Keď zábery z finišu populárnej jarnej klasiky sledoval cyklistický fanúšik, ktorý chápe pravidlá a zákonitosti tohto športu, musel sa smiať. Trojica jazdcov Visma na čele s Woutom van Aertom proti Neilsonovi Powlessovi z EF Education – EasyPost.
Na podobný záver si svet dvoch kolies len ťažko spomenie. Osamelý pretekár zdoláva svorku v žltom. Slávny Van Aert viac ponížený hádam ešte nebol.
Čo sa to stalo? Prečo takýto spackaný záver? Kto zaň mohol?
Nie je nedotknuteľný
Iste, ten najväčší nešťastník najskôr sedel v tímovom vozidle Visma a v situácii troch proti jednému zvolil nesprávnu taktiku. Najjednoduchšie bolo Powlessa uštvať, miesto toho sa však cyklistický gigant spoliehal na Van Aertov špurt.
Ešte predtým, ako médiá stihli označiť hlavného vinníka fatálneho zlyhania, vyrukoval s priznaním 30-ročný Belgičan: „Bol som príliš sebecký.“ Priznal, že mal síce kŕče, no po lanskej smole na Dwars door Vlaanderen – kedy si zlomil kľúčnu kosť, rebrá i hrudnú kosť – si chcel dopriať triumf.
Čítajte viac Super robota, chlape... Jazdec z Detvianskej Huty sníva vo veľkom, trúfne si už aj na Van Aerta
Holandský web WielerFlits označil túto prehru za enormnú ranu pre tím a debakel pre Van Aerta. V článku zdôraznil, že tím Visma premrhal ideálnu pozíciu a poukázal na sklamanie belgických fanúšikov.
Mimochodom, tí si na sociálnych sieťach začali z vlastných jazdcov robiť žarty, pripomínali, že keď o triumf súperí trojica pretekárov a dvaja z nich sú Belgičania, ten tretí má ideálnu šancu na víťazstvo.
Cyclinguptodate uvádza, že športový riaditeľ Visma, Grischa Niermann, vzal časť viny na seba tvrdiac, že mal taktiku prehodnotiť a predvídať Van Aertove kŕče.
Belgický cyklistický expert Wim Vos pre Het Nieuwsblad uznal tímový výkon Visma, avšak len do posledných metrov. Najlepší Van Aert by vraj vyhral, čím naznačil, že nie je vo vrcholnej forme.
„Pred pár rokmi by Wout v takejto situácii nikoho nenechal nažive. Teraz sme videli, že ho môžeme poraziť – už nie je nedotknuteľný,“ podotkol aj Sep Vanmarcke, športový riaditeľ EF Education-EasyPost.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Tomas Sisk
Web IDLprocycling je rovnako skeptický: „Kde je ten Van Aert, ktorý rozdrvil súperov na Strade Bianche alebo v časovkách na Tour? Ten jazdec, ktorého sme videli v stredu, je len tieňom svojej bývalej slávy.“
Jednoducho Van Aert, ktorého poznáme, je momentálne minulosťou…
Doráňané koleno
Cyklistický velikán, s ktorým Peter Sagan zvádzal nezabudnuteľné súboje, má za sebou viacero ťažkých zranení.
V tejto súvislosti cez týždeň Cyclinguptodate pripomenul, že Van Aertovo telo sa „od Tour de France 2019 do Vuelty 2024 zmenilo na mapu jaziev. Možno už nikdy neuvidíme toho jazdca, ktorý bez námahy vyhrával etapy aj klasiky.“
Médiá i sociálne siete sa zamerali predovšetkým na jeho koleno, ktoré vyzerá všelijako, iba nie zdravo.
Van Aert sa síce v stredu naň nevyhováral, ale pravda je taká, že vlani na Vuelte na zostupe z Collada Llomena si vážne poškodil kolenný kĺb a hlboká rana si vyžadovala šitie a intravenózne antibiotiká, aby sa predišlo infekcii.
To ho vyradilo na zvyšok sezóny 2024. Instagramový príspevok IDLprocycling na prelome rokov ukázal Van Aerta pri rehabilitácii v posilňovni.
Jazvu na kolene pritom označil za „keloidnú“, čo naznačuje trvalé poškodenie tkaniva. Fanúšikovia i médiá špekulovali, že hoci neutrpel žiadne zlomeniny, hlboké rany a poškodenie kĺbu by mohli výrazne znížiť jeho výbušnosť, na ktorej si zakladal.
Dôvodov, prečo je tento univerzál na ústupe, je však pochopiteľne viacero. Tak ako Sagan, aj on dlhodobo pretekal pod ťaživým psychologickým tlakom.
Médiá pripomínajú, že od Van Aerta boli na klasikách Okolo Flámska či Paríž Roubaix vždy najväčšie očakávania, končil na stupňoch víťazov, no nikdy tam nevyhral. Mohlo to vraj narušiť jeho sebavedomie.
Doplatil aj na rivalitu s Mathieu van der Poelom. Pretekajú proti sebe prakticky od malička a zatiaľ čo spočiatku ich súperenie vyzeralo byť „fifty – fifty“, v posledných rokoch to je jednostranná záležitosť v prospech Holanďana.
Ten má na konte už sedem triumfov na monumentálnych klasikách, je majstrom sveta, Van Aert len jeden – na Miláno – San Remo 2020. „Mathieu a ja sme odlišní, ale vždy sme na rovnakej trati. Je to ako šachová partia, len na bicykloch.“
Foto: Profimedia
A aby toho nebolo málo, je tu aj akýsi Tadej Pogačar, ktorý sa rozhodol, že chce nielen víťazstvá na Tour de France, ale aj na jarných klasikách. V nedeľu si dal na Okolo Flámska po roku repete.
Na rozdiel od neho, či Van de Poela, sa však ich rival musel časti osobných ambícií vzdať. Jazdí za popredný tím, ktorý rok čo rok ašpiruje na celkové víťazstvo na všetkých Grand Tours Van Aert lídrom na celkové poradie neraz len pomáhal.
Za jeho postupným poklesom výkonnosti môže byť aj fyzická únava, keďže ročne absolvuje mimoriadne množstvo pretekov.
Od jednorázoviek, cez 21-etapové preteky až po zimnú sezónu na cyklokrosovom bicykli. Navyše, v roku 2023 sa mu narodil syn Jerome, mohol tak prehodnotiť svoje priority.
Hlúpa opica
Van Aert bol dlhodobo veľkým súperom Slováka Sagana, hoci do pelotónu zavítal, keď bol Tourminátor už trikrát dekorovaným majstrom sveta.
Písal sa rok 2018, keď Belgičan vstúpil do profesionálneho pelotónu s tímom Verandas Willems-Crelan (neskôr Jumbo-Visma).
Van Aert doň prišiel ako trojnásobný svetový šampión v cyklokrose a svoju všestrannosť rýchlo ukázal aj na ceste. Pre Sagana bol zrazu konkurentom v šprintoch, klasikách i etapových pretekoch.
Ich prvé vzájomné súperenie sme sledovali na začiatku sezóny 2019, keď sa obaja zúčastnili na jarných klasikách. Napríklad na Gent-Wevelgem 2019 skončil Van Aert tretí a Sagan štvrtý, čo naznačilo, že medzi nimi začína vznikať súperenie.
Pamätné bolo aj Paríž-Roubaix, kde Sagan obhajoval titul. Van Aert sa vpredu držal ako kliešť napriek viacerým technickým problémom.
V tej istej sezóne sa ich cesty preťali aj na Tour de France, pričom Van Aert vyhral 10. etapu v šprinte, zatiaľ čo Sagan skončil piaty. Všetky spomínané momenty naznačili, že rodák z Herentalsu je pre slovenskú superstar novou výzvou.
Ich rivalita sa naplno rozvinula v sezóne 2020, najmä na Starej dáme, kde sa odohral ich najviditeľnejší konflikt.
Počas záverečného špurtu 11. etapy sa Sagan pomerne agresívne tlačil tam, kde veľa miesta nebolo, len aby si vytvoril priestor. Nalepený na bariére ramenom a hlavou zatlačil na Van Aerta, čo sa považovalo za nebezpečné a dodatočne dostal trest.
Za cieľovou páskou bolo veselo. Van Aert pripustil že si so Saganom vzájomne vymenili sprosté nadávky. Potom sa vraj s ním chcel normálne porozprávať, ale s rozčertením Slovákom sa nedalo.
Foto: Shutterstock Editorial / Profimedia
Hektický deň v Poitiers mal však dohru. Na druhé ráno začala na sociálnych sieťach kolovať krátka videonahrávka, kde belgický šampión pred tímovým autobusom v spoločnosti Toma Dumoulina nazýva Sagana hlúpou opicou.
Tieto slová zaznamenala na kameru aj jedna z televízií a krátke video z momentu nám vtedy do redakcie zaslala fanúšička cyklistiky z Belgicka. „Van Aert povedal achterlijk aap – čo po flámsky znamená hlúpa opica. Keď sa u nás povie achterlijk, znamená to, že je niekto veľmi hlúpy,“ vysvetlila.
Zo záznamu bolo zrejmé, že Holanďan Dumoulin si uvedomoval prítomnosť kamier a snažil sa Van Aerta veľmi rýchlo upokojiť. Vyslovené sa však už vziať späť nedá a donieslo sa to aj Saganovi do uší. Chcel ospravedlnenie, čaká však dodnes.
"Nebolo to z jeho strany pekné. Viem však, že svoje gesto oľutoval. Obaja sú silní chlapi s obrovským egom, ihneď som pochopil, že ani jeden z nich sa nepríde tomu druhému ospravedlniť.
Také veci sa v športe, najmä v zápale boja, stávajú," komentoval situáciu pre Športweb Maarten Delvaux z denníka Het Nieuwsblad.
Odvtedy bol Van Aert na Slovensku „persona non grata“. Ktokoľvek mohol víťaziť, len nie on.
Foto: SITA/AP, Daniel Cole
Múdry chlapík
V každom prípade, Wout je inak milý chlapík. Je iný ako Sagan, oveľa menej nápadný, učaruje vám však svojou skromnosťou.
„Vždy si nájde čas na zástupcov médií aj fanúšikov. Vie byť aj vtipný, no najprv ho musíte spoznať. Vždy hovorí na rovinu – iba to, čo si naozaj myslí. Vo svojich odpovediach nikdy zbytočne nezahmlieva,“ vraví Delvaux.
Je vraj veľmi inteligentný, po ukončení strednej školy študoval na univerzite Thomasa Morea v Geele aplikovanú informatiku. Jeho odbor zahŕňal programovanie, databázové systémy, softvérové inžinierstvo aj analýzu dát – oblasti, ktoré vyžadujú logické myslenie, analytické schopnosti a zmysel pre detail.
Štúdium začal v roku 2012, krátko po dovŕšení osemnástin, venoval sa mu približne tri semestre. Dôvod, prečo štúdium nedokončil, spočíval v jeho rýchlom cyklistickom napredovaní.
Už ako junior dominoval v cyklokrose, a keď sa v roku 2014 stal profesionálom, bolo jasné, že má potenciál stať sa svetovou špičkou.
Jeho kariéra je dnes – zdá sa – už na zostupe. Vraví, že sa nebojí pádov, ale skôr momentu, keď si uvedomí, že to všetko bolo zbytočné. „No stále mám hlad po víťazstvách. Skončím, až keď ho stratím,“ opakuje.
Iste, jeho cesta ešte nie je na konci, no už teraz je jasné, že po ňom tu zostane odkaz bojovníka. Jazdca, ktorý ukázal, že aj v pádoch sa skrýva sila ísť ďalej.