To je Juraj Kucka, 36-ročný pilier Slovana Bratislava. Vo štvrtkovom zápase proti Arisu Limassol (2:1) nebol spočiatku vo svojej koži, urobil pár chýb a niekoľko lôpt aj stratil, no potom vykúzlil prihrávku aká sa často nevidí. Cez pol ihriska našiel v súperovom vápne Marka Toliča, ktorý otvoril skóre.
Futbalová fantázia…
Slovan napokon triumf nad cyperským majstrom vydrel. Hoci skúsený veterán počul záverečný hvizd už iba z lavičky náhradníkov, opäť patril medzi najväčšie opory. Tak, ako to robil počas celej kariéry.
„Videl som tam nábeh, našťastie si to Marko Tolič pekne spracoval a dal gól,“ opísal skromne moment, ktorý bol ozdobou štvrtkovej noci.

Bez veľkých rečí
Keď má Juraj Kucka po zápase odpovedať na otázky novinárov, je presne taký ako na ihrisku. Stručný a nekompromisný. Ak ho niekto vyzve, aby porovnal prvý a druhý polčas, povie vám, aby ste si to spravili sami.
A keď sa ho opýtate, či je s výsledkom 2:1 spokojný, naznačí, že otázku si treba odložiť do Limassolu.
Kucka nebol nikdy žiadny veľký rečník. Na trávniku, ale ani v mixzóne na seba nestrhával pozornosť. Žiadne vzletné reči ani kritiku od neho nečakajte, mikrofón je preňho povinnosť, ostatné patrí do kabíny.
„Bol to ťažký zápas, sme radi za víťazstvo. Máme jednogólový náskok, ale v Limassole nás nečaká nič jednoduché,“ stručne zhodnotil stretnutie.
Podobne významných a aj omnoho dôležitejších má Kucka už za sebou habadej. Napokon, jeho futbalové „cévečko“ je na slovenské pomery nadštandardne bohaté. V Slovane také nemá nikto.
Vymazal Gattusa
Do veľkého futbalu vystrelil vyučený stolár z Ružomberka, odkiaľ smeroval do Sparty. Odporučil ho tam sám Michal Bílek. A hoci do českej metropoly prišiel nenápadný mladík stále ako pomerne neznámy futbalista, rýchlo si tam spravil meno.
„Juraj je v podstate veľmi jednoduchý chlapík v pozitívnom zmysle slova. Do Sparty prišiel nenápadne, no mal skvelú kariéru,“ povedal o slovenskom reprezentantovi pre ESPN Jakub Konečný, futbalový redaktor českého Deníku Sport. „Všetkých v Prahe prekvapil.“
Aj preto Kucku neobišla pozvánka na svetový šampionát 2010, kam ho vzal Vladimír Weiss st., súčasný tréner Slovana. Väčšina expertov predpokladala, že mladík bude na turnaji skôr zohrievať lavičku, no Kucka svoju príležitosť v základnej jedenástke dostal.
V záverečnom zápase skupinovej fázy proti Taliansku po 25 minútach využil zlú prihrávku Daniele De Rossiho a po jeho parádnej kolmici Róbert Vittek otvoril skóre.
To však nebolo od Kucku všetko. Svojou obetavosťou nahlodal aj bojovného ducha Gennara Gattusa do takej miery, že Marcello Lippi legendárneho futbalistu radšej vystriedal.
Vzor Scholes
Nečudo, že o Kucku sa zrazu zaujímalo viacero klubov Serie A. Šťastným bol nakoniec Janov, ktorý ho zlanáril za štyri milióny eur. Zo Slováka bol razom najkonzistentnejší hráč severotalianskeho klubu a tréner Davide Ballardini pri ňom chvíľami strácal reč.
„Kucka je skvelý, hodný Realu Madrid a možno aj Barcelony,“ vravel.
Záujemcov o služby mal neúrekom, hovorilo sa o Fiorentine, o Ríme, Wolfsburgu, dokonca aj o Liverpoole.
Samotný Kucka sa vždy najviac videl vo fenomenálnom Paulovi Scholesovi z Manchestru United. „Je to môj hrdina, je naozaj jedinečný,“ povedal pred rokmi pre Gazzetta dello Sport.
Síce nikdy nehral ako bývalá anglická hviezda – Kucka je podstatne vyšší a fyzickyjší ako drobný Scholes a dáva omnoho menej gólov – ale jednu vec určite majú spoločnú. „Rovnako ako Scholes, aj Kucka je stelesnením skromnosti a pracovitosti,“ napísal o rodákovi z Bojníc ESPN.
O svojom talente musel totiž chvíľu presviedčať. Premiéru v slovenskej lige si odbil až ako dvadsaťročný, nikdy ho nepovažovali za hráča s veľkým potenciálom.
Keď odchádzal do Sparty, mnohí sa pýtali, či to nie je veľké sústo. Kuckov životopis potvrdzuje, že nebol. Presadil sa nielen v Janove, ale aj v AC Miláno, v Trabzonspore, v Parme i v anglickom Watforde.
Dal mu dres
Kedysi bol preňho vzorom Scholes, dnes je on pre mnohých iných. Napríklad Július Szöke, slovenský záložník z Arisu Limassol sa pred zápasom proti Slovanu vyznal z toho, že Kucku dlhodobo obdivuje.
„Slovan, samozrejme, pozorne sledujem, poznám jeho výsledky i hráčov, ale nikoho osobne. Najviac sa teším na Juraja, to je môj obľúbený hráč,“ povedal pre Pravdu.
Kucka akoby toto vyjadrenie postrehol. Keď ho novinári vo štvrtok v noci konfrontovali so Szökem, na chvíľu akoby bolo badať, že s neoblomným „drsniakom“ to pohlo.
„Je to od neho pekné. Teší ma to. Ja som mal vzory a teraz som ja pre niekoho vzorom. Svoj dres som dal chlapcovi na tribúne, Júliusovi však určite jeden dám tiež,“ sľúbil.
O týždeň sa obaja stretnú v Limassole. Tam budú opäť súperi. Tvrdí a nekompromisní. Takí, ako bol Kucka celý svoj futbalový život.