Nová cyklistická disciplína zažíva boom. A začína zbierať prvé veľké úspechy. Tento rok sa tešila zo štyroch titulov majstrov sveta v mládežníckych kategóriách.
Branislav Repiský je jedným z priekopníkov pumptracku v slovenských podmienkach. „Je to disciplína, ktorá sa jazdí na špeciálnych dráhach, s terénnymi nerovnosťami, vlnami, klopenými zákrutami, na ktorých jazdec poháňa bicykel váhou a pohybom svojho tela, ktorému my v našom slangu hovoríme pumpovanie. Využívajú sa fyzikálne zákonitosti, technika a taktika jazdy, pričom šliapanie do pedálov je povolené len na rozbeh, ale nie na zvyšovanie rýchlosti," približuje hit, ktorý si obľúbili najmä mladí športovci, ale môžu sa mu venovať nadšenci všetkých vekových kategórií.
Na prvý pohľad všetko vyzerá jednoducho, ale optimálne zvládnuť techniku jazdy si vyžaduje množstvo hodín tréningu. „Úlohou jazdca je prejsť dráhu v čo najlepšom čase. Využíva aj malé skoky a hľadá optimálne možnosti, ako zvýšiť rýchlosť. Dráhy sú veľmi precízne budované, zákruty a vlny nie sú na nich umiestené náhodne. Najmä prenosom váhy tela jazdci dokážu dosahovať rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu," dopĺňa charakteristiku 48-ročný šéf tejto disciplíny na Slovenskom cyklistickom zväze.
VIDEO: Stále ma to ťahá na bicykel, priznáva Peter SaganTomu, kto chce byť úspešný, nestačí len jazdiť na bicykli. Musí rozvíjať silu, rýchlosť, vytrvalosť, výbušnosť. „Zdá sa, že je to len krátka jazda na bicykli, ale je to poriadny zaberák. Keď ide jazdec naplno, v cieli má toho dosť. Môj syn Filip, ktorý sa takisto venuje pumptracku, chodí do posilňovne trikrát do týždňa. Ako doplnkový šport má volejbal, pomáha mu to. Osvedčilo sa aj korčuľovanie, plávanie, ale tiež hokej," pokračuje Repiský.
Veľká zábava na sídliskách
Pumptrack je zaradený pod horskou cyklistikou, hoci aj Repiský pripomína, že sa viac blíži k bikrosu. Práve v ňom sa veľa jazdcov v minulosti uplatnilo a stále platí, že sa venujú obom. Aký je rozdiel medzi pumptrackom a bikrosom? „V pumptracku sa súťaží na uzavretom okruhu a absolvuje ho sám pretekár na čas. Rozhoduje, ako rýchlo dorazí do cieľa. Nedochádza ku kontaktu s inými jazdcami, v tomto je bezpečnejší ako bikros, v ktorom sa na štart postaví osem súťažiacich a bojujú o umiestenie v cieli," približuje hlavné rozdiely Repiský.
Sám sa kedysi venoval bikrosu, ale postupne si obľúbil aj pumptrack, ktorý prináša veľa zábavy, je vhodný na tréning koordinácie, výbušnosti i kondície. Spája generácie aj komunity. „Najmä spočiatku bol súčasťou tréningu bikrosárov, lebo technicky to bola perfektná príprava. Postupne sa však vyprofiloval na samostatnú disciplínu, začali sa v nej vo svete organizovať oficiálne súťaže i majstrovstvá sveta. My organizujeme Slovenský pohár i majstrovstvá Slovenska od roku 2017."
Prvé pumptrackové preteky pod názvom Pump Cup zorganizoval klub Bike Racing Slovakia, ktorého je stále predsedom, v lyžiarskom stredisku Salamandra neďaleko Banskej Štiavnice. Dodnes sa každoročne konajú na rovnakom mieste. Pumptrack sa však prioritne rozvíjal ako mestský sídliskový šport. „Dráhy sa od začiatku budovali predovšetkým na sídliskách miest, kde je veľká koncentrácia detí. Tam pozorujem obrovský nárast chlapcov i dievčat, ktorí sa venujú tejto disciplíne. Máme aj jednoduchšie pumptracky, kde sa učia deti základy, môžu sa rýchlo zdokonaľovať. Zákruty sú menej klopené a jazdí sa na nich v menších rýchlostiach," vysvetľuje Repiský.
Podľa neho pumptrack nie je finančne príliš náročný šport, venovať sa mu môže každý, potrebuje bicykel, rukavice, helmu, to všetko je bežne dostupné. „Pravda, reprezentanti, špičkoví jazdci na najvyššej úrovni už majú špeciálne bicykle vyrobené z ľahkých materiálov, s karbónovými komponentmi. Taký bicykel už stojí do päťtisíc eur. Finančná ťarcha ako v mnohých iných športoch leží na pleciach rodičov, ale najlepším prispieva na ich účasť na svetových podujatiach aj cyklistický zväz," dodáva.
Slovensko chce prvé ME
Dynamický rozvoj pumptracku potvrdzuje aj fakt, že za viac ako desaťročie vznikli na Slovensku desiatky dráh. V tomto už jasne prevalcoval bikros, ktorý využíva štyri dráhy a piatu stavajú v Žabokrekoch pri Martine. Pritom vybudovať pumptrackový okruh nie je úplne najlacnejšie. Stojí od 150– do 200-tisíc eur, niektoré aj viac. Svetovým staviteľom pumptrackových dráh je spoločnosť Velosolutions, ktorá podporuje rozvoj tejto disciplíny, sponzoruje veľké podujatia i popredných pretekárov.
Na Slovensku postavila dráhu v Košiciach, ktorá spĺňa najprísnejšie parametre a je jediná, na ktorej sa môžu uskutočniť aj súťaže majstrovstiev sveta. Má aj certifikát Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) pre najvyššie svetové súťaže. „Zajazdí si na nej aj amatér, ale má komplikovanejšie klopené zákruty, v takých uhloch, aby sa v nich dali dosahovať čo najvyššie rýchlosti. Ale aj na Slovensku máme šikovného projektanta a staviteľa pumptrackových dráh. Roman Kaločay z Bábu neďaleko Nitry sa sám tomuto športu stále venuje ako pretekár, takže ho pozná veľmi dobre. Najskôr budoval prvé hlinené pumptracky, neskôr ich začal asfaltovať. Majú tiež veľmi dobré parametre a môžu sa na nich organizovať nielen naše podujatia, ale aj medzinárodné súťaže."
Kaločay postavil aj dráhu na Haanovej ulici v bratislavskej Petržalke, kde sa túto sobotu uskutoční záverečné, siedme kolo Slovenského pohára v tejto sezóne. Po ňom organizátori vyhlásia aj najúspešnejších jazdcov uplynulého ročníka. Aj trnavská dráha spĺňa náročnejšie kritériá. Slovensko by sa chcelo zapísať do histórie pumptracku a privítať na šampionáte najlepších pumptrackových jazdcov starého kontinentu. Zatiaľ sa pravidelne konajú len majstrovstvá sveta.
„Radi by sme organizovali ako prví majstrovstvá Európy. Dali sme si už žiadosť a čakáme na rozhodnutie, či nám európsky šampionát pridelia. Hlavné slovo bude mať Európska cyklistická únia. Predpokladáme, že šampionát by sa mohol uskutočniť práve v Trnave."
Štyria zlatí vo Švédsku
Podmienky a široká základňa sa začínajú prejavovať aj vo výsledkoch na medzinárodných podujatiach. Roku 2019 sa na majstrovstvách sveta v Berne prvý raz predstavila Kristína Madarásová z Trnavy a o päť rokov neskôr na šampionáte v juhoafrickom Durbane jej tesne ušla bronzová medaila, obsadila štvrté miesto v kategórii elity.
O miestenky na šampionátoch sa bojuje počas celého roka v sérii svetových kvalifikačných pretekov. Víťaz každých z nich si nielen zabezpečí účasť na MS, ale má ju aj kompletne hradenú. Ďalší traja môžu na nich štartovať na vlastné náklady. Dvoje kvalifikačné preteky, v tomto roku i vlani, sa uskutočnili aj v Košiciach, v kategórii elity sa na nich predstavilo asi 60 štartujúcich. V tomto roku bojovali najlepší jazdci v pumptracku vo Švajčiarsku a nechýbali medzi nimi ani piati slovenskí reprezentanti, tri ženy a dvaja muži.
To, že pumptrack by sa mohol už čoskoro stať úspešnou slovenskou cyklistickou disciplínou, potvrdili augustové majstrovstvá sveta v mládežníckych kategóriách vo švédskom Ängelholme. V konkurencii vyše 150 štartujúcich chlapcov i dievčat takmer z 30 krajín dosiahli mimoriadny úspech a doviezli domov sedem medailí. Úspešnejší boli len Číňania, ktorí poslali na šampionát najpočetnejšiu výpravu. Slováci sa prezentovali na severe Európy ako pumptracková veľmoc. Štyria sa stali majstrami sveta. V kategórii najmladších do sedem rokov sa udeľoval neoficiálny titul a tešil sa z neho Teo Szetei. V kategórii do 10 rokov získala zlato Adela Kováčová, do 15 rokov Filip Repiský a do 16 rokov Adrián Pastucha. Medailovú kolekciu doplnili strieborní Dárius Breyer (11 r.) a Michal Kačic (12 r.) a bronzový Pavel Gašparík (9 r.).
„Vo Filipovej i v Adriánovej kategórii si robili veľké nádeje domáci Švédi, ale naši zástupcovia ich zdolali. Filip zajazdil výborný čas, ktorým by bol najrýchlejší aj o kategóriu vyššie," tvrdí otec. Pumptracková komunita je čoraz početnejšia a silnejšia, zvyšuje sa konkurencia a z toho rýchlo vyrastá aj zdatná špička. Filip Repiský i Adrián Pastucha už o dva roky budú štartovať medzi elitou, čo je najvyššia kategória. Za jej jazdcami už talentovaní Slováci na rovnakej dráhe zaostávajú len o tisíciny sekundy. Ich výkony sú prísľubom aj do ďalších sezón.