Lukáš Kubiš (25) si dnes oblieka dres ambiciózneho Unibet Tietema Rockets a na prvých jarných klasikách si pripísal fantastické výsledky. Súperí s Woutom van Aertom, či Mathieu van der Poelom a sníva vo veľkom. Trebárs aj o pretekoch Paríž – Roubaix, na ktoré sa zrejme vydá už začiatkom apríla.
Už sa vás niekto opýtal: „Kde si bol doteraz, Lukáš Kubiš?“
No… Pýtali sa ma to, započul som to niekde pred štartom utorňajších pretekov na prezentácii. Netuším, z akých novín boli. „Kde si bol?“, to je taká otázka, ako tá pieseň, „Kde si včera bol?“ (smiech)
Britskí cyklistickí experti si túto otázku naozaj kládli…
Samozrejme, že mi to lichotí, teším sa, že ako tím neustále napredujeme – cez zimu sme spravili kus dobrej práce.
Ale možno to je chyba spomínaných novinárov, keď sa takto pýtajú, lebo nielen na olympiáde, ale aj na lanských majstrovstvách Európy som zajazdil solídne výsledky. Mohli trošku poštudovať, vedeli by, kto som.
Ako ste im odpovedali?
Fú, už ani neviem, asi len, že som práve tu.
Preteky, na ktorých momentálne štartujete, už majú cveng a vy bojujete o popredné miesta. Čakali ste to?
Tvrdo sme sa pripravovali, minulý víkend bol jeden z vrcholov nášho tohtoročného snaženia. Myslím, že sme sa predviedli, počas oboch dní sme boli v únikoch, neustále na očiach, nebáli sme sa, tvorili sme preteky, naozaj som spokojný.
Vaše umiestnenia (Omloop Nieuwsblad 6., Kuurne – Brussel – Kuurne 9., Ename Samyn Classic 10.) mali na našom webe a sociálnych sieťach veľký ohlas. Možno sa slovenský cyklistický fanúšik opäť prebúdza…
Viete, ako ma to teší? Samozrejme, Peter Sagan je len jeden, nie je to slovenská, ale svetová hviezda, takémuto človeku sa dnes nevyrovná možno ani Tadej Pogačar.
Dostať sa na jeho level je neskutočne ťažké. Mám radosť, že Slováci na cyklistiku nezanevreli, v našom majstrovskom drese ich budem reprezentovať aj na najvyššom fóre.
Máte životnú formu?
Hádam ešte len prichádza, no pravda je taká, že sa mi jazdí skvele. Sme len prokontinentálny tím a počas víkendu sme jazdili takmer len proti stajniam z kategórie World Tour, bolo to ohromne náročné. Veľmi dobre mi padne, keď sa špičkoví jazdci za mnou zastavia a povedia mi, „super robota, chlape“. Naozaj povzbudzujúce. Cítim, že si získavame rešpekt.
Nechať za sebou Van Aerta, či naháňať Van der Poela. Ruku na srdce, verili ste trebárs takto vlani, že toto sa vám môže diať?
Keď som v lete nastupoval na olympijské preteky, vedel som, že moja výkonnosť nie je taká, aby som sa mohol rovnať s pretekármi ako Remco Evenepoel, či Mathieu van der Poel. Keby som to skúsil, po chvíli by som sa pochoval, bol by to rýchly koniec.
Ale už na februárovom Tour de Provence som pochopil, že môžem súťažiť s jazdcami ako Pedersen, či Mohorič, veľmi ma to nakoplo. Bola to obrovská motivácia pred jarnými klasikami.
Foto: TASR, Pavol Zachar
Tím Visma s vami na Omloop Het Nieuwsblad prehral stávku a poslal krabicu koláčikov s osobným venovaním od Wouta Van Aerta. Aj ste ich ochutnali?
Bol to typický miestny koláč, prvýkrát som ho chutnal, sladká bodka po Kuurne–Brussels–Kuurne. Pred štartom by to nešlo. Wout nám na lístoček napísal, že prvý koláčik je pre deti. (úsmev)
Dajú sa tieto jarné klasiky porovnať s niečím, čo ste dosiaľ jazdili?
Na olympiáde štartovalo 90 jazdcov, krajina mohla postaviť maximálne štyroch cyklistov. Na Omloop Het Nieuwsblad ich bolo 175, osemnásť World Tour tímov a sedem prokontinentálnych, obrovská sila a konkurencia. Jednotlivé hviezdy mali po ruke aj svojich pomocníkov.
Podľa videí na sociálnych sieťach sa zdalo, že ani s umiestnením v najlepšej desiatke nie ste úplne spokojný…
Vždy chcem viac. Možno spočiatku to bolo pre mňa len šieste miesto, ale po hodine som mal radosť, veď som špurtoval proti jazdcom, ktorí mali povyhrávané etapy na Tour de France a podobne. Musím byť veľmi spokojný.
Niekoľkokrát ste kolegom z tímu ďakovali… Je to dôležité?
Veľmi. Cyklistika je tímový šport, bez nich by ani jeden z výsledkov nebol taký, aký bol. Títo chlapci tam odovzdali všetko iba skrz to, aby som bol čo najvyššie.
A nielen oni, celý tím, mechanici aj maséri, všetci boli v strese. Na videu ste možno zachytili, ako sa jeden z majiteľov tímu štveral v cieľovom priestore po bariérach, veľmi to prežíval.
Na konci dňa to nie je len o lídrovi, ktorý priniesol výsledok. To, čo mi kolegovia dali, im musím vrátiť, hoci je to len jedno slovo „ďakujem“. Na druhej strane, rád im to vrátim, kedykoľvek budem pracovať pre nich.
Foto: ČTK / Brychta Jan
Kde sú vaše limity?
Keď sa na to pozriem spätne, vlani mi veľa ľudí vravelo, že si nemôžem udržať výkonnosť počas celej sezóny a nakoniec mala stúpajúcu tendenciu. Keď som prišiel do Unibet Tietema Rockets, pýtali sa ma, ako som to dokázal.
Moja odpoveď je, že neviem. Nevie to ani tréner ani nikto z môjho okolia, no stalo sa to. V tomto momente som predovšetkým hrdý a sám som zvedavý, kam to až zájde. Lebo chcem byť ešte lepší.
Líderstvo a boj o najvyššie pozície, to je to, čo od vás holandský tím očakáva?
Už počas rozhovorov ma zaradili do klasikárskej skupiny, ktorá sa bude sústrediť predovšetkým na jarné preteky.
Nie som čistokrvný špurtér ako Jasper Philipsen, na obyčajnej rovine sa s ním nemôžem rovnať. Obľubujem ťažké preteky s náročnejším finišom, keď sa špurtuje do kopca. Typický klasikársky štýl.
Aj Sagan to mal rád…
(smiech) A zasa sme pri tom porovnávaní…
Pardon, ideme ďalej… Zmenil sa nejakým spôsobom aj váš život?
Počas zimy ťažko niečo natrénujete na Slovensku, takže nielen teraz, ale aj vlani som dosť dlhý čas strávil v Španielsku. Pochádzam z Detvianskej Huty, to máte 900 metrov nad morom, minulý týždeň tam bolo mínus 15. Tam sa naozaj nedá pripravovať.
A teraz? Začala sa sezóna, to je už len o cestovaní a striedaní hotelov. To je jednoducho pretekársky kolotoč.
Pred dvomi sezónami Dukla Banská Bystrica, aktuálne výborný prokontinentálny tím. Dá sa tento level cyklistiky vôbec nejako porovnať?
Nikdy nebudem dehonestovať Duklu, je to však veľký rozdiel. V kontinentálnej cyklistike sú najväčšie preteky tie jednotkové, ako napríklad Okolo Slovenska, dnes to je najnižšia kategória, na ktorej môžem štartovať. V pretekárskej konkurencii je tiež obrovský rozdiel.
O koľko percent ste dnes výkonnejším cyklistom ako predtým?
Nie som vysadený na čísla, všetko za mňa robí tréner, naozaj vám na to neviem odpovedať. Ale keď si predstavím, že by ma pred dvomi rokmi postavili na štart Omloop Het Nieuwsblad, to by bol asi problém. Vo všetkom. (smiech)
Keď som sa vlani rozprával s trénerom Otakarom Fialom, povedal mi, že posunúť ma môžu už jedine ťažké preteky, veď si len zoberte, že dosiaľ som absolvoval možno jediné sedemhodinové podujatie, a to na MS, teraz ich bude podstatne viac.
Na olympiáde som sa mal porovnávať s Evenepoelom a podobnými, oni však takéto dlhé preteky absolvovali možno štyridsaťkrát.
V utorok na Samyn Classic vás komentátor Eurosportu označil za „sovietskeho šampióna“…Zachytili ste to?
Poslal mi to kamarát zo Slovenska. „Chybička "se vloudila“, dobre sme sa na tom zasmiali. Ale vôbec tomu nechápem, ten chlap najprv evidentne povedal, že som majster Slovenska, potom niečo zahapkal a nakoniec, že som z neexistujúceho Sovietskeho zväzu.
Počuli to už aj v našom tíme, pochopiteľne, že si zo mňa robili žartíky. Nič strašné sa neudialo, každý sa môže pomýliť.
Keď už hovoríme o videách, vystúpenie Petra Sagana v Let's dance vám tiež neuniklo?
Nie som na tieto televízne šou, nemám na to čas, ale majiteľ tímu Bas Tietema mi ho poslal. Pýtal sa ma, či aj ja o desať rokov budem takto krepčiť na parkete.
V živote som to nerobil a neviem to. Peťo to asi tiež dosiaľ nevyhľadával. No páčilo sa mi to, šlo mu to perfektne, klobúk dole. Pre začiatočníka to musí byť drina.
Čítajte viac Húpanie bokmi, krásna práca nôh a množstvo sebavedomia... Aj takto videli Petra Sagana v šou Let's Dance v zahraničí
Váš najbližší program?
V sobotu ma čaká Grand Prix Criquielion, neskôr ďalšie belgické a francúzske jednorázovky. V utorok si ideme vyskúšať trať pred Paríž – Roubaix, kde náš tím dostal divokú kartu, internú nomináciu však zatiaľ nemáme.
Verím, že sa mi ujde miesto. Ak áno, budem stopercentne namotivovaný, boli by to najväčšie preteky v mojej kariére. Pozvali nás aj na Amstel Gold Race.
Náš tím tam štartoval aj vlani, spomedzi všetkých bol najmenší, vraveli mi, že tam prišli s obyčajnou obytnou dodávkou a zaparkovali vedľa luxusného autobusu Ineosu. Tento rok budeme mať autobus už aj my.
Má Unibet Tietema Rockets ambície postúpiť medzi top cyklistické tímy?
Keď ma vlani oslovili, povedali my, aby som sníval vo veľkom, lebo aj oni takto snívajú. Cieľom je vraj Tour de France a keď mi o tom hovorili, v momente mi napadlo, že veď to je aj môj veľký cieľ. Tak to teda spravme spolu, napredujme a hádam sa nám to raz aj podarí.
Je to však dlhý proces, musíme byť medzi top 30 tímami, aby sme sa vôbec mohli uchádzať o divokú kartu. Vlani tím skončil na 33. pozícii. Veríme, že tentoraz sa nám to podarí. Nie že veríme, my vieme. K tomu jedna pekná story, ktorú mi povedal náš šéf stajne Tiema.
Čo vám povedal?
Že svojho času prišli na Tour de France ako traja chlapci s kamerou a spali v stane. Povedali si vraj, že buď sa na Starú dámu raz dostanú s celým tímom alebo sa vrátia do tých stanov. Chytilo ma to za srdce.