Slovan Bratislava vo štvrtok zvíťazil v zápase Európskej konferenčnej ligy v Bazileji 2:0. Vo švajčiarskom meste, ktoré pre najslávnejší slovenský klub tak veľa znamená (v roku 1969 tam Slovan vo finále Pohára víťazov pohárov zdolal Barcelonu 3:2), naštartoval belasých za cenným triumfom, ktorý ich vracia späť do hry o postup.
Pred budúcotýždňovou odvetou proti Bazileju sú v tabuľke so štyrmi bodmi na treťom mieste.
Čítajte viac Senzačný triumf Slovana. Po víťazstve v Bazileji je späť v hre o postup
V Sparte to nevyšlo
Momentálne sa v kabíne áčka Slovana málokto môže titulovať slovom odchovanec. Po nedávnych odchodoch Dominika Greifa a Dávida Strelca zostal Pauschek v podstate jediným.
V najvyššej súťaži debutoval vo februári 2011 v derby proti Trnave (3:1) a ihneď v premiérovej sezóne sa pričinil o zisk slovenského double. Jeho kariéra mala na začiatku obrovské tempo, veď nemal ani dvadsať rokov a už sa mohol merať s európskymi veľkoklubmi.
V sezóne 2011/2012 bol Pauschek dokonca pri tom, keď Slovan vyradil slávny AS Rím s ešte slávnejším Francescom Tottim. Dnes hrá v Konferenčnej lige proti Bazileju, Pjuniku Jerevan a Žalgirisu Vilnius, vtedy v skupine Európskej ligy s Parížom St. Germain, Athleticom Bilbao a Salzburgom. S jediným bodom skončil v tabuľke posledný.
To si však už Pauscheka začala všímať futbalová Európa. V lete 2013 – aj keď v Slovane z toho nadšení neboli – prestúpil do Sparty Praha. Podpísal štvorročnú zmluvu. „Sparta je väčší klub ako Slovan. Ale ako Sparta, tak Slovan majú vo svojich krajinách podobné postavenie – oba tímy nie sú u väčšiny v obľube,“ porovnával.
Pražská Sparta, to je zo slovenského pohľadu príbeh sám o sebe. Pravda, Andrej Kvašňák, Jozef Chovanec či Stanislav Griga v nej naplno zažiarili, avšak množstvo ďalších krajanov na Letnej zhorelo. Pauschek to vedel, no predsa to chcel skúsiť.
Foto: Profimedia
„Vôbec ma to nestraší. Beriem to pozitívne od tých, ktorým sa v Sparte darilo. Napríklad Juraj Kucka, Igor Žofčák alebo Vlado Labant,“ usmieval sa v rozhovore pre Mladú frontu Dnes.
V bordovom drese napokon nastúpil len v predkole Európskej ligy a v pohárových zápasoch, v českej lige sa spočiatku vôbec nepresadil. V januári tak radšej odišiel na hosťovanie do Bohemians, kde strávil ďalšie dva roky.
„Šťastný z toho, že som sa hneď na prvýkrát v Sparte nepresadil, rozhodne nie som. Ale tragédiu z toho nerobím. Každý hráč má dobré aj horšie obdobie a mňa to horšie jednoducho zastihlo v Sparte. Verím, že túto druhú pražskú šancu využijem, a že od leta mi na Letnej nastanú lepšie časy,“ dúfal krajný obranca.
Jediné previnenie
Pauschek sa už do Sparty nevrátil a aj s lepšími časmi to nakoniec bolo pochybné. Ak nejaké nastali, tak len na chvíľu. Bratislavský rodák zamieril z „Bohemky“ do Mladej Boleslavi. Čakali ho tri pomerne úspešné roky, no aj mimoriadne dramatická rozlúčka.
„Keby som bol hlúpy, poviem všetko narovinu. Ale táto kapitola je za mnou, nechcem už otvárať tento problém. Bolo to najhoršie obdobie v mojom živote. Pre mňa i moju rodinu. Rád by som to hodil za hlavu. Ak to zhrniem, problém bol jediný: nechcel som predĺžiť zmluvu. To bolo jediné moje previnenie,“ vysvetľoval v roku 2019 pre Pravdu.
Pauschek o tom, čo sa v Mladej Boleslavi udialo, dlho nechcel hovoriť. Keď sa rozhodol, že v kariére by chcel pokračovať inde, na severe Česka mu to „spočítali“. Zrazu trénoval iba s rezervným tímom, na jeho zápasy chodiť musel, no hrať v nich nemohol. Nevedel, čo bude ďalej, ktorým smerom ho zaveje ďalší futbalový osud. Na Slovensku mal partnerku i malého syna, ktorých vídal maximálne jeden deň v týždni. „Bolo to pre nás ťažké,“ spomína.
Foto: ČTK / Paprskář Pavel
Za pol roka bol z neho hráč bez zápasovej praxe, psychicky na dne. Pomocnú ruku mu podal materský klub. Ozval sa Slovan. Aj keď česká futbalová liga je oproti slovenskej minimálne o jeden krok vpred, pre Pauscheka návrat nebol krokom späť. Bolo to futbalové vyslobodenie.
„Mladá Boleslav sa ku mne zachovala tak, ako sa zachovala a potreboval som nový reštart. Som rád, že som dostal šancu práve v Slovane, kde som doma,“ opakoval.
Vrátil sa po šiestich rokoch. S belasým dresom sa lúčil 26. mája 2013 prehrou v Banskej Bystrici (0:1) – proti Dukle s ním vtedy nastúpili Niňaj, Žofčák, Grendel, Halenár… Vrátil sa do úplne iného prostredia. Prešpikovaného legionármi.
„Musím povedať, že som nebol na niečo podobné zvyknutý. Ani keď som pôsobil v Sparte, Bohemke a Mladej Boleslavi. Toľko cudzincov nikde nebolo,“ zostal prekvapený.
„Ale problém to pre mňa nie je,“ uškŕňal sa a pripomenul, že v tzv. babylonskej šatni sa aspoň naučil po anglicky. Napokon, aj prvý bazilejský gól padol po osi Lovat (Brazília) – Čakvetadze (Gruzínsko) – Pauschek.
„Som asi ešte menej, než sviatočný strelec a teší ma, že to vyšlo v takomto zápase,“ zdôraznil. Bol to iba jeho druhý gól za Slovan, na prvý si sotva okrem neho niekto pamätá. Na visačke má rok 2013. Padol do nitrianskej bránky.
Čítajte viac Krásne choreo aj radosť belasých. Pozrite si, ako sa rodilo víťazstvo
Tehelné pole
Dnes už 29-ročný skúsený futbalista sa do Slovana vrátil ako voľný hráč. Keď odchádzal, lúčil sa s Pasienkami, vítalo ho však nové Tehelné pole. Mimochodom, na ruke má vytetovaný ešte starý štadión.
Ten, na ktorom absolvoval prvé tréningy ako malý chlapec.
Vo štvrtok večer dal dôležitý gól, ktorý pre Slovan veľa znamená. Pred tromi rokmi mu belasí podali pomocnú ruku. Pauschek ju svojmu klubu v Bazileji vrátil.