Synovi a neskôr dlhoročnému kapitánovi Borussie Dortmund vybrali meno veľmi rýchlo, ale finále majstrovstiev Európy 1988 všetko zmenilo.
„Pôvodne som sa mal volať Dennis, ale Van Bastenov volej vo finále majstrovstiev Európy 1988 to zmenil. Otec vyhlásil, že sa budem volať Marco,“ priznal Reus.
Zajtra oslávi 35. narodeniny a už niekoľko rokov je držiteľom inej prezývky. Pán Dortmund. Reus sa s Borussiou rozlúči po dvanástich rokoch v službe naozaj špeciálne. Už o dva dni ho čaká finále Ligy majstrov vo Wembley, kde vyzve Real Madrid.
Čítajte viac Hancko prehovoril o možnom prestupe do Liverpoolu: S trénerom sme o tom vtipkovali
"Polovica môjho života je spätá s Dortmundom. Odísť nie je ľahké, ale mám nádherné spomienky. Nechýbali vrcholy ani pády, ale prevažujú pozitíva. Ja končím, ale naša práca ešte nie.
Ideme opäť do Wembley. Chceme vám odtiaľ priniesť ďalšiu trofej – pre víťaza Ligy majstrov," vyhlásil Reus v rozlúčkovom videu.
Ako keď vás nechá frajerka
V tínedžerskom veku premýšľal nad tým, že sa stane pilotom. Hoci mu najväčšiu vášeň prinášal futbal, tréneri mu v detstve hádzali polená pod nohy. Raz bol príliš chudý, potom nízky, neskôr zasa priveľmi sebavedomý alebo mal často zdravotné problémy.
Rodák z Dortmundu začal v akadémii Borussie ako šesťročný. O desať rokov neskôr mu milovaný klub uštedril nepríjemný úder. Šestnásťročnému chlapci naznačili, že na prvé mužstvo nemá a umožnili mu odchod do Ahlenu.
„Bolo to veľmi bolestivé. Zlomilo mi to srdce, ako keď vás nechá frajerka. Myslel som si, že môj sen hrať na Vestfálskom štadióne sa nikdy nesplní. Keď ste v klube tak dlho, fandíte mu od narodenia a túžite si zahrať aj za A-tím. Ak to nevyjde, je to horká pilulka,“ lovil v pamäti Reus.
Krok dopredu spravil po tom, čo bol prinútený urobiť dva vzad. Najskôr v Ahlene a potom v Borussii Mönchengladbach. Aj tam to vyzeralo s jeho prestupom najskôr biedne. Vtedajší kouč Hans Meyer nechcel investovať 800-tisíc eur do mladíka, ktorý dal v druhej Bundeslige len dva góly.
Čítajte viac Nie sme v škôlke. Slovenskí novinári sú na Calzonu mäkkí, Talian nevysvetlil prípady Maka, Weissa ani Valjenta
„Nie je to veľa?“ spomenul si na otázku trénera vtedajší športový riaditeľ Mönchengladbachu Max Eberl. „Neviem to presne vysvetliť, ale v niektorých životných či pracovných rozhodnutiach cítite v kostiach, že robíte správnu vec. Dal som na intuíciu. Bol som presvedčený, že sa to vyplatí.“
Eberla vnútorný pocit nesklamal. Reus sa šance chytil skvelým spôsobom. V 109 zápasoch zaznamenal 41 gólov a 28 asistencií. V pamäti zostali mnohé, ale premiérový v Bundeslige – päťdesiatmetrový šprint uzavrel gólovou bodkou do siete Mainzu – obletel svet.
„Tento chlapec ešte všetkým ukáže. Má v sebe šikovnosť a drzosť,“ napísal magazín Kicker.
Slzy vo Wembley
Reus obdivoval Tomáša Rosického. Česká legenda zanechala v Signal Iduna Parku nezmazateľnú stopu a pre Reusa bola obrovskou inšpiráciou.
„Futbal má byť zábava a keď vidíte, čo dokáže Rosický, užijete si to aj v prípade, že nefandíte Dortmundu,“ vravel ešte v časoch, keď obliekal dres Mönchengladbachu.
Nevedno, či to bola Reusova taktika sa ešte viac zapáčiť vedeniu Dortmundu. Faktom ale je, že to zabralo. Borussia si priznala chybu a strateného syna vzala v lete 2012 späť.
Čítajte viac Škrtel o Calzonovej nominácii: V prípade Maka a Čavriča zlyhala komunikácia
„Je to volanie domova, nemôžem ho odmietnuť. Mönchengladbach mi dal šancu hrať na najvyššej úrovni, Dortmund istotu bojov o ligové tituly či triumfy v Lige majstrov,“ vysvetľoval Reus svoje rozhodnutie pol roka pred návratom do rodného mesta.
Sedemnásťmiliónová cena bolo splatená veľmi rýchlo. Reusove výkony boli famózne a ťahali Dortmund do prekvapujúceho finále. Tam sa na ňom prvý – a žiaľ nie poslednýkrát – ukázala odvrátená tvár futbalu.
Dortmund prehral finále s Bayernom Mníchov 1:2 po góle Arjena Robbena v predposlednej minúte riadneho hracieho času. Reus skončil v slzách.
„Bol to najkrajší a zároveň najhorší zážitok v mojej kariére,“ smútil.
Do škôlky s pokrikom Heja, Dortmund!
Tých prežil hneď niekoľko, o rok neskôr ďalší, keď so sadrou na nohe sledoval po zranení členka triumf Nemecka na majstrovstvách sveta 2014. Bolo to jedno z mnohých vážnych zranení, ktoré jednému z najväčších talentov nakoniec nedovolilo zaradiť sa k absolútnym ikonám európskeho futbalu.
V sobotu ho čaká posledný zápas v drese Borussie. Bude mať poradové číslo 429. Rád by rozšíril svoju bilanciou 170 gólov a 131 asistencií v žltočiernom drese. Návrat do Wembley však neberie ako niečo špeciálne.
Čítajte viac Calzona mu neodpustil verejnú kritiku. Mak chýba v širšej nominácii na Euro
„Dám si raňajky, odveziem dcérku do škôlky, zakričíme si Heja, Dortmund! a pôjdeme na tréning. Nič neobvyklé, hoci vieme, o čo sa hrá,“ pripustil.
Mal tesne pred ôsmimi narodeninami, keď Dortmund získal zatiaľ jediný triumf v Lige majstrov. Borussia pod vedením legendárneho Ottmara Hitzfelda zdolala na Olympijskom štadióne v Mníchove favorizovaný Juventus Turín 3:1 pod vedením Marcella Lippiho v zostave s Alessandrom Del Pierom, Cirom Ferrarom, Zinedinom Zidanom či Didierom Deschampsom.
„Kto to nezažil, ťažko to môže pochopiť. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Preto som nikdy neváhal vrátiť sa do Dortmundu alebo predĺžiť zmluvu. Patrím do Dortmundu, je to môj život a domov. Nikde som sa necítil tak ako tu. Mrzí ma, že sa táto kapitola končí,“ doplnil Reus.
Aj po 27 rokoch je Dortmund vo finále Ligy majstrov proti 14-násobnému víťazovi outsiderom. Lenže Real Madrid si na Reusa a spol. musia dať pozor. Borussia prešla skupinou smrti s parížskym St. Germain, Newcastlom United a AC Miláno. Vyradila Eindhoven, Atlético Madrid a v semifinále na nulu aj PSG.
„Príbeh z roku 1997 je skvelý, ale my chceme náš vlastný. Vraciame sa do Wembley. Čaká nás 90 minút boja za celý región a klub. Chceme sa domov vrátiť s najcennejším pohárom,“ uzavrel Reus. Bol by najhodnotnejší pre Dortmund i jeho samotného.
