Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Do Slovana sa ľahko kope. Kto nehral v Mostare, netuší, o čom to je

Na ceste z Bratislavy domov na Záhorie. Zo zápasu proti Slovanu, za ktorý kedysi dlhé roky hrával. Pavol Masaryk (42), dvojnásobný kráľ ligových strelcov, dnes sleduje futbal predovšetkým skrz svojich malých synov v skalickom drese.

24.08.2022 12:06
Pavol Masaryk Foto: ,
Pavol Masaryk takto pred trinástimi rokmi bojoval na Tehelnom poli o loptu s Mariom Ivankovičom z Mostaru.
debata (5)

„Bratislava a Skalica sú dva svety, neporovnateľné. Prevalcovali nás. Ale v tejto kategórii to nie je podstatné, rovnako ani výsledok,“ usmieval sa niekdajší kanonier. Na klub, v ktorom strávil najkrajšie roky kariéry, nezabúda. Ani v deň odvety play off Konferenčnej ligy proti Zrinjski Mostar (20.30, RTVS). Pred týždňom podľahol slovenský majster na pôde bosnianskeho 0:1.

Tentoraz proti Slovanu, ale asi zostávate aj naďalej jeho veľkým fanúšikom.

Bez debaty. Odohral som zaň krásnych päť sezón, tento klub zostane som mnou spätý do konca života. Získal som tam všetko, čo som na Slovensku mohol dosiahnuť. Dobre mi bolo aj v Trnave či v Ružomberku, no Slovan je Slovan.

Prehodili ste v Bratislave aj zopár slov o zápase proti Mostaru?

Stretol som šéftrénera mládeže Slovana Štefana Zaťka. Nemal som pocit, že by pochyboval o postupe. Nevidel som žiadne sklamanie. Napokon, aj ja verím, že chlapci nakoniec postúpia.

Prvý zápas v Bosne ste videli?

Nemohol som, bol som úplne niekde inde. Neskôr som si pozrel fragmenty z duelu. Tiež som to zažil. Aj my sme tam v roku 2009 prehrali 0:1. Mostar je úplne iná mentalita, štadión či fanúšikovia, absolútne dokonale si dokážem predstaviť, ako sa tam slovanisti cítili. Je to veľmi náročné prostredie. A o tom, že Balkánci vedia hrať futbal, sa nemusíme ani rozprávať. Kto nehral v Mostare, netuší, o čom to je.

Na Slovan sa po stretnutí zniesla obrovská kritika…

Ľahko sa to hodnotí a kope do klubu, ale zdôrazňujem, že v Bosne to je vždy kruté. Samozrejme, podľa papierových predpokladov má Slovan navrch. Hádam to doma potvrdí. Najmä, aby prišli ľudia, to pomôže. My sme doma Zrinjski zničili 4:0, bol to úplne iný zápas.

Ako je možné, že mužstvo jeden týždeň trápi veľkého favorita (Olympiakos Pireus) a o sedem dní fatálne zlyhá? Nesvedčí to aj o tom, že v klube nie je všetko v poriadku?

Ťažko sa mi to hodnotí. Na môj vkus je tam príliš veľa cudzincov. Za mojich čias držali kostru Slováci. Dnes je garde opačné. Chýba tam slovenské srdce. Ani tomuto Slovanu sa nedá uprieť snaha, ale potrebuje nadstavbu. Niečo naviac. Obetovať sa. Totálne sa vyžmýkať. Ešteže tam je tréner Vlado Weiss, ten vie s hráčmi pracovať.

Pavol Masaryk. Foto: TASR, Jozef Ďurník
Pavol Masaryk Pavol Masaryk.

Majitelia Slovana vravia, že dnes je ľahšie a lacnejšie získať legionára ako porovnateľne dobrého Slováka.

Zrejme na tom niečo bude. Slovan je neustále pod tlakom, potrebuje výsledky. Každý rok chce hrať v Európe, Konferenčná liga je minimum. Je to však náročné. Najmä, keď chcete hrať so Slovákmi. Lebo ak sa nejaký ukáže, už v šestnástich ho lanária do cudziny.

No predsa len, Slovan má veľkú základňu, možno to chce viac trpezlivosti, dať chlapcom väčší priestor. Neraz mám pocit, že ak 18-ročný futbalista na Slovensku nežiari, dávajú ho ihneď bokom a kluby sa obzerajú za hranicami. Pritom legionári často ani nie sú lepší. Keď sledujem niektorých českých hráčov, ktorí behajú po našich ligových trávnikoch, vravím si, že to nie je dobré.

Vy ste však v devätnástich hrali za dedinku Brodské v nižšej súťaži. A predsa ste mali skvelú kariéru…

Lebo vždy som sa správal ako profesionál. Bolo mi jedno, v akej lige hrám. Moji kamaráti šli po zápase na pivo a klobásku a ja som drel. Pritom viacerí boli odo mňa lepší.

Po nedeľňajšom zápase proti Žiline sa Weiss sťažoval, že o jeho hráčov je záujem v zahraničí a momentálne nemajú čisté hlavy.

Pre futbalistu to nie je jednoduché. Na to, aby situáciu zvládol, musí byť aspoň trošku vyspelý. Aj z vlastnej skúsenosti viem, aké to je, keď okolo vás chodí manažér a múti vám hlavu, že by ste mali prestúpiť do lepšieho klubu.

Profík to dá bokom a ustojí to, ale sú aj takí, ktorí tomu podľahnú. Cudzinci sú zrejme náchylnejší, keďže ich vzťah k Slovanu prirodzene taký silný nie je. Klub často vidia len ako prestupovú stanicu. Pritom záujem o nich častokrát nie je ani taký veľký, ako sa im to podsúva.

Ultras Mostar Čítajte viac Štadión ako za socíku, fašistická minulosť. Predstavujeme Zrinjski Mostar

Aj vám sa to stávalo?

Samozrejme. Bol som však nastavený na Slovan, chcel som tam byť čo najdlhšie. Bola to pre mňa česť. Vždy som bol srdciar.

Odmietli ste niekedy lukratívnejšiu ponuku, len by ste zostali na Tehelnom poli?

Áno, minimálne dvakrát. Ozval sa mi Rapid Bukurešť a neskôr aj škótsky Aberdeen. Obe ponuky boli finančne zaujímavejšie. Keď sa na mňa neskôr pýtal cyperský AEL Limassol, povedali mi, že mám už vek na prestup. Aby som to skúsil. Tak som šiel. Neľutujem, bola to dobrá skúsenosť.

V dnešnom Slovane sú oveľa väčšie peniaze ako za vašich čias. Je podľa vás aj pod väčším tlakom?

Je to prirodzené. Keď máte firmu a chcete, aby sa jej darilo, musíte si zaplatiť najlepších ľudí. Potom však – oprávnene – potrebujete spätnú väzbu. To je dnešný Slovan.

Prečo dnes v lige nie je poriadny slovenský útočník?

To nie je len o dnešku, mám pocit, že posledných desať rokov sa s tým trápime. No vidieť to aj v reprezentácii. Ak nebude o kráľa strelcov bojovať niekoľko slovenských útočníkov, tak potom sa len ťažko dočkáme kanoniera v slovenskom drese. Nevidím to ružovo, v tejto chvíli tam nie je snajper, ktorý by mohol byť novým Szilárdom Némethom či Robom Vittekom. Pravda, sú tam mladí Dávid Strelec s Róbertom Boženíkom, obaja sa však po prestupe vytratili. Hádam sa prebudia.

Odišli skoro?

Boženík šiel do Feyenoordu a venoval sa mu tam vychýrený Robin van Persie. Určite v ňom niečo videli a v takej chvíli si poviete, čo si viac priať. Žiaľ, odvtedy stagnuje.

Vy ste sa do reprezentácie síce prebojovali, ale v národnom drese nakoniec neštartovali. Neľutujete?

Nič neľutujem. Reprezentácia bola bonus, získal som v nej nezaplatiteľné skúsenosti. Videl som, ako to tam prebieha, spriatelil som sa s Marekom Mintálom, zažil som, ako pracuje Miro Karhan, obdivoval začínajúceho Mareka Hamšíka. Som za to vďačný, asi to takto malo byť. Vo futbale neľutujem vôbec nič. Čo som mohol odovzdať, to som odovzdal.

Hráči Slovana mali pred trinástimi rokmi dôvod... Foto: TASR, Martin Baumann
Slovan, Mostar Hráči Slovana mali pred trinástimi rokmi dôvod na radosť. Doma zdolali Mostar 4:0 a postúpili do 3. predkola Ligy majstrov.

Ešte donedávna ste hrali v nižšej súťaži za Holíč. Už vás to neláka?

Keď sa začal covid, povedal som si – dosť. Aj to treba vedieť, no nie (smiech)? Stratil som motiváciu, celý život som bojoval o najvyššie priečky a zrazu to nebolo. No zvyknem si sem-tam ťuknúť a poviem vám, že aj po troch rokoch bez futbalu dostávam z Česka ponuky, aby som sa vrátil. Keď sa porovnávam s dnešnou mládežou, vidím, že v okresnej súťaži by som si stále zahral. Ale už ma nezlomia, radšej sa budem venovať synom.

Kedysi ste patrili medzi fyzicky najzdatnejších hráčov. Kondícia vám zostala?

Dodnes z toho žijem. Kamaráti neveria, keď ma vidia behať. Telo si pamätá. Nezabudne, že ste dvadsať rokov dreli.

Čomu sa dnes venujete?

Spravil som si trénerskú A licenciu a čakal na výzvu. Niečo sa črtalo, jeden klub mi dokonca ponúkal pozíciu športového riaditeľa, ale padlo to. Človek však musí niečo robiť, urobil som si teda školu, obliekol uniformu a pracujem v polícii. Vždy som tam chcel robiť. Som spokojný.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #ŠK Slovan Bratislava #Pavol Masaryk #HŠK Zrinjski Mostar