ingve Berntsen, mnohé pripisuje kultúrnym rozdielom: „V tejto časti Nórska sa toľko nerozprávame. Etika je predovšetkým tvrdo pracovať. Je dôležitejšie, čo robíte, ako to, čo hovoríte,“ vysvetlil pre portál ESPN.
Čítajte viac Pred rokmi žiaril v LM, v petržalskom byte pritom pestoval priesady pre rodičov z východu. Čobej o Weissovi: Krásna povaha, ale jedno si zapamätajte
The champions…
Haalandov život je vraj prispôsobený maximalizácii jeho výkonu. Keď hrával v žlto-čiernom drese Borussie Dortmund, cvičil s kondičným trénerom aj cez FaceTime, medituje, spí najmenej deväť hodín denne, často nosí okuliare s modrým svetlom, aby si chránil oči pred obrazovkou a dokonca si odpája Wi-Fi, keď ide spať. Jeho otec sa smeje, že akonáhle jeho syn o 22.00 zaspí, musí si zapnúť mobilné dáta.
Ale pozor, mobil si na noc nevypína, namiesto nepríjemného tónu používa na budenie znelku Ligy majstrov.
„Vstávam na ňu každý deň. Je to hádam posledná pesnička, ktorá by ma omrzela. Mám s ňou perfektný začiatok dňa,“ vraví.
Zajtra ráno Erlingovi Haalandovi zazvoní budík… „Die Meister, Die Besten, Les grandes équipes, The champions…“
A večer nastúpi proti Slovanu Bratislava na Tehelnom poli.
Čítajte viac KVÍZ: Kedy prišiel Weiss? Aká je kapacita Tehelného poľa? Otestujte si svoje znalosti o futbalovom Slovane