Slovanisti sa po šokujúcom vypadnutí v 1. predkole Ligy majstrov so Sutjeskou Nikšič nadýchli v Európskej lige k famóznym výkonom. V druhej najprestížnejšej európskej klubovej súťaži postupne vyradili kosovský Feronikeli, írsky Dundalk i grécky PAOK Solún, vďaka čomu sa prebojovali do skupinovej fázy.
A v nej majú aj po troch dueloch (Besiktas Istanbul 4:2, Sporting Braga 2:2 a Wolverhampton 1:2) stále reálnu šancu postúpiť do jarného šestnásťfinále.
"Ešte pred štartom v pohárovej Európe som očakával, že smelé predsezónne ambície belasých sa naplnia. Klub totiž zvýšil rozpočet a nakúpil zopár veľmi zaujímavých hráčov. Prišlo však nečakané vypadnutie z Ligy majstrov, čo sa môže stať, no podstatné bolo, že sa Slovan dokázal reštartovať.
Napokon to vyzerá na celkom vydarenú sezónu, čo ma veľmi teší," rozhovoril sa Slovák a jedným dychom vyzdvihol príchod Jána Kozák ml. ku kormidlu.
"Slovan nemôže trénovať hocikto. Je potrebná určitá personálna výbava, ktorú Jano má. Taktiež to veľmi dobre uchopil v kľúčových zápasoch z taktického hľadiska, tím ich zvládol výborne.
V neposlednom rade veľa chalanov, ktorí dovtedy nenapĺňali svoj potenciál a mali skôr imidž preplatených hráčov, išlo pod jeho vedením výkonnostne nahor. Čiže angažovanie Jána Kozáka na post hlavného trénera sa zatiaľ javí ako veľmi dobrá voľba."
Kozák nahradil pri kormidle Martina Ševelu, ktorému zlomilo väz vypadnutie z Ligy majstrov. Krátko nato sa však v súvislosti s jeho nástupcom skloňovalo aj meno Samuela Slováka, ktorý bol hlavným koučom Slovana v sezóne 2012/13. So svojimi vtedajšími zverencami triumfoval v lige i Slovenskom pohári.
"Zaregistroval som to. Ja som však momentálne zmluvne viazaný so zväzom a v zásade k ničomu konkrétnemu nedošlo. Na druhej strane nepopieram, že do veľkej miery som stále súčasťou Slovana, vyrástol som v ňom, takže človek nikdy nevie…
Každopádne, teraz som spokojný tam, kde som," pokračoval Slovák, ktorý už nejaký čas zastáva na Slovenskom futbalovom zväze (SFZ) funkciu šéftrénera mládeže.
Slovák získal so Slovanom tri tituly aj ako hráč, a to v sezónach 1994/95, 1995/95 a 2008/09. No kým pri prvých dvoch patril k najmladším členom vtedajšieho kádra Dušana Galisa, z tretieho sa už tešil ako kapitán a jedna z najväčších opôr majstrovskej družiny Ladislav Pecka.
Foto: SITA, Tomáš Benedikovič
"Ten tretí si cením azda najviac. Na pleciach nás, starších hráčov, bola oveľa väčšia zodpovednosť, očakávania boli taktiež namierené predovšetkým na lídrov tímu a v neposlednom rade Slovan čakal na titul už dlhých desať rokov. Čiže z tohto dôvodu som si tú zodpovednosť viac uvedomoval.
Zisk titulu a návštevy na starom Tehelnom poli boli pre mňa zároveň aj akousi satisfakciou a utvrdením sa v tom, že môj návrat do klubu mal naozaj zmysel. No aj dva predchádzajúce ligové primáty boli náročné, akurát s tým, že vtedy tá ťarcha bola na Tittelovi, Stúpalovi, Kinderovi a ďalších starších hráčoch, kým my mladí sme lietali po ihrisku a nemuseli sme sa o to až tak starať," zamyslel sa 20-násobný slovenský reprezentant.
Počas kariéry obliekal syn hereckých rodičov Evy Matejkovej a Mariána Slováka aj dresy španielskeho Tenerife, českého Liberca a nemeckého Norimbergu, pričom najdlhšie sa „zdržal“ v klube z Kanárskych ostrovov. Ako si spomína na súboje s Realom Madrid či Barcelonou?
"Tenerife bol svojho času ‚žrút‘ Realu Madrid. Spomínam si, že ešte predtým, ako som tam prišiel, stačila Madridčanom na zisk titulu remíza v poslednom kole na Tenerife, no oni tam prehrali, a tak z neho nebolo nič. A to sa im stalo dva roky po sebe. Aj preto nás nenávideli.
Ja osobne si pamätám zápas, ktorý sme dohrali o jedného menej, no aj tak sme vyhrali 4:3. Čiže Tenerife proti madridskému veľkoklubu vedelo zahrať, horšie to už bolo s Barcelonou.
Na rovinu však treba povedať, že tieto dva kluby neboli v tých rokoch tak odskočené od ostatných, ako je tomu v súčasnosti," vrátil sa Slovák myšlienkami dve desaťročia dozadu a na margo úmorných leteckých presunov na zápasy z Kanárskych ostrovov na španielsku pevninu dodal:
„Bol som mladý, neprekážalo mi to. Ale Palo Hapal, ktorý bol jedným z mojich starších spoluhráčov, mi raz povedal, že po čase to začnem cítiť. A mal pravdu. Po takých štyroch rokoch začali tie niekoľkohodinové tripy do Madridu a odtiaľ ešte ďalej trochu obťažovať aj mňa. Patrilo to však k životu profesionála a na nejaké sťažovanie sa nebol priestor.“
Rodák z Nitry, ktorý pred pár dňami oslávil 44. narodeniny, má dnes doma štyroch synov – 19-ročného Martina, 13-ročného Juraja, 11-ročného Simona a o tri roky mladšieho Samka. Je reálne, že čoskoro sa meno Slovák opäť objaví na trávnikoch našej najvyššej futbalovej súťaže?
"Neviem. Isté je, že ich vediem k športu a mimoriadne mi záleží na tom, aby športovali pravidelne. Zo športového života si totiž človek vie doniesť návyky, získať odolnosť a schopnosť biť sa s prekážkami, čo je aj mimo neho veľmi dôležité.
Či z nich budú profesionáli alebo vrcholoví futbalisti, ťažko povedať. Talentovaní sú. Určite by som sa tomu potešil, ale keď to tak nebude, nič sa nedeje. Podstatné je, aby športovali, a aby z nich vyrástli slušní ľudia," dodal Samuel Slovák.