Z Dávida Strelca sa postupne stáva opora Slovana Bratislava i slovenskej reprezentácie a všetko z povzdialia sleduje aj jeho otec, futbalový tútor i mentor Milan Strelec (51). Chýbať nebude ani na dnešnom zápase belasých v 2. predkole Ligy majstrov v slovinskom Celje.
Povedali ste už niekedy synovi, „Dávid, za mojich čias sa góly strieľali ťažšie ako dnes“..?
Sú to dve rozdielne situácie, syn hrá v Slovane, kde je veľa legionárov, ja som bol súčasťou čisto slovenského mužstva. Myslím si však, že takto na rovinu som mu to ešte nepovedal, ale niečo na tom asi bude.
Slovan hral za mojich čias proti Realu Madrid – hoci som v tom zápase nenastúpil – Kaiserslauternu, milánskemu AC, Borussii Dortmund, takýmto mužstvám sa góly nedávali ľahko a pritom to všetko boli vyrovnané zápasy.
Navyše, aj vtedajšia súťaž bola lepšia ako dnešná slovenská liga. Tí najlepší v nej zostávali.
V nej vás svojho času bránil aj Vladimír Weiss…
Veru, zahral som si proti nemu, ale aj s ním v jednom mužstve. Nebudem klamať, dobrý hráč to bol, ťažko sa proti nemu presadzovalo. S Dávidom sme azda jediní, ktorí sprevádzame dve generácie Kmotrík st. – Weiss st., Kmotrík ml. – Weiss ml.
Mimochodom, čo myslíte, bolo ťažšie proti nemu strieľať góly alebo pod ním trénovať?
(smiech) Na toto je naozaj ťažké odpovedať. Ale je pravda, že tréner Weiss si roky Dávidove krstné meno mýlil s Milanom. V poslednom čase však na mňa zabúda.
Tuším, na čo narážate, vraví sa o ňom, že je to prísny kouč, lenže ja Vlada poznám veľmi dlho, aj to, aký je. Dnes je to čistý profesionál, vie, čo robí, vie, prečo to hovorí a vie, kam to smeruje.
Kto bol za vašich čias najstriktnejší muž v šatni?
Azda Rudo Novák, ktorý ma viedol v doraste Slovana. Čo vám poviem, nikto nemá rád, keď je druhý naňho prísny, ani mne sa to nepáčilo, ale dnes rozumiem, že takto to bolo najlepšie. Že v ruke niekto musí držať bič. Aj nad futbalovou kabínou.
Čiže vám neprekáža, keď tréner Weiss na vášho syna poriadne zvýši hlas?
Ale kdeže. Avšak oni dvaja sa už dlho poznajú, vedia, čo jeden od druhého môžu čakať.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / IMAGO
Weiss o Dávidovi vraví, že dialóg s ním je niekedy komédia… Čo tým podľa vás myslí?
Syn je v tomto po mne. Obaja máme radi zábavu a vážne veci dávame najradšej bokom. Svet je gombička. Ale pozor, veľa ľudí rozpráva, aký je Dávid, že by mohol ešte viac makať, ale podľa mňa trénuje najviac v celom Slovane. O tom som na sto percent presvedčený.
Stále cvičí, vidieť to už aj v súbojoch, ak by ste s ním strávili jeden deň, poviete, „klobúk dole“.
Je takáto bezstarostná povaha ideálna pre útočníka?
Neviem, či existuje pre túto pozíciu najsprávnejší charakter. Dávid je momentálne v top forme a myslím to vážne, keď hrával v mládežníckych reprezentáciách, dal zo štyridsať či päťdesiat gólov.
Má svoj cieľ, robí všetko preto, aby ho dosiahol a časom sa mu to vráti. Možno o rok či dva pôjde ešte ďalej, lebo futbalom žije non-stop. Doma má kryokomoru, cvičí jógu, toto však nikto nevidí.
Povedzte, kedy ste si prvýkrát povedali, že „z môjho syna niečo bude“?
Od začiatku som na ňom videl, že chce. Vôbec som ho do futbalu netlačil. Keď mal štrnásť, tréner Vladimír Gála mi povedal, že „Milan, veď ty uvidíš“. A ja som potom naozaj uvidel.
Rýchlo sa zlepšoval, má niečo, čo je u typických útočníkov skôr rarita. Vie dať gól, ale aj nahrať, videli sme to proti Anglicku, však?
Čo po vás – okrem priezviska Strelec, s ktorým je predurčený dávať góly – ešte zdedil?
Práve tú nahrávku, aj ja som často asistoval. Zdedil prakticky všetko, ale oproti mne má aj veľa navyše. Najmä pracovitosť.
Radíte mu aj dnes?
Voláme si každý deň, rozprávame sa po zápasoch, rozoberáme, čo spravil dobre, čo zle, ale aj tak je vždy všetko na jeho rozhodnutí, čo v danej situácii spraví.
Otec bratov Sauerovcov nám vravel, že pre svojich synov je dodnes najväčším kritikom…
Ale treba aj pochváliť. Ak je – samozrejme – za čo. Je to presne ako s tým cukrom a bičom. Nikto predsa nechce len bitku, potom by to bolo príliš demotivujúce.
Čo ste teda Dávidovi povedali po návrate z ME v Nemecku?
Bol som na troch zápasoch, som veľmi spokojný. So všetkými. Bolo priam neuveriteľné, ako zahrali proti Anglicku, veď oni vystrelili len raz na bránku. Zostala vo mne len hrdosť.
Keď tréner Calzona povie, že Dávid má v sebe ešte o 40 percent viac ako ukazuje, máte z toho radosť alebo vás to skôr škrie?
Má potenciál. Momentálne sa dostáva do fázy, v ktorej ho chcem vidieť. Že bude rozhodovať zápasy gólmi či nahrávkami. Pre mňa to je jedna úroveň. Volá sa síce Strelec a nie „Nahrávač“, ale mne to je fakt jedno. Aj proti Struge mal leví podiel na góle.
Stále mu opakujem, „ty musíš byť ten, kto rozhoduje!“ Na to je predsa tam. Chcem, aby bol v nadchádzajúcej sezóne kľúčovým hráčom Slovana. Je ním síce už aj teraz, ale potrebuje si udržať dlhodobú výkonnosť.
Rodičia si často skrz deti plnia svoje sny. Kde by ste chceli vidieť Dávida o pár rokov?
U mňa nič také nehrozí. Ja som si odohral svoje, bol som v Malajzii, v Düsseldorfe, prekáža mi, keď rodičia vytvárajú na deti tlak. Zažil som to s Dávidom, neraz som videl, ako rodičia neprestajne „búšia“ do jeho spoluhráčov, ale každý má predsa svoj vlastný život.
Ale chceli by ste ho raz vidieť v slávnejšom klube, nie?
A dúfam, že aj uvidím. Ale nič konkrétne vysnívané nemám. Hral už v Taliansku, keď bol v Spezii, bol som za ním, volal som mu, videl som, že je nešťastný. Nevedel ich jazyk a to bol jeho základný problém. Talianom zasa nič nehovorila angličtina.
V Slovane je momentálne šťastný a keby na Tehelnom poli zostal aj do konca kariéry, nepoviem ani mäkké f. Keď je Dávid šťastný, aj ja budem šťastný.
Foto: skslovan.com
Keď sa naskytne možnosť odísť, bude tentoraz viac zvažovať?
Spomínal mi, že Thiago Motta mu na tréningu niečo hovoril, on však nič nerozumel, ale len kýval hlavou, „si, si“. Na druhý deň už bol na vedľajšom ihrisku. Už si dá pozor, do Talianska viac asi nepôjde. (smiech)
Bola to preňho lekcia, zároveň dobrá lekcia. Zistil, že mu nestačí hrať dobre futbal. Taliansko je o taktike, veď to vidíme na Calzonovi, však? Pokynom však treba rozumieť.
Aj ste mu vtedy radili, aby sa vrátil domov?
Nie, nič také, bola to čisto jeho osobná vec. Videl som, že nie je šťastný, no keď prišiel do Slovana, ihneď mal iskry v očiach. Vedel som, že to je správny krok.
Podstatnú časť kariéry ste strávili v Artmedii Petržalka, ktorú najprv sponzoroval a neskôr vlastnil Ivan Kmotrík. Poznáte sa osobne?
Myslím, že áno. (smiech)
Riešili ste spolu aj synov návrat domov?
Ani nie, to mal skôr na starosti Ivan mladší. Ten mu zavolal. Dávid sa ma pýtal na názor, povedal som mu, „jasné, keď to takto cítiš, neváhaj a poď späť“. Dobre spravil, dnes je opäť v reprezentácii. Uplynulý rok mu na sto percent prospel.
So Slovanom ho teraz čaká 2. predkolo Ligy majstrov proti Celje. Ťažký súper?
Práve som čítal, že ich vlastnia nejakí Rusi, majú slušný rozpočet a tamojšiu súťaž ovládli s dvanásťbodovým náskokom. No nebude to vôbec ľahké. Ale Slovan má aj tak aspoň tridsať percent navrch.
Weiss st. vraví, že to je 50 na 50…
To on hovorí stále. (úsmev) Tréneri to takto robievajú. To je predsa každý zápas, lebo na začiatku hrajú dve jedenástky proti sebe. Ja však Slovanu verím.
Čítajte viac Maxim Demin, nenápadný ruský miliardár, ktorý chce Slovan "vyliať" z Ligy majstrov. Prečo mu - na rozdiel od Abramoviča - dali Briti pokoj?
Dvakrát po sebe hral v skupine Konferenčnej ligy, už by sa patrilo spraviť krok vpred, však?
Veru, ale to nevyriešime my pri telefóne, to musia chalani dokázať na ihrisku. Kdesi som započul, že do prípadného ďalšieho kola majú dobrý žreb, APOEL Nikózia.
Akože to hrali naposledy proti Cyperčanom? Nedostali tam vari šesť gólov? Toto je dobrý žreb? Ale oukej, už by to chcelo aspoň skupinu Európskej ligy.
Je nejaký tím, ktorý by ste chceli vidieť na Tehelnom poli?
Real Madrid. Túžim počuť, ako slovenskí fanúšikovia vypískajú Juda Bellinghama. Za to, ako sa správal po góle v osemfinále na ME v Nemecku, by si to zaslúžil.
Bolo to nechutné, čistá urážka, videl som to priamo na vlastné oči. Aj sme pískali, lenže Angličanov, ktorí mu za to mohutne tlieskali, sme neprehlušili.
O vašom synovi sa už roky vraví, že je veľký futbalový talent. Hovorilo sa to aj o Petrovi Dubovskom, ktorý bol váš ročník a tiež slovanista…
Stretli sme sa v doraste Slovana, hrávali sme spolu. Úžasný hráčik.
Ak by ste mohli Dávidovi dopriať jednu vec z toho všetkého, čo mal tento legendárny futbalista, čo by to bolo?
Aby tiež hral v Reale Madrid. Takáto odpoveď môže byť? (smiech) Ale nie, Peter bol veľký hráč, každý má svoje prednosti a sám som zvedavý, kam to raz Dávid dotiahne. Opakujem však, robí všetko preto, aby šiel ďaleko.
Vraciate sa ešte občas mysľou k hráčskej kariére?
Len pri pive. S Ivanom Žigom, Milanom Kusalíkom, Milanom Timkom, Martinom Obšitníkom. Partia, ktorá hráva za starých pánov Petržalky.
Čo vám z vtedajšieho futbalu najviac chýba?
Hravosť. Tá sa, žiaľ, vytratila.
