Na minulotýždňové preteky ste nastupovali s nejakými cieľmi… Do akej miery sa naplnili?
Poviem úprimne, nemali sme žiadne. Minimálne nie tímové. Celé sme to orientovali smerom k nášmu lídrovi Tomášovi Sivokovi – aby sa mohol ukázať a uchádzať o miesto v lepšom tíme.
Jednoducho aby sa v celkovom poradí umiestnil čo najlepšie. Nechceme ho u nás brzdiť, má na viac. Žiaľ, v štvrtej etape bol súčasťou veľkého pádu. V posledný deň, kde mohol bojovať o čo najlepšie umiestnenie, už nenastúpil.
Smola…
Ani nie tak pre tím, ale predovšetkým jeho osobné nešťastie. Opakuje sa to. Napokon, na Czech tour sa mu stalo to isté, štvrtá etapa a pád. Je mi to ľúto.
Bola to pre váš kontinentálny tím vysoká škola cyklistiky?
Teraz už nie. Po troch sezónach v tomto kolotoči to už zvládame. Je to však škola pre pretekárov. Naše zázemie funguje dobre, no tým, že jazdci sa u nás rýchlo obmieňajú a často prichádzajú z národných súťaží, tak majú oči ako „tenisáky“.
Ale keď nastúpia na štart s „worldtourovými“ tímami, rýchlo pochopia, že to sú o desať či dvanásť kilometrov za hodinu rýchlejšie preteky ako zvyčajne. Je to obrovský rozdiel. Aj v správaní sa elitných cyklistov voči „lúzrom“, ako sme my.
Čo to znamená?
Že často sa nesprávajú džentlmensky, naši chalani si medzi nimi len ťažko hľadajú priestor. Tie tímy tam majú svoju lajnu a nepustia vás dopredu. Vyhodia vás z nej.
Ako to robia?
My ako stajňa nemáme na to, aby sme celý tím ťahali na pretekoch Okolo Slovenska na špici. Ale keď sa tam chce medzi nich dostať jednotlivec, dajú mu pocítiť, že tam nemá čo robiť. Normálne ho „vyluftujú“, vyhodia z vláčika preč. (smiech)
Nie je trošku frustrujúce, keď vaša stajňa musí bojovať s tímami, ktoré majú úplne iné zázemie a diametrálne odlišné rozpočty?
Ja ako majiteľ tímu to viem, ale chlapcom sa to ťažko vysvetľuje. Že im nemôžeme byť konkurencieschopní. Naši cyklisti do toho dávajú všetko, voľný čas, svoje aj rodičovské financie, ale stále je to len stotina z toho, čo by sme potrebovali.
Snažím sa ich presvedčiť, že to, že dokončia takéto podujatie, je vzhľadom na podmienky, v akých pracujeme, vlastne úspech. Iné to je samozrejme na pretekoch kontinentálnej úrovne. Tam treba byť tvrdý.
Ako hodnotíte samotné podujatie? Bola to dobrá reklama pre Slovensko?
Bol to športový sviatok, ocenili to aj diváci, ktorí prišli. Preteky vysielala aj stanica Eurosport, čo je bezpochyby úspech, ale porovnávať to s Tour de France pochopiteľne nemôžeme.
Napokon, nemáme ani také historické pamiatky. V nejakom smere sa možno dalo spraviť viac, ale mudrovať vie každý. Ja som spokojný.
Foto: fb pierre baguette
Že v štyroch etapách z piatich skončia na prvých dvoch miestach rovnakí cyklisti, sa často nevidí. Neznačí to však niečo aj o menej pestrom itinerári pretekov?
Nemyslím si. Tí chlapi sú neraz na milimeter vyrovnaní, ich tímy pracujú ako stroje. Nie je ľahké pripraviť takúto trať.
Uvedomte si prosím, že toto je šport, na ktorý sa nestávkuje, na ktorý nechodia platiaci diváci, takže dostať naň ozbrojené zložky alebo políciu je nadľudská práca.
Veď aj napriek veľkej snahe organizátorov boli úseky, kde boli v protismere autá. Síce zastavené, ale boli tam. Aj tu je vidieť, že zložky Ministerstva vnútra nespolupracujú tak, ako by mali.
Len si zoberte, že keď príde Slovan do Trnavy, je tam po krk kukláčov a každému to príde normálne, my potrebujeme uzatvoriť tridsať križovatiek a je to problém. Niečo priam nemožné. Musíte robiť projekty, kade-tade prosíkať, platiť policajtom, klobúk dole pred organizátormi.
A keď sa vrátime k športovej stránke… Kubiša vám ľúto nebolo, keď bol štyrikrát v rade druhý?
On je silný chalanisko, v hlave to má dobre zrovnané. Želal som mu úspech, veľmi bojoval, žiaľ, taký je šport. Urobil pre to maximum, no Quick-Step sa ukázal byť o niečo lepší.
Mimochodom, Kubiš pred dvomi rokmi ešte pretekal za slovenský kontinentálny tím, dnes brázdi svetové podujatia… Aj on môže byť dobrá motivácia pre vašich jazdcov, však?
To nie je o motivácii. Buď máte peniaze a zaplatíte si miesto v tíme, ktorý vás neskôr posunie ďalej alebo známosti a talent. Kubiš prestúpil z Dukly Banská Bystrica do českého Elkovu, kde ho výkonnostne – zmenou tréningového procesu – posunuli na vyššiu úroveň.
Potom sa oňho začali zaujímať známejšie tímy. Aj tu je vidieť, že lepšia starostlivosť počas jednej sezóny v prokontinentálnom tíme znamená dvadsať percent výkonu naviac. Iste, treba mať aj dar od boha a disciplínu. Z Lukáša mám radosť.
Prvý rozhovor sme spolu robili na jar 2023. Boli ste plný elánu a ambícií… To všetko vám zostalo?
Všetko je fuč, nezostalo nič. Je mi smutno. Zo stavu slovenskej spoločnosti ako takej. V roku 2024 nám tu vzniklo nové Ministerstvo športu, v tíme sme mali aj Petra Sagana.
Čítajte viac Keď kráčal oproti mne Sagan, zrazu mi napadlo... Nie je zhýralý milionár
Rok som s ľuďmi z ministerstva debatoval, náš projekt nikoho z nich vôbec nezaujímal. A pokračuje to až dodnes. Žiadna podpora zo strany štátu. S týmto tímom končím. Balím to.
Vraveli ste nám o päťročnej vízii, že s tímom chcete postúpiť do vyššej kategórie, za dva roky sa vám však otvorili oči…
Posledných päť sezón som to dotoval z vlastných peňazí, stratil som chuť. Odmietam viac vytvárať hodnoty, ktoré majú osoh pre druhých, pričom ja sám obmedzujem vlastný finančný stav i svoju rodinu. To sa jednoducho nedá.
Vznikli nám rôzne dlžoby, teraz sa s tým motám. Mal som milión sľubov, ale viete, na Slovensku slovo nič neznamená. Džentlmenstvo sa vytratilo. Narazil som si „držku“. To je asi všetko.
O koľko peňazí ste celkovo prišli?
Okolo tristotisíc eur.
Povedzte, aké ťažké je zohnať peniaze pre slovenský cyklistický tím?
Nielen pre cyklotím, celkovo to je problém. Mám priateľa, športového riaditeľa a reprezentačného trénera vo vzpieraní, ten človek má majstra Európy do 17 rokov, no žalostne málo peňazí. No nie je to úbohé?
Žiaľ, nemáme uspôsobenú legislatívu, aby podnikateľ, ktorý má šport rád a baví ho, mal z neho odpočitateľnú daňovú položku. Všetko je limitované sponzorskými zmluvami a darmi alebo dvomi percentami z daní.
Vlastne len chodíte a hľadáte bohatého partnera, ktorý by vám tie dve percentá dal. No zo zisku vám nikto nič nedá. Minimálne pokiaľ to nie je marketingový produkt, ktorý sa časom vráti. A aj keď to marketingový produkt je, tak vám hrozí, že vás využijú, zneužijú a pošlú niekam.
Čítajte viac Keď šampión neposlúchol pápeža: Temný milostný škandál Fausta Coppiho, ktorý otriasol Talianskom!
Žijete v Skalici, miestny futbalový klub hrá v najvyššej súťaži s rozpočtom do milióna eur. Má to podľa vás v otázke financií ľahšie?
Futbal a hokej sú zaujímavé pre stávkové spoločnosti, lebo na tom sa zarába. A hoci tam nechodí veľa divákov, tí, ktorí prídu, si zaplatia. Sú to populárnejšie športy s televíznymi prenosmi. Ale aj tak, aj v skalickom klube musí byť niekto z dotyčnej firmy, kto má ten futbal rád. Inak by tam ten partner nebol.
A skalický hokej? Veď ten je v takej situácii ako my. Je tam človek, ktorý sa snaží, veľa sa mu nasľubovalo, ale – s prepáčením – viete, kde je? Naša spoločnosť je mamonárska, nikomu už nerobí radosť vytvárať radosť.
Aký rozpočet mal tento rok tím Pierre Baguette?
Hm… Reálne sme minuli asi 220-tisíc eur. Je to ťažké. Priznám sa, že sám som mal ilúzie, na čas som sa stiahol a takto to nakoniec dopadlo.
Nešlo to, ani keď bol do tímu zaangažovaný slávny Peter Sagan?
Na tomto bola postavená celá stratégia funkčného slovenského tímu. Myslel som si, že keď u nás bude jeden Sagan, druhý Sagan a Jano Valach ako športový riaditeľ, že to naše Ministerstvo športu nejakým spôsobom osloví. Ale pravda je taká, že nikoho to tam nezaujímalo. Fakt nikoho. A ja som definitívne vytriezvel.
S pánom Dušanom Keketim som sa stretol trikrát, dokonca na jednej spoločnej akcii, mal som od neho aj správu, s projektom to vyzeralo nádejne, ale o tri týždne ho odvolali. S novým pánom ministrom som sa nestretol, s nejakým jeho úradníkom áno, všetko si zapisoval, tým sa však všetko skončilo.
S niekým z ministerstva aj teraz komunikujem, no viete, stále sa všetko len odkladá, nikto vám nechce povedať, že vám nič nedá a len sa čaká na to, kým vás to samého prestane baviť.
Bude tento cyklistický tím pokračovať?
Je postavený na mne. Takže keď to zruším, tak to zruším a ak s tým chce niekto pokračovať, nech ide do toho. Ak by mal záujem, celé zázemie mu predám alebo prenajmem. V tejto chvíli som rozhodnutý s tým „seknúť“, lebo zo žiadnej strany tu nie je chuť pomôcť.
Čítajte viac Pán stopiek bol anarchista v posteli. Za múrmi domu Jacquesa Anquetila vládla nevídaná džungľa
Zo strany cyklistického zväzu je to len taká statika. Pán prezident Peter Privara je navonok veľmi ústretový, ale akonáhle príde na konkrétne debaty, končí sa to tým, že nám v rámci aktuálnej legislatívy nedokáže pomôcť. Že mu to zákon neumožňuje.
Ale aby som bol korektný, SZC nám podľa zákona dáva dotácie na podporu športovcov do 23 rokov, tento rok to bolo asi 12-tisíc eur, ďalších 12-tisíc nám dal zväz aj na začiatku roka na sústredenie.
Koľko času ste posledné roky venovali tomuto projektu?
Dovedna sú to tisícky hodín. Okrem toho mám svoju prácu, napokon, aj v tejto sezóne som dal do tímu z vlastných 40-tisíc eur. Už len samotná príprava na preteky, to je šestnásť bicyklov, ktoré musím poskladať.
Komunikujem s výrobcom Time, s kamarátom pre nich vyrábame formy, aby vôbec boli partnermi tímu. To isté kolesá, atď. Musíme sa starať aj o partnerov a dohadzovať im kšefty.
Keď sa ide na týždňové preteky, bol som jediný člen tímu, ktorý za to nemal zaplatené a vo finále, keď sa vyskytol problém, som bol za hlupáka vždy len ja. Chápete, že ma to prestalo baviť, že? (úsmev)
Nezatvrdli ste aj voči cyklistike ako takej?
Nie, je to krásny šport a stále ma baví. Skôr voči, ani neviem, či to mám nazvať „cyklistickou mafiou“, ale fakt je ten, že keď vhupnete do proficyklistiky, už to nie je o športe. Je to o tom, kto koho pozná, kto koľko a komu dá naspäť, či z toho budeme mať nejaký osoh.
Nikto nemá radosť z toho, že mladí ľudia nefetujú ale športujú. Že chcú reprezentovať Slovensko. Mám rád túto krajinu, chcel som, aby sme vytvorili niečo, čo ju bude reprezentovať navonok, žiaľ, Slovensku to je akosi jedno. Ľuďom, ktorým by na tom malo maximálne záležať, to je fuk.
Foto: Daniel Stehlík
A slovenská cyklistika ako taká? Ide dobrým smerom?
Pravdou je, že Slováci majú radi bicykel, že na cestách ich je čoraz viac. Hovorím o rekreačnom športe. No keď sa pozriete na úroveň Slovenského pohára… (odmlčí sa, pozn. red.)
Čo sa tam deje?
Je ich málo, konkurencia žiadna. To je katastrofa, organizátori nemajú žiadnu podporu. Odnikiaľ. Klobúk dole pred nimi, že to vôbec chcú robiť. Veď my nie sme schopní uzavrieť jednu trať, chalani jazdia počas premávky, to je… Nemôžem povedať kde.
Pozriete si nedeľňajšie preteky mužov na majstrovstvách sveta?
Jasné, veď cyklistika je krásna. Viem, čo je za tým, koľko starostí. My v televízii vidíme len to, že Tadej Pogačar si frčí po víťazstvo, ale o chod jedného tímu sa neraz stará viac ako sto ľudí. Všetko tam musí byť na milimeter nachystané. Jednoducho všetko top.
Vyhrá Pogačar?
Sledujem to letmo. Fandím Tadejovi, je odstrelený od všetkých, hoci v časovke mu Evenepoel poriadne naložil.
Stanovisko Pierre Baguette k medializovaným informáciám:
Vzhľadom na medializované informácie o rozhodnutí majiteľa cyklistického tímu Pierre Baguette Cycling Borisa Horvátha nepokračovať ďalej v profesionálnej cyklistike a v súvislosti s jeho vyjadreniami na adresu štátnych orgánov a Slovenského zväzu cyklistiky, chceme predísť akýmkoľvek nedorozumeniam.
Značka Pierre Baguette bola výhradne sponzorom cyklistického tímu Pierre Baguette cycling. Nikdy nebola jeho majiteľom ani prevádzkovateľom. Majiteľom a prevádzkovateľom tímu bola spoločnosť CYCLEVERSUM s.r.o., patriaca rodine pána Borisa Horvátha.
Pierre Baguette si všetky svoje sponzorské záväzky plnila vždy načas a dokonca aj nad rámec dohodnutých podmienok. Našou ambíciou bolo a je podporovať šport a zdravý životný štýl. Odmietame, aby bola značka spájaná s organizačnými alebo internými spormi, ktoré nijako nesúvisia s našou úlohou sponzora.
Zároveň sa dištancujeme od medializovaných hodnotiacich úsudkov pána Borisa Horvátha na adresu Ministerstva cestovného ruchu a športu a Slovenského zväzu cyklistiky. Aktuálne prehodnocujeme naše ďalšie pôsobenie v slovenskej a európskej cyklistike, a nevylučujeme, že v nej aj do budúcna v nejakej forme aktívni.
Ďakujeme spoločnosti CYCLEVERSUM s.r.o. za doterajšiu niekoľkoročnú spoluprácu a prajeme jej na ďalšej ceste čo najviac športových a ľudských úspechov.
