Keď tréner Slovana Bratislava Vladimír Weiss prišiel po zápase proti Pjuniku Jerevan (2:1) medzi novinárov, bola už takmer polnoc.
Ani postupové kalkulačky v tom čase už nesvietili, každý vedel, že pred posledným skupinovým zápasom v Konferenčnej lige postačí aktuálne vedúcemu Slovanu vo Vilniuse na postup bod.
Vo štvrtok večer to bol na zahmlenom Tehelnom poli zápas ako na hojdačke. Veľký tlak Slovana vystriedala obrovská chyba a po nej inkasovaný gól.
Belasí však duel pred koncom otočili – za 49 sekúnd. „Nikto neveril, že to zvrátime. V takejto chvíli jedine tréner v kútiku duše verí,“ priznal Weiss.
Po väčšinu zápasu sedel pokojne na striedačke, keď však jeho tím dal dva góly, vystrelil k postrannej čiare. Kričal, dirigoval, občas sa chytil za hlavu. Keď mal Jerevan v nadstavenom čase na kopačkách „tutovku“, skamenel. „Keby Pjunik vyrovnal, už tu nie som. To by bol čistý infarkt,“ poťukal si na čelo.
Všetko však napokon dobre dopadlo a Weiss odpovedal netradične pokojne.
„Bol to výborný futbal. So šťastným, ale za predvedený výkon aj zaslúženým koncom. Súper nám dal gól prakticky z ničoho, naopak, my sme mali tri-štyri vyložené príležitosti,“ hodnotil piaty zápas v skupine Konferenčnej ligy.
Žolík Ramírez
Najprv prízemná strela Gurama Kašiu, potom vyhraný súboj Erica Ramíreza s brankárom hostí a následná dorážka do prázdnej bránky.
„Ericovi som už na obede vravel, že naskočí do zápasu a dá gól. Mal som šťastnú ruku,“ usmial sa.
Ramírez zachránil Slovan už druhýkrát. Nebyť tohto Venezuelčana, slovenský majster by Konferenčnú ligu nehral, keďže v zápase play off dal dva dôležité góly. Tiež tesne pred koncom.
„Som naňho prísny, no je to dobrý chlapec. Je však z Latinskej Ameriky a musí viac na sebe pracovať. V pohároch dal už tri dôležité góly, ale na to sem prišiel,“ zamyslel sa Weiss.
„Ale najviac ma aj tak teší spôsob, akým sme vyhrali. Bol to prakticky stratený zápas a my sme našli morálnu silu,“ podotkol.
V tomto je Weiss majster nad majstrov. V kariére doviedol do víťazného konca desiatky podobných duelov. Stačí si spomenúť na úvodný dvojzápas proti gruzínskemu Dynamu Batumi alebo na mohutný finiš proti Olympiakosu Pireus. Podľa podobného scenára hral Slovan aj proti majstrovi Bosny a Hercegoviny na konci augusta.
Weissova družina je na ihrisku najlepšia v posledných minútach…
"Čo sa týka stresových zápasov, som s nimi v pohode. Najmä s tými, ktoré nakoniec dobre dopadnú. Zažil som ich už dosť. Potom je radosť väčšia. Toto mužstvo je lepšie, keď hrá pod tlakom a v strese.
Aj teraz to bolo o život. No ľudia na to chodia, veď to je divadlo. Takýto triumf chutí najviac," zhodnotil dramatické momenty na Tehelnom poli.
Čítajte viac Zázračných 49 sekúnd na Tehelnom poli. Slovan uspel a dorovnal BazilejNa litovskej umelke
O týždeň čaká Slovan posledný zápas v skupine. Súperom bude Žalgiris. Na umelej tráve vo Vilniuse. Nie všetci vraj na nej vedia hrať a preto bude poriadne zvažovať, koho nechá počas víkendového ligového zápasu proti Liptovskému Mikulášu na lavičke.
Lebo v Litve pôjde o všetko. Slovenský majster sa totiž prvýkrát môže predstaviť v jarných zápasoch pohárovej Európy.
„A posledný krok býva najťažší. Pôjdeme si tam pre postup. Musíme byť rozumní,“ opakuje Weiss.
Na záver tlačovej konferencie sa jeden z najlepších slovenských trénerov viac otvoril. Rozhovoril sa o podmienkach v Slovane, ktoré sú podľa neho najlepšie v krajine. „Od peňazí, cez štadión až po majiteľa, ktorý splní, čo sľúbi. My musíme už hrať iba futbal,“ vravel.
"Keď výsledky nemáte, idete preč, ak áno, zostávate. Pokiaľ to pôjde, v Slovane budem pracovať rád. Po úspechu však môže prísť už iba neúspech. Musíme si v Európe na seba zarobiť, nemôžeme od Ivana (Kmotríka – majiteľa klubu, pozn. red.) chcieť, aby nám každý mesiac posielal neskutočné peniaze. To nám však velí vyhrať ligu, tadiaľ je cesta jednoduchšia.
O dva roky bude hrať majster automaticky Konferenčnú ligu, každý teda bude chcieť byť majster. Aj Dunajská Streda, aj Trnava či Žilina. Dnes máme najlepšie mužstvo, ale len keď do toho dáme dušu. Bez nej sme nič," doplnil.
Plne funkčný Babylon
V Slovane to – zdá sa – momentálne funguje. Po babráckom inkasovanom góle nik neukazoval prstom na druhého, počas predzápasovej rozcvičky si prišiel s každým hráčom „tľapnúť“ aj Tigran Barseghjan, ktorý sa cez týždeň nešťastne zranil. Kabína v dôležitých momentoch funguje ako celok.
"To je moja robota, dať mužstvo dokopy. Nie je to ľahké, veď je tu trinásť národností, rôzne kultúry, iné náboženstvá. Každý chce hrať, videl som na Vernonovi De Marcovi, že túži hrať a keď tak nebolo, nepáčilo sa mu to. Snažil som sa mu vysvetliť, aby nebol urazený.
Čítajte aj V Slovácku zasiahla vyššia moc. Duel konferenčnej ligy nedohraliHráčom vždy vravím, že ma nemusia milovať, ale nesmú ma nenávidieť. Iba vtedy sa dá s nimi pracovať. Dvadsať futbalistov nikdy nebude spokojných, lebo hrať môže iba jedenásť z nich," zamyslel sa predtým, ako ukončil tlačovú konferenciu.
„Som unavený, v piatok máme tréning o jedenástej, v nedeľu ligu, nie je to ľahké. Stresy patria k futbalu, je to na mne aj vidieť, ale ja sa dám do zajtra dokopy a život zasa pôjde ďalej. Dobrú noc!“