Holandský fenomén, dedič cyklistickej dynastie, opäť potvrdil, že je kráľom klasík. Mužom, ktorý mení bicykel na umenie a dlažobné kocky na svoju ríšu.
Iná liga
Paríž – Roubaix 2025 bol ďalšou epickou ságou, v ktorej sa 29-ročný Holanďan triumfálnym spôsobom popasoval so všetkými nástrahami slávneho monumentu.
Od štartu v Compiégne sa pelotón trhal pod náporom vetra, no Van der Poel s Tadejom Pogačarom rýchlo naznačili, že to bude len ich súboj. Ako gladiátori odpovedali na každý útok, zatiaľ čo súperi odpadávali jeden po druhom.
V Arenbergskom lese, kde sa rodia legendy, prišiel zlom. Pogačarova riskantná línia v zákrute ho stála dvadsať sekúnd, čo Van der Poel využil ako šachový veľmajster.
Necelých 43 kilometrov pred cieľom zaútočil a hoci ho osud poriadne skúšal – defekt, výmena bicykla, či hodená fľaša z davu, bola to číra exhibícia a pelotón za ním len obyčajným tieňom.
Čítajte viac Spadla mu reťaz, dostal defekt. Van der Poel ovládol Paríž - Roubaix, pomohol mu aj Pogačar
Jeho nohy boli ako motory, ktoré nikdy nespomaľujú. „Hrozne som trpel,“ vravel do mikrofónov, no jeho víťazstvo vyzeralo akokoľvek, len nie ako utrpenie…
Pre Van der Poela bolo už ôsme na monumentálnych klasikách – okrem Roubaix sa trikrát radoval aj na Okolo Flámska, dvakrát ovládol Miláno – San Remo. V tomto smere sa teraz vyrovnal Pogačarovi, z aktívnych cyklistov nikto nevyhral viac slávnych jednorázoviek.
„Mathieu jazdí ako Eddy Merckx v najlepších časoch. Jeho sólo po Pogačarovom páde nebolo len o sile, ale aj o múdrosti. Vie, kedy zaútočiť a ako si náskok postrážiť. Trikrát za sebou? To je veru historické,“ uviedol niekdajší skvelý írsky klasikár Sean Kelly.
Iná legenda, Belgičan Johan Museeuw, tiež trojnásobný víťaz Paríž – Roubaix, pre televíziu Sporza uviedol, že Van der Poel je na inej úrovni ako ostatní. Nazval ho kráľom kockových klasík.
Napokon, uznal to aj jeho prenasledovateľ Pogačar. „Jednoducho bol silnejší. Na týchto cestách je to stroj.“
Pre dlhoročného rivala Wouta van Aerta je Holanďan „iná liga“
Foto: Profimedia, Jeff PACHOUD / AFP / AFP / Profimedia
Nevezmeš si cyklistu
Van der Poel dostal mnohé zo svojich schopností už do vienka, preto v jeho podaní vyzerá byť aj jazda v štrku, v blate, na kockách, ako niečo úplne prirodzené.
Jeho otec Adrie bol v roku 1996 majstrom sveta v cyklokrose a tiež si dobre viedol aj na jednodňových klasikách. Počas kariéry ovládol Okolo Flámska, Liége – Bastogne – Liége i Amstel Gold Race.
Pekný genetický základ pre budúcu kariéru.
Lenže Mathieu má vo svojej DNA ešte silnejšie cyklistické gény po mame Corinne. Jeho dedom bol slávny Raymond Poulidor, víťaz Vuelty 1964, ktorého najviac preslávilo osem pódiových miest v celkovom hodnotení Tour de France, hoci nikdy nestál najvyššie.
Vo svojej zbierke mal aj triumfy na Miláno San-Remo, či Valónskom šípe. Tie však z neho prezývku „večne druhý“ aj tak nikdy nezmyli.
„Je lepší, ako bol kedysi jeho papi (dedko) a silnejší ako papa (otec). Má neskutočný charakter, povedal by som, že je nezastaviteľný,“ chválil sa hrdý dedo, keď malý Mathieu bol sotva tínedžer.
Čítajte viac Skromného informatika priviedol slávny Slovák do nepríčetnosti. Obaja dodnes čakajú, že sa jeden druhému ospravedlní
Poulidor mal s manželkou Giséle dve dcéry – Isabelle a Corinne. Obe vraj museli matke prisahať, že si nikdy za manžela nevezmú cyklistu. Sľuby sa sľubujú – a ďalej to už poznáte…
Keď Corinne v roku 1987 stretla v nočnom podniku na ostrove Martinik mladého Adrieho, mame tvrdila, že o jeho vášni ani len netušila. O dva roky už boli svoji. Pochopiteľne, že z ich synov – Davida a Mathieua – už mohli byť opäť iba cyklisti.
Obom učaroval cyklokros. Starší David ovládol počas druhej sezóny v juniorskej kategórii 25 z 30 pretekov, ale napriek tomu bolo všetkým zrejmé, že veľkou hviezdou bude práve jeho o tri roky mladší brat Mathieu.
Spočiatku len cyklokrosárskou a – hoci – táto disciplína je dnes už len jeho veľkým koníčkom, je v nej už sedemnásobným majstrom sveta (2015, 2019, 2020, 2021, 2023, 2024, 2025), čím vyrovnal rekord Erika De Vlaemincka.
Od sezóny 2014/15 ovládol 169 z 228 cyklokrosových pretekov, čo predstavuje neuveriteľnú výhernú úspešnosť 74,1 percenta. Jeho rekordná sezóna 2018/19 mu priniesla 32 víťazstiev z 33 štartov. Počas uplynulej zimy opanoval všetkých osem pretekov, vrátane svetového šampionátu.
Van der Poel je absolútne všestranný, je jediným cyklistom, ktorý získal medaily na MS v štyroch disciplínach: cyklokros, cestná cyklistika, horská cyklistika aj gravel.
Foto: Olivier Matthys / EPA / Profimedia
Odolná pokožka
Rodák z Kapellenu je vraj veselá kopa, aj keď zvyčajne len medzi „svojimi“, na verejnosti pôsobí skôr ako introvert. Aj po veľkých víťazstvách je skôr nenápadný. „Nie som tu na to, aby som sa chválil. Chcem len pretekať.“
Po jednom z triumfov na cyklokrosových pretekoch namiesto oslavy len pokojne odložil bicykel a šiel sa osprchovať. Akoby sa nič nestalo.
Diváci aj novinári boli zaskočení, hovorca tímu to vysvetlil tým, že pre Van der Poela je „víťazstvo niekedy len rutina. Nemá rád svetlá reflektorov, keď vyhrá, oslavuje v tichosti“.
Aj v nedeľu v Roubaix sa prejavil ako veľký charakter. Po pretekoch prehodil reč so slávnym Belgičanom Museeuwom a ten následne zdieľal svoje dojmy pre médiá: „Mathieu mohol byť namyslený, ale on je presný opak. V cieli mi len poďakoval za podporu, akoby on nebol ten, kto práve prepísal históriu.“
Mimo trate je však z neho hravá duša. Rád si vraj zahrá Fortnite. „Po pretekoch ho nájdem s headsetom, ako sa smeje s kamarátmi online. Je to jeho únik,“ prezradila jeho priateľka Roxanne Bertelsová pre Het Laatste Nieuws.
Mimochodom, tá raz zverejnila fotku jeho rúk po pretekoch, kde jazdil bez rukavíc, no nemal ani škrabanec, zatiaľ čo jeho súperi mali ruky zničené a od krvi. Snímka doviedla fanúšikov k vtipným úvahám, či je to vôbec „človek“.
Nebolo to však prvýkrát, čo sa Van der Poelovo telo zdalo byť ako z ocele. Počas Amstel Gold Race 2019 bol súčasťou hromadného pádu, avšak zatiaľ čo on pokračoval bez známok čo i len najmenšieho zranenia, iní buď vzdali, alebo sa ďalej „trmácali“ s modrinami a odreninami.
Tímový lekár neskôr pre La Gazzetta dello Sport poznamenal, že cyklistická hviezda má „nezvyčajne odolnú pokožku a svaly“.
Na rozdiel od mnohých profesionálov Van der Poel nemá ani prísne štruktúrovaný tréningový plán. Často jazdí podľa pocitu a rád kombinuje rôzne disciplíny, čo mu vraj pomáha udržať motiváciu a vyhnúť sa stereotypu.
Nepotrpí si ani na najnovšie technológie, stačí mu vraj „bicykel, ktorý ide dopredu“. Pred dvomi rokmi ovládol Roubaix na staršej mašine, ktorú si sám vybral, a napriek tomu rozdrvil konkurenciu. Tímový mechanik vtedy poznamenal: „On by to zvládol aj na požičanom bicykli.“
Jednoducho cyklistický voľnomyšlienkár, ktorý si po pretekoch pravidelne pochutí na veľkej porcii hranoliek utopenej v majonéze.
Ale kto maže, ten ide. Ako Van der Poel…