Slováci v akcii
S dominanciou, aká sa spája len s najväčšími legendami tohto športu. Vo štvrtok preletel horami, v piatok zničil konkurenciu v časovke a v sobotu si na ikonických vrchoch podržal žltý dres s takou istotou, akoby patril do jeho súkromného šatníka.
Tento rok si jednoducho neprišiel len po víťazstvo, jazdí tak, aby zanechal odkaz. Suma summárum, náskok má už viac ako štvorminútový a pri jeho forme ho skôr zdupľuje, než stratí.
Nejazdí preto, aby bol druhý
Jeho jazda pôsobí ľahko, prirodzene, takmer hravo. Vo štvrtkovej etape na Hautacam nechal najväčších rivalov v posledných kilometroch za sebou takým štýlom, že niektorí fanúšikovia si začali klásť otázku, či sledujú realitu.
Kontrast s celkovo druhým Jonasom Vingegaardom, ktorý sa počas spomínaného stúpania márne snažil držať jeho kolesa a napokon stratil viac ako dve minúty, bol ohromujúci.
V piatkovej v horskej časovke – keď odmietol mať pri sebe aj vysielačku – pridal na tohtoročnej Tour už štvrté víťazstvo, na Starej dáme celkovo 21.
Čítajte viac Balkánsky víchor má skromného vyzývateľa, ktorý z úcty prijal priezvisko po manželke
„Povedal by som, že v posledných dvoch rokoch mám životnú formu,“ hodnotil v cieli pred novinármi. „Tak sa ju budem snažiť udržať čo najdlhšie. Viem, že akonáhle ten môj vnútorný oheň vyhasne, pôjde výkonnosť zase rýchlo dole.“
V sobotu to však ešte nebolo, lebo „zarobené“ si pohodlne postrážil. Jazdil konzervatívne, nepúšťal sa do žiadnych útokov, zo sedla vyskočil až dvesto metrov pred cieľom – stačilo mu to na 2. miesto a ďalší skalp Vinvegaarda.
Ohlasy na jeho výkony sú takmer jednohlasné. L'Équipe o ňom píše ako o „mužovi, ktorý jazdí vlastné preteky. Talianska Gazzetta dello Sport ho prirovnáva k Felice Gimondimu a Bernardovi Hinaultovi v jednom.
A keď britský The Guardian v titulku skonštatoval, že TdF 2025 je symfóniou jedného muža, vystihol to priam dokonale.
Chris Froome, štvornásobný víťaz podujatia, vraví, že: „Tadej je ako ja v mojich najlepších rokoch, ale všestrannejší. Vyhrá šprint, časovku, horskú etapu – to som ja nikdy nezvládol.“ Slávny Francúz Hinault ho nazýva kanibalom, ktorý „nejazdí pre druhé miesto.“
Čítajte viac Politická krivda. Je Slovensko horšie ako Pakistan či Nigéria? Ak chcete ďalšieho Sagana, postavte deťom, čo ste sľúbili
Pogačar totiž vedie preteky s luxusným náskokom, jeho rival Vingegaard – dvojnásobný víťaz Tour – nedokáže reagovať na jeho zmeny tempa, ataky či kontrolu etáp. A Remco Evenepoel, ktorý pôvodne tiež plánoval bojovať o pódium, v sobotu s „prázdnou nádržou“ zliezol z bicykla a vzdal.
Akoby mal motor
Odborníci sa zhodujú, že Pogačarova výnimočnosť spočíva v súhre viacerých faktorov: vo fyziológii, taktickom uvažovaní, tímovej podpore, psychickej stabilite i schopnosti regenerácie. Jonathan Vaughters, bývalý jazdec a dnes športový riaditeľ konkurenčného tímu, povedal, že Pogačar „jazdí, akoby mal vlastný motor“.
Aj Bradley Wiggins uznáva, že jeho výkon „v horách prekonáva všetko, čo som kedy videl“. Odborný portál ProXCskiing rozanalyzoval jeho výkonnostný profil a tvrdí, že vďaka obrovskej kapacite mitochondrií je schopný dlhodobo držať extrémne vysoký výkon bez akumulácie laktátu.
Pogačarova výkonnosť v číslach je však natoľko výnimočná, že niektorí analytici začínajú prepisovať referenčné hodnoty. Pogačarov funkčný prahový výkon sa pohybuje okolo 415 wattov.
To znamená, že túto hodnotu dokáže udržiavať približne hodinu, pričom počas náročných etáp, akou bola napríklad piatková časovka na Peyragudes, jazdil v priemere na úrovni 460 wattov po viac než 40 minút.
Pri štvrtkovom stúpaní na Hautacam dokázal poraziť Vingegaarda o vyše dve minúty. Niektorí odborníci žasli, keďže jeho čísla vraj súvisia viac s laboratóriom než so živým človekom.
Jeho VO2 max sa podľa odhadov blíži k 89 ml/kg/min, čo ho radí medzi najlepších vytrvalostných športovcov planéty – v tejto lige sa pohybovali len mená ako Miguel Indurain, Greg Lemonde, či legendárny bežec na lyžiach Bjorn Dählie.
Armstrong by vraj zúril
Hoci nejeden cyklistický expert by vám možno povedal, že tohtoročná Tour je už rozhodnutá, aj sám Pogačar priznáva, že nie je nedotknuteľný. Aj on má svoje limity. V minulých rokoch ho Vingegaard dokázal dvakrát zdolať.
Je tiež známe, že Slovinec občas podcení hydratáciu alebo zvolí príliš útočný štýl, čo ho môže stáť sily v závere. Aj jeho schopnosť znášať tlak má svoje hranice.
Ale tento rok zatiaľ žiadnu zo svojich slabostí nedal najavo.
Čítajte viac Orbánovi Nobelovu cenu za mier, volal muž, ktorý sa nebál skočiť do ničoty. Felix Baumgartner odišiel tak, ako žil - medzi nebom a zemou
Naopak, jazdí s prevahou, ktorá pripomína časy Lancea Armstronga. Nie pre doping, ale pre dominanciu. Amerićan nedávno suverénne vyhlásil, že Pogačar je už teraz najlepší pretekár všetkých čias. Pripomenul, že dominantný nie je len na Tour, ale prakticky všade, kam zavíta.
Tento rok vyhral aj monumentálne klasiky Okolo Flámska a Liége – Bastogne – Liége. Na Paríž – Roubaix skončil druhý a na Miláno – San Remo tretí. Aj preto v ňom mnohí vidia nového Eddyho Merckxa – donedávna najvšestrannejšieho cyklistu v histórie.
Niektorí analytici však porovnávajú jeho výkony z uplynulých dní s érou z 90. rokov. Trebárs štvrtkový výstup na Hautacam za 35 minút a jedenásť sekúnd, keď stratil na čas Bjarneho Riisa z roku 1996 len 30 sekúnd. Pogačar to dokázal 24 hodín po tom, ako v predošlej etape nepríjemne spadol.
„Jeho čísla sú neuveriteľné. Armstrong by zúril,“ rýpol si portál Lanterne Rouge. Dánsky expert Vest Christiansen, ktorý skúma šport a doping na Univerzite v Aarhuhuse, v rozhovore pre BT uviedol: „Bolo by naivné tvrdiť, že doping v cyklistike neexistuje. Watty a rýchlosť stúpaní lámu rekordy z čias, keď bol doping bežný.“
Dánsky vedec si nevie vysvetliť predovšetkým Pogačarov progres oproti sezóny 2023…
Čítajte viac Drel pre Armstronga, mal zlato, ale doma umyl riad bez rečí... Keď tichého Taliana zbadali na ceste, všetci vedeli, že to nebol obyčajný pád
„Je pochopiteľné, že vrcholoví športovci zvyšujú svoju hladinu o jedno, dve alebo možno tri percentá. Ale zdá sa, že on zvýšil svoju hladinu o sedem, osem, deväť alebo dokonca desať percent. To je prinajmenšom ohromujúce.“
Skutočnosť, že veľká hviezda cyklistiky je nepochybne pravidelne testovaná na zakázané látky, je podľa Dána irelevantná. „Len preto, že nevidíte doping, neznamená, že tam nie je.“
Buďme realisti
Armstrong už vlani vo svojom podcaste The Move vyhlásil, že Pogačar občas útočí zbytočne. Aj keď to nepotrebuje. Vraj tak len vyvoláva podozrenia. Mimochodom, stačí sa pozrieť na sociálne siete – po každej jeho výhre sú zaplavené nepodloženými obvineniami.
Christian Prudhomme, riaditeľ Tour, však oponuje. Pogačar podľa neho podstupuje až tri kontroly denne a UCI investuje milióny do boja proti dopingu.
Sám Pogačar na tieto špekulácie reaguje s rozvahou. Po víťazstve na Tour 2024 povedal: „Vždy budú pochybnosti kvôli minulosti cyklistiky. Ale doping je hlúposť. Cyklistika je obeťou svojej histórie. Nechcem ohroziť svoje zdravie kvôli desiatim rokom kariéry,“ bráni sa.
Jeho dominancia pritom nie je žiadnou novinkou. Už v roku 2020, keď ako 21-ročný šokoval svet víťazstvom na Tour nad Primožičom Rogličom, bolo jasné, že ide o talent storočia. „On je budúcnosť. Má silu, taktiku, charizmu. Je to mladší Merckx, ale s krajším úsmevom,“ vravel Armstrong.
On je proste ten, kto jazdí s ľahkosťou. On sa baví. Ostatní trpia, zatiaľ čo on na bicykli tancuje. Aj tento rok.
„Môžeme vymýšľať najlepšiu taktiku, ale ak je Tadej taký silný, ťažko proti nemu niečo zmôžeme. To neznamená, že sa vzdávame. Len by sme mali byť realistami,“ nechal sa cez víkend počuť Sepp Kuss, Vingegaardov dvorný domestik.
Inak povedané, šampiónovi v žltom stačí jediné – doraziť zdravý do Paríža. A potom budeme môcť do kameňa tesať: Tadej Pogačar – víťaz Tour de France 2025.
Čítajte viac Trumpovi ľudia chcú obrátiť aj športový svet naruby. Oslovili najväčšieho podvodníka v histórii, odmietol ich
