Putovanie majstrovského Klaksvíku európskymi súťažami sleduje podrobne, aj na (ne)zápas spred troch rokov, po ktorom Slovan kontumačne vypadol z Ligy majstrov, si dobre spomína. „Obviňovanie našich úradov zo strany Slovana bolo úplne nezmyselné,“ vraví spätne rozhlasový redaktor rádia FM1.
Na Slovensku, ale aj celkovo v Európe, je Klaksvík veľký futbalový príbeh. Úprimne, aj vy sa čudujete?
Pred ôsmimi rokmi klub angažoval faerského trénera Mikkjala Thomassena (Magne Hoseth tím prevzal až túto sezónu, keď Thomassen odišiel do nórskeho Fredrikstadu). Spolu s novým koučom prišiel tento klub aj s veľmi silným vyhlásením – budeme prvým faerským mužstvom, ktoré si zahrá v skupinovej fáze európskej súťaže.
Väčšinu ľudí z Faerských ostrovov, ale aj nás z médií, to šokovalo. Priznávam, smiali sme sa tomu. Ale kto sa smeje teraz?
Povedzte…
Za týmto vyhlásením spred ôsmich rokov bol plán. Generálny riaditeľ klubu a tréner Thomassen navštívili miestny podnik v Klaksvíku – rybárske hlavné mesto Faerských ostrovov – a predstavili plán. Ten stál pochopiteľne peniaze a klub chcel, aby podnik zainvestoval viac sponzorských prostriedkov. Tento nedávny úspech teda neprišiel zo dňa na deň. Trvalo to roky.
Kedy ste si uvedomili, že majiteľ to s Európou myslí vážne?
V roku 2015 bol KÍ len priemerným klubom, no faerská verejnosť vedela, akým futbalom sa Thomassen preslávil. Silnou organizáciou v rámci tímu i okolo neho. Z mužstva sa postupne stal výkonný stroj.
V roku 2016 vyhralo Faerský pohár a aj v lige sa mu začalo dariť. O tri sezóny ovládlo už aj domácu súťaž, potom síce ešte raz – v roku 2020 – skončilo druhé, no odvtedy zasa dominuje.
A má aj vyššie ciele…
Pravda, je ním európsky pohár a Klaksvík bol blízko k nemu už pred tromi rokmi, proti Dundalku nakoniec neuspel. V minulej sezóne zasa takmer vyradil Bodo/Glimt v kvalifikácii Ligy majstrov a prehral na penalty proti kosovskému Ballkani. Párkrát už na Európu siahal.
Foto: Archív Sigurjóna Einerssona
Ako je možné, že hráči, ktorí majú okrem futbalu aj civilné povolanie, úspešne konkurujú profesionálnym tímom?
Musia mať špeciálny druh myslenia, aby mohli hrať futbal poloprofesionálne a mať každodenné zamestnanie. A tiež veľmi empatickú rodinu. Väčšinu dňa sú preč a domov sa vracajú neskoro v noci. Niektorí z nich sú zamestnaní vo firmách, ktoré sponzorujú KÍ, ale nie všetci.
Len štyria až piati futbalisti sú profesionáli na plný úväzok, zvyšok kádra má pravidelné zamestnanie od ôsmej ráno do štvrtej poobede. Potom – od piatej až do siedmej – je na programe tréning. V predsezónnom období sa pripravujú asi šesť až sedemkrát týždenne, ale keď sa začne sezóna, potom už len päťkrát.
Zvládajú to?
Chvíľu sa hovorilo o tom, že klub odkúpi svojich hráčov zo zamestnania, aby z nich mohli byť aspoň na jeseň profesionáli, ale tréner Magne Hoseth pred mesiacom vyhlásil, že veci chce ponechať tak, ako sú. Jednoducho práca aj futbal.
Momentálne má Klaksvík veľmi nabitý program, hrá dva zápasy týždenne a to – pochopiteľne – dá niektorým hráčom zabrať. Zrejme niečo vymyslia, aby hráči nemuseli celý deň pracovať.
Musí to byť veľmi náročné…
Árni Frederiksberg je napríklad generálnym riaditeľom veľkoobchodnej spoločnosti, ktorá predáva mrazenú pizzu. Európske médiá o tom veľa písali, avšak neraz mylne, vytvárali dojem, že je šéfkuchár, ale pravda je iná. Vedie spoločnosť Kjolbro Heilsolu.
Ako sa zmenili podmienky pre vaše tímy v porovnaní so začiatkom 21. storočia?
Sú profesionálnejšie. Hráči v najvyššej súťaži si už teraz nemusia brať svoje tréningové súpravy domov, ako to robili predtým. Máme tiež viac trénerov – čo je stratégia Faerského futbalového zväzu – ktorí majú licencie UEFA. Ale najväčší rozdiel je fyzický aspekt hry. Hráči absolvujú oveľa viac fyzickej prípravy ako kedysi.
Foto: Profimedia
Poznáte platové rozpätie hráčov Klaksvíku?
Klub je financovaný mnohými sponzormi, samosprávou, prémiami UEFA a príjmami zo vstupeniek. Rozpočet KÍ na tento rok je približne 10 miliónov DKK (asi 1,40 milióna eur). Zamestnanci na plný úväzok dostávajú okolo 5500 až 6500 eur mesačne. Inak je to od 400 do 2500 eur pre hráčov z lavičky a mládežníckych futbalistov, ktorí trénujú s prvým mužstvom alebo s rezervou.
Zarábajú legionári viac ako miestni?
Možno dvaja alebo traja hráči áno, ale miestni chlapci Jákup B. Andreasen, Odmar Faero, Heini Vatnsdal, René Shaki Joensen a Árni Frederiksberg dostávajú najviac.
Čo považujete za najväčší výsledok klubu v tejto sezóne?
Víťazstvo 3:0 vonku proti Ferencvárosu bolo výnimočné. Po zaslúženej remíze 0:0 v prvom zápase nebolo veľa tých, ktorí dávali KÍ šancu na postup do ďalšieho kola. Bolo to neskutočné. Keď Klaksvík strelil tretí gól na konci prvého polčasu, čakal som, že budapeštiansky tím to v druhom polčase zvráti, ale to sa nestalo.
Slovan v minulej sezóne v Lige majstrov nestačil na Ferencváros, no Klaksvík si s maďarským majstrom poradil. Panuje na Faerských ostrovoch pred zápasom veľké sebavedomie?
Hráči KÍ určite veria, že doma môžu narobiť problémy akémukoľvek tímu.
Po Budapešti mužstvo vyradilo aj majstra Švédska… Čo viac môže faerský šampión dosiahnuť, ako zdolať veľkého severského suseda?
A na lopate mali aj nórskeho šampióna Molde – doma ich zdolali 2:1, ale vonku žiaľ prehrali 1:3 po predĺžení. Boli len pár minút od penaltového rozstrelu. Ak by postúpili, stretli by sa s Galatasarayom v play off o LM, čo by bolo neskutočné.