Napriek tomu bolo „vyčíňanie“ Novaka Djokoviča na Turnaji majstrov v Turíne svojim spôsobom ohromujúce. Ten, kto sledoval, akým dominantným spôsobom sa vo finále porátal s – v životnej forme hrajúcim – Jannikom Sinnerom, zostal v nemom úžase.
Bola to tenisová poézia a na jej konci – po výsledku 6:3, 6:3 – rekordný siedmy titul zo záverečného podujatia sezóny.
Mimochodom, slovo rekord začína byť v Djokovičovom prípade otrepaným klišé, lebo čo turnaj, to nový historický zápis. Od nedele môžeme o srbskom velikánovi tvrdiť, že je nielen majiteľom najväčšej zbierky grandslamových titulov (24), výhier na Masters (40), ale je z neho aj osemnásobná koncoročná svetová jednotka, čo sa dosiaľ nikdy nikomu nepodarilo.
Tých naj je v jeho športovom životopise neúrekom. Napríklad včera odštartoval na tenisovom tróne 400. týždeň v kariére. S prihliadnutím na fakt, s akou silnou generáciou hráčov Djokovič roky súperil, je toto číslo priam abnormálne.
A s určitosťou nie konečné…
Smädný kanibal
Do Turína pricestoval v pozícii jednoznačného favorita. V základnej skupine však siahol na dno svojich síl. Na to, aby z nej postúpil, sa musel spoľahnúť aj na pomoc druhých. V semifinále proti Carlosovi Alcarazovi a vo finále so Sinnerom však hral famózne. Súperom dovedna pustil iba jedenásť gemov.
Tenisoví analytici na základe dát vypočítali, že v sobotu to bol od Djokoviča štvrtý najlepší tenisový výkon spomedzi všetkých hráčov v tejto sezóne. A v nedeľu dokonca najlepší. Tak, ako sa na šampióna patrí, to najlepšie úplne na záver.
Foto: Profimedia
U tridsaťšesťročného Srba to je akási obyčaj – čím viac je v stávke, tým hrá lepší tenis. Napokon, bol to vždy jeden z kľúčových pilierov Djokovičovho úspechu. Keď zacíti možnosť vyhrať ďalšiu veľkú trofej, je na nezastavenie.
Talian Sinner totiž päť dní predtým Belehradčana zdolal po troch vyčerpávajúcich setoch. Djokovič však v nedeľu svoj tenis povýšil na úroveň, na ktorú rodák z Bergama zrazu nedokázal odpovedať. Talianske médiá v ňom videli „smädného kanibala“.
Britský denník The Guardian sa zasa pokúsil vystihnúť to, čo sa asi odohrávalo v Sinnerovej hlave. „Čo môžete, preboha, robiť, keď vás najlepšie returnujúci hráč a najlepší obranár všetkých čias prevyšuje aj pri servise a víťazných úderoch?“
Odpoveď je nasledovaná: Talian v nedeľu nemohol robiť nič. Djokovič stratil v prvom sete pri vlastnom podaní iba dva body a jeho hra od základnej čiary vyzerala ako videohra.
„Sinner bol bábkou, ktorú šampión núti pohybovať sa po kurte podľa vlastného uváženia,“ napísal srbský portál Sportklub.
Djokoviče údery boli také dokonalé, že v jednej chvíli získal štrnásť bodov v rade a medzi novinármi v turínskej hale vraj úspešne začal kolovať vtip: polejte kurt, nech vieme, či tento muž dokáže chodiť aj po vode.
Cieľ je zlatý slam
V tomto bode jeho kariéry prichádza takmer každý triumf s ďalším novým rekordom. Srb sa tentoraz siedmym titulom z Turnaja majstrov odpútal od Rogera Federera. S 98 turnajovými vavrínmi, ktoré v mužskej dvojhre prekonali iba Jimmy Connors (109) a Federer (103), aj on pomaly smeruje do klubu stovkárov.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Chryslene Caillaud / Panoramic
Novinári sa ho po slávnostnom ceremoniáli pýtali aj na jeho ďalšie ciele – napríklad na Connorsovu métu číslo 109. Otázka pôsobila možno trošku úsmevne, keďže toto je azda posledný z veľkých rekordov, ktoré Djokovič ešte nevlastní.
S odpoveďou sa nezdráhal. Samozrejme, že pôjde po ňom. Aj po Monte Carle, aby mal v zbierke po tri triumfy zo všetkých Masters.
Po Australian Open, Roland Garros, Wimbledone, US Open i olympiáde – aby mohol mať v budúcej sezóne aj zlatý slam. „Vždy mám tie najvyššie ambície a ciele. Nebude to inak ani na budúci rok,“ sľubuje.
Počas toho aktuálneho dával často najavo, že jeho prioritou sú najväčšie turnaje. Étos, ktorý verne dodržiaval. V sezóne 2023 vyhral štyri z piatich najväčších titulov – v Melbourne, v Paríži, v New Yorku i finále ATP v Turíne – azda len jedna nevynútená chyba a inšpiratívny výkon Alcaraza na tráve v Londýne mu zabránili mať všetko.
„Bola to jedna z najlepších sezón, aké som v živote zažil. Korunovať ju víťazstvom proti domácemu miláčikovi, ktorý hral tento týždeň úžasný tenis, je fenomenálne,“ vyhlásil v nedeľu na severe Talianska Djokovič.
Ročník zakončil s bilanciou 55 víťazstiev a iba šesť prehier. Človek by si povedal, že to robí poľahky. „Ale nie je to tak. Nie je to ľahké. Nie je to ľahké,“ opakoval po finále jeho tréner Goran Ivaniševič.
A čo dôchodok?
Nie je to jednoduché ani pre generáciu tenistov, o ktorej sa už roky hovorí, že je „nastupujúca“. Jej najväčším problémom azda je, že aj keď sa zlepšuje a robí zmysluplné kroky, to isté robí aj Djokovič, hoci má už 36 rokov.
Jeho odhodlanie pracovať na svojom remesle a byť neustále lepší – aj po tom všetkom, čo už dosiahol – je pre mnohých nepochopiteľné.
„Prečo by som mal prestať, ak aj naďalej vyhrávam tieto turnaje? Keď ma začnú súperi ničiť, zvážim odchod do dôchodku,“ vyslal sokom úsmevný odkaz.
Sezóna sa skončila. O dva mesiace sa začne Australian Open. Nuž hádajte, kto koho zase bude ničiť…