Famóznym hetrikom prerušil dlhú víťaznú šnúru Leverkusenu. Nemeckému klubu nedoprial tzv. „treble“ a tomu vlastnému zabezpečil iba druhú európsku trofej v histórii a prvú po viac ako šiestich dekádach.
Navyše, 26-ročný Lookman sa stal prvým hráčom od roku 1975, ktorý dosiahol v európskom finále hetrik. Atalanta predovšetkým jeho zásluhou zdolala Leverkusen 3:0.
Skromný a ambiciózny
Pre nie veľký klub z provinčného severotalianskeho mesta to bola nádherná odmena. Najmä, keď len málokto si dokázal predstaviť, že to bude práve Atalanta, ktorá preruší 51-zápasovú víťaznú sériu nemeckého klubu. Nedokázal to Bayern Mníchov, nepodarilo sa to ani Borussii Dortmund.
Keď dal Lookman svoj tretí gól v zápase do horného rohu bránky, ani netušil, aký je dôležitý. Alonsov Leverkusen totiž v aktuálnej sezóne viackrát dokázal prakticky nemožné.
Čítajte viac Keď v Slovane neboli peniaze, tréner nás poslal kradnúť paštéty. Vojin Prole spomína, ako v hneve zavesil spoluhráča na vešiak
Návraty zo stavu 0:2 boli pre Nemcov akýmsi pravidlom – napokon, len v siedmich vyraďovacích zápasoch Európskej ligy prehrávali takýmto skóre až štyrikrát a vždy našli cestu späť.
Ak však mal niekto Leverkusen zdolať, potom nech je to práve Atalanta. Mužstvo, ktoré v poslednom desaťročí statočne vzdoruje silným.
V sezóne 2019/2020 sa prvýkrát v histórii prebojovala do Ligy majstrov. A hoci odborníci vôbec neočakávali, že v tejto súťaži bude mútiť vodu, hráči z Bergama ju vzali útokom.
Vypadli až v play off s milionárskym Parížom.
„To, že si skromný, neznamená, že nemôžeš byť ambiciózny,“ zvykne vravieť dlhoročný tréner Atalanty Gian Piero Gasperini. „Vždy tvrdím, že dobré výsledky dosiahnete pravdepodobne vtedy, ak budete hrať dobrý futbal.“
V stredu v noci sa vďaka Lookmanovi európskej trofeje nakoniec dočkal aj on.
Keď majiteľ Antonio Percassi v roku 2010 prevzal Atalantu, klub sa nachádzal v Serii B a trápili ho problémy na ihrisku i mimo neho.
Čítajte viac „Stratený muž" Babnič v úprimnej spovedi: To, čo som si zarobil, zhltli automaty. Nič iné by som nechcel, len naspäť svoju rodinu
Prvým cieľom bolo dostať sa späť do najvyššej súťaže, druhým zotrvať tam. Aj dnes však Percassi vraví, že každoročnou snahou je vyhnúť sa zostupu. Stačí len pár čísel a pochopíte, prečo.
Atalanta je provinčný klub s 15-tisícovým štadiónom, ktorého ročné príjmy z väčšej časti tvorí zisk z predaja hráčov. Zvyčajne ide o dvesto miliónov eur. Toto nie mužstvo, ktoré nájdete v rebríčku top 20 najbohatších Európy, ale napriek tomu sa práve ono kvalifikovalo do Ligy majstrov. Tretíkrát za päť rokov.
„Azda ešte pôsobivejší je fakt, že to všetko dokázalo paralelne s hraním fantastického futbalu,“ píše napríklad portál goal.com.
Hanba na sto rokov
Lookman bol niekoľko rokov dozadu opradený príbehmi o výnimočnosti, ale aj o nespoľahlivosti. Tréneri o ňom vraveli, že je s ním viac práce, ako úžitku.
Šikovný nigérijský krídelník vyrástol vo Wandsworthe, ale to pravé futbalové vzdelanie dostal až v Charltone Athletic. Prešiel si nevydarenými hosťovaniami v Evertone, Lipsku, Leicestri i vo Fulhame.
Pred necelými štyrmi rokmi mal hlavu v dlaniach a svoje meno na titulkách všetkých futbalových portálov. V tomto prípade sa nedalo povedať ani to, že aj zlá reklama je reklama. Lookman dostal v súboji Fulhamu proti West Hamu v novembri 2020 skvelú príležitosť na to, aby vyrovnal na 1:1.
Futbalový špekulant si však spomenul na Antonína Panenku a video z Belehradu 1976, ktoré videl kdesi na internete. Keď loptu kopnete správne po „panenkovsky“, ste hrdina, ale keď skončí „vršovický dloubák“ v náručí brankára, ste za blbca.
Pre Lookmana to bola najhoršia futbalová noc v živote. Hanba na sto rokov. Bol to vraj hráč, ktorý potreboval smer. Alebo inak povedané – niekoho, ako Gasperini.
V stredu v noci zažíval úplne opačné pocity. Grandiózne zavŕšil svoj príbeh a dnes sedí po boku Ferenca Puskása, Alfreda Di Stefana a Pierina Pratiho – mužov, ktorí ako jediní strelili v európskom finále tri góly.